Niektorí si ho pamätáte zo speváckej súťaže Superstar, iní z mnohých kultúrnych podujatí v Ružomberku. Samuel Sleziak vydal koncom októbra debutový singel Cudzie a predstavil aj rovnomenný videoklip. V januári k nemu pribudla aj piesen Smutné kvety.
V rozhovore sa dozviete:
- Kde mladý umelec hľadá inšpiráciu pre písanie textov a skladanie hudby
- Ako mu lockdown pomohol pri umeleckej tvorbe
- Ako by chcel svoj talent rozvinúť do budúcnosti
- Čím by chcel ešte tento rok prekvapiť fanúšikov
Ako vznikajú tvoje piesne?
V telefóne mám rozpísaných viacero textov a potom si k nim skúšam melódiu. Niekedy sa stane, že mi napadne melódia, vyskúšam ju k textu, ktorý už mám pol roka napísaný a sedí perfektne. Inokedy hľadám dlhšie. Všetko je to veľmi relatívne, každý umelec má svoj štýl práce. Ja som vždy chcel mať kapelu, a aj keď sa ju nedarilo dať dokopy, chcel som tvoriť. Spisoval som nápady, nahrával ich do telefónu a hľadal som cestu, ako niečo vydať. Hľadal som viacerých ľudí, ktorí by so mnou mohli spolupracovať. Neskôr som našiel producentov ktorí sú ochotní robiť aj moje veci. Pôvodná verzia piesní bol môj text a melódia hraná na gitare. Toto som predstavil producentom a oni pripravil finálne verzie, ktoré počujete teraz. Momentálne sa snažím pripravovať svoje nápady celistvejšie s pomocou hudobných softvérov. Aby, keď ich prinesiem producentovi, mal lepšiu predstavu, akým smerom sa chcem uberať a ako chcem znieť.
Aký je rozdiel v práci s kapelou v porovnaní s producentom?
Kapela si väčšinou robí aranžmán sama. Producent to už len nahráva, prípadne niečo poradí. V minulosti sme spolu s kapelou, v ktorej som pôsobil, vydali nejaké songy, ale boli robené doma a bolo počuť, že sú vytvorené ,,na kolene”. Producenta a štúdio treba zaplatiť, ale nie je to len o peniazoch. Skladba ho musí zaujať, keďže sa pod ňu podpisuje. Je to aj jeho vizitka. Pre mňa je úspechom už len to, s akými producentmi som zatiaľ mohol spolupracovať. Napríklad Adrián Líška, s ktorým som pracoval na piesni Cudzie, má najhranejšie songy v českých a slovenských rádiách. Spolupracuje s Emmou Drobnou, skupinou Mandrage alebo spevákom YAELOM. Skladba Smutné kvety vznikla v spolupráci s hudobníkom a producentom Erikom Horákom. Gitarové linky nahral Lukáš Hlaváč, známy z kapiel Walter Schnitzelsson a SAYS.
Je teda lepšie pracovať s kapelou alebo producentom?
Všetko má svoje pre a proti. Keď človek skladá hudbu sám, vzniká riziko neobjektívneho hodnotenia. V kapele ste na vypočutie skladby viacerí a tým pádom prichádza aj viacero nápadov či názorov. Producent je zase profesionál. Ak mu prešlo cez ruky viacero skladieb, vie, čo môže byť dobré pre konkrétnu pieseň, ktorú dostane do ruky. Mnohí producenti hovoria, že pieseň musí byť dobrá sama o sebe, inak ju žiadny aranžmán nezachráni.
Texty a hudbu si zložil sám. Kde si vzal inšpiráciu ?
Všetky texty sú o mne alebo z môjho života. Hlavnou inšpiráciou pre pieseň Smutné kvety bola izba kamarátky. Išlo o miestnosť v klasickom staromestskom byte v Bratislave, s vysokými stropmi a množstvom kvetov. Pieseň Cudzie zase hovorí o probléme v spoločnosti. Všetci sa porovnávame a životy cudzích ľudí sa nám zdajú atraktívnejšie.
Ako si sa cítil po vydaní svojho debutového singlu?
V čase vydania bol song hotový už pol roka. Tých šesť mesiacov sme pracovali na klipe. Za ten čas som si predstavoval, aké to asi bude, keď prácu zverejním. Veľmi som sa tešil. Pripravoval som sa ale aj na to, že realita nemusí byť taká, ako v mojich predstavách. Vďaka mojim hudobným pokusom viem, že je dobré zachovať si triezvy pohľad na vec. Nastavil som sa tak, že aj keby som nedostal žiadnu odozvu, tak ma to neznechutí a budem tvoriť ďalej. Sledujem našu hudobnú scénu a vidím, koľko kvalitných vecí máme a nikto ich nepozná. Je naozaj veľmi ťažké sa výraznejšie presadiť a dostať do širšieho povedomia. V deň vydania som vstal skoro, veľmi šťastný, všetko som si pripravil. Naplánovalsom, kedy vyjdú posty na sociálnych sieťach, klip na youtube a tak ďalej.
Aká bola odozva?
Reakcie ma prekvapili. Písali mi aj ľudia s ktorými nie som v kontakte, to ma potešilo. S robotou som spokojný. Môžem povedať, že som stotožnený s tým, ako to celé vyzerá a znie. Určite vidím priestor na zlepšovanie, ale v rámci možností si myslím, že to bolo urobené kvalitne. Výsledok hodnotím ako úspech už len preto, že som vytvoril profesionálne dielo, ktoré tu bude navždy a spravil som to najlepšie ako som vedel. Je to začiatok niečoho nového a môžem sa posunúť ďalej. Najväčší úspech mala moja tvorba, logicky, medzi mojimi známymi a mojimi sledovateľmi na sociálnych sieťach, za čo som vďačný. V budúcnosti chcem moju hudbu dostať ďalej, aj medzi ľudí, ktorí ma nepoznajú. Priniesť niečo nové a trochu iné. Zaujíma ma aj objektívna kritika od ľudí, ktorí nie sú moji kamaráti. Samozrejme, najviac by ma potešilo, ak by sa ľudia s mojou hudbou stotožnili a mal by som fanúšikov, ktorí si na koncertoch spievajú moje texty.
Motivuje ťa to k ďalšej tvorbe alebo si chceš dať prestávku?
Motivuje. Určite nechcem prestávku. Práve naopak, chcem vytvoriť čo najviac piesní, dokončiť ich a zverejniť. Pretože dlhý čas som to robil len pre seba v izbe. Zároveň je dobré, keď tam je nejaká kontinuita, aby medzi dielami neboli príliš dlhé pauzy, keď človek začína. Netreba sa vzdávať hneď na začiatku. Môže sa stať, že budem robiť hudbu a vydávať piesne pravidelne desať rokov a nikam sa neposuniem, ale tvorba mi bude robiť radosť. To je hlavný dôvod, prečo to robím. Hudba ma baví a prostredníctvom nej sa môžem vyjadriť. Samozrejme to však robím aj pre ľudí a je dôležité, aby človek dostal nejakú spätnú väzbu, ktorá ho ďalej motivuje.
Už na gymnáziu si bol známy tým, že spievaš a venuješ sa hudbe. Keď sa pozrieš naspäť, čo by si odkázal 17- ročnému Samovi?
Aby som makal na sebe a nečakal na nikoho. Aby som viac spieval, písal texty, učil sa hrať na nástroje. Spoliehal som sa vždy na to, že stretnem šikovných ľudí a spolu to niekam dotiahneme. Teraz si myslím, že je to alibistické. Po skladateľskej stránke som si moc neveril. Potom som bol ale odkázaný sám na seba a písal som si texty. Zo sto bolo možno päť dobrých, ale niekde som sa posúval.
Ako ťa vnímajú Ružomberčania?
Ľudia, ktorí so mnou nie sú v kontakte sa ma často pýtaju ,,Ešte spievaš?” Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. A tak vždy odpoviem, tak skromne, že áno, spievam si po troške. Asi vnímajú to, že som vypadol zo Superstar, ale často nie každý rozumie, ako to funguje v hudobnom priemysle. Ľudia si asi predstavujú, že chodím po plesoch, kaviarňach s kapelou a spievam covery. Teraz by som sa skôr chcel presadiť s mojimi vecami, preto toto už moc nerobím. Malo to svoje čaro, ale chcel by som, aby ma ľudia vnímali ako hudobníka. Napríklad na sociálnych sieťach, si myslím, že ma tak verejnosť vníma. Mnoho z mojich sledovateľov asi ani nevie, že pracujem v banke. Určite sa však ešte necítim ako spevák na celoslovenskej úrovni.
Dá sa stíhať budovať si kariéru v hudobnom priemysle popri práci?
Dá sa. Kreatívna tvorba nefunguje tak, že viac investovaného času garantuje lepšie výsledky. Určite to pomáha, ale myslím, že je to teraz v pohode. Paradoxne mám na hudbu viac času, ako za študentských čias. Vtedy som chodil stále von a sťažoval sa na to, že nemám kapelu. Keď prišiel lockdown, tak som sedel doma a začal sa viac venovať hudbe. To bol asi taký zlomový moment. Odvtedy si sám skladám texty a venujem hudbe viac času. Pretože chcem. A či to stíham popri práci? Keďže momentálne sa v podstate venujem čisto len tvorbe, tak áno. Je to vždy o dohode a o mne koľko voľného času tomu chcem venovať. Keby som však už hrával aj koncerty, bolo by to určite náročnejšie. Teraz, keď idem do štúdia nahrávať pesničku, tak to spravím po robote.
Svoju tvorbu si financuješ sám?
Zatiaľ nemám externých sponzorov. Mám rodinných partnerov (Smiech). Som len na začiatku, preto sa snažím robiť veci ,,low cost”, ale profesionálne. Keby prídem hneď do najdrahšieho štúdia s najlepšími hudobníkmi, tak by som bol asi zbytočne nervózny a bál sa, že môj výkon nebude dostatočne dobrý. Takže si myslím, že je lepšie učiť sa za pochodu a začať postupne. Vybrať si najprv menšie štúdiá, spoznať ako celý proces funguje.
Aké sú tvoje plány do budúcna?
Svadba, deti, hypotéka (Smiech). Pôvodne som plánoval na jeseň tohto roka vydať EP (z angl. extended play, kratší hudobný album). Pravdepodobne ale v priebehu leta vydám dve nové skladby, možno aj s videoklipom. A potom na jeseň sa uvidí. Ale myslím. že ešte aspoň jednu skladbu by som pred koncom roka mal stihnúť. Popritom samozrejme budem pracovať na tom aby som dal dokopy aj to EP. Nechcem za každú cenu vydávať vatu, radšej vyberiem najlepšie diela.
Autorkou textu je Eva Lukáčová, študentka žurnalistiky na Katolíckej univerzite.
Titulná fotografia: Samuel Sleziak. Foto: Archív S. Sleziaka.
