Takýmto názvom upútali prvé plagátové lastovičky čo preleteli po slovenských weboch. Pripojil sa aj Ružomberok. Občiansky a slušne bez vulgárnych excesov, keď nadávky posmešky a obzvlášť fašistovanie bývajú slovníkom poslancov nášho bratislavského parlamentu. Aj keď takéto mítingy či stretnutia s pochodmi sú predsa len virtuálne a vizuálne organizované, nemožno im uprieť snahu prejaviť sa hlasitejšie a vytiahnuť aj po domácky vyrobené transparenty. Kto fotil, nasnímal si aj stredu 22. február 2023 na Námestí slobody po 17. hodine ružomberského času, alebo pri kovovej soche Partizánskej matky, kde končil ružomberský pochod za Mier.
Akcia s politickým podtextom dvoch táborov stojacich sotva osemdesiat metrom od seba zaostrujúcich svoje zraky a úroveň mentálneho poznania k súčasnej vojne na Ukrajine sa skončila rozchodom . Práve chýbalo šesť minút do siedmej hodiny večernej kedy sa približne napočítaná okrúhla tridsiatka strážcov a ochrancov zákona presunula od Partizánskej matky k plneniu iných povinností.
Zhustený rušný februárový týždeň udalostí a výročí
Ten začal kdesi vo väčších krajských mestách Slovenska kde vyrukoval ZMOS na námestia a ulice aby prejavil nespokojnosť s tým, čo sa mu nedostáva od vlády . Totiž peniaze ktorých je stále málo aby samosprávy, školstvo a iné sektory mohli v energetickej kríze nerušene pracovať a nevymáhať ich donekonečna príštipkárskym spôsobom so žobráckou nastrčenou dlaňou. Symbolické pripomenutie Jána a Martiny aj keď nie so spoločným priezviskom Kuciak, lebo sa toho nedožili čo plánovali pred piatimi rokmi, keď im život zobrali vystrelené guľky podplateného mafiánskeho vraha vo Veľkej Mači. Napokon bežiaci ukrajinský týždeň s dátumom pre Ukrajinu a okolitý európsky Svet nezabudnuteľný smutný dvadsiaty štvrtý deň februára roku 2022. A ak sa vrátime k nastolenej téme ružomberského pochodu mieru, potom deň pred ním začala informovať po desiatich mesiacoch i skrinka KSS na Podhore 35. Jej mestský kustód z Krokov a posledných Listov KSS 1/2023 s vystrihnutým a zväčšeným príspevkom prišpendleným na plochu skrinky obvinil za všetko zlé čo sa na Slovensku deje, chorý spoločenský systém kapitalizmus.
Na začiatku voľným okom odhadnutých 350 verzus 20
Pri soche slobody čítal nejaký text prejavu poslanec Národnej rady SR Ján Benčík okolo združenej skupiny približne dvadsiatich ľudí. To už bolo pár minút po piatej, keď hlas prejavu poslanca prehlušoval okolitý zvýšený hluk magafónov. Na Námestí slobody sa zhromaždila väčšia skupina odhadom asi 350-tich občanov predstavujúca tých, ktorí neskôr uskutočnia mierový pochod. Za trištvrte hodiny tu bolo prednesených niekoľko slov na adresu Ruska a Ukrajiny. Nechýbali ani hodnotenia slovenskej vlády a zradcovskej politiky so Severoatlantickým paktom a občas aj spomenuté priezvisko ružomberského poslanca zo slovenského parlamentu. Na pretras prejavov v boji za mier sa dostali aj USA s ich laboratóriami na Ukrajine a Američania, ktorí omylom bombardovali Prahu a nemocnicu v Afganistane. Rečníci toho povedali viac , a nie je cieľom písať o všetkom čo bolo možné počuť. A to sa ťažšie súka z rukáva a o to aj horšie píše pri konštatovaní pomníkových mierotvorcov, že dva slovanské národy vedú vojnu za iné cudzie záujmy proti sebe a navzájom sa vykynožujú. A ako to na takýchto zhromaždeniach Slovákov býva dozviete sa tu hocičo , lenže do ich mozgov nevidíte a vtedy ani papier neznesie všetko. Mnohí sú náhodní učastníci a okoloidúci, ktorí sa zo zvedavosti pripletú.
Z voleja a bez zaujatého postoja známych fráz a konštatovaní tzv. nemejstrímu proti tzv. hlavnému prúdu to vyzeralo na názorový stret ružomberskej väčšiny „pro“Rusov s menšinou s „pro“Ukrajincami. V slušnom a disciplinovanom dave so slovenskými vlajkami a pár transparentmi mohol slobodne občan podpísať petíciu za vystúpenie Slovenska z NATO.
Kdesi v prejave jednej rečníčky bojujúcej za mier neostalo prepočuté i to, že by malo skončiť posielanie zbraní zo západu na Ukrajinu a i to, že Ukrajina napadla Rusko. A ako si tieto slová vysvetlil sám občan po 24.februári 2022, to zostáva na jeho presvedčení a vlastnom poznaní skutočností. Zavše sa ozval tlampač s výkrikom „ My chceme mier“, na druhej strane v zamiešanom dave skupiny s modro – žltou ukrajinskou vlajkou stojacej predtým pri soche slobody „Rusi domov , vrahovia, či Rusko a Putin je vrah“. Ružomberské zhromaždenie skončilo desať minút pred šiestou hodinou večer s vyhlásením rečníčky, že sa stretneme opäť v Bratislave 3.marca.
O 18.00 hodine chvost pochodu Ružomberok za mier kráčal popri vajci na Podhore
Pochod rozbúchal pod nohami klepkajúce dlaždice Podhory už vtedy dobrej naakumulovanej štvorstovky občanov kráčajúcej cez ulice mesta smerom k Partizánskej matke na Roveň. Predtým ešte na Madačovej v tlampačoch so skandovaním „My chceme mier a „My sme tu doma“ upozornil aj ľudí vychádzajúcich z bytov na balkóny. Pochod neušetril ani priezvisko prezidentky republiky s výkrikom aby odišla preč.
Ktovie ako by zhromaždenie a Pochod za mier vyzeral, keby ho bičovali kvapky dažďa či februárová metelica. Ešte že na dolnom Liptove vládlo v stredu popoludní príjemné počasie a za tú dobu až ku konečnému cieľu na Roveň ani nezafúklo.
Pri Partizánskej matke zaznel aj Sojúz nerušímyj
Za 22 minút od Vajca na Podhore dorazilo čelo sprievodu s megafónmi a mikrofónom k soche kde sa uskutočňujú aj mestské spomienkové oslavy SNP. Skoršie predtým tam už stála skupina tých, ktorí sa tam s ukrajinskými vlajkami a malým banerom presunuli od sochy slobody. Zhromaždenie už v podstatne menšom počte a za tmy pokračovalo ďalej. Opäť sa prednieslo niekoľko predtým počutých viet o podstate a účele tohto zhromaždenia a ukončenia ružomberského pochodu za mier. Nakoniec posledný rečník sám povedal, že sa už opakovať nebude, keď dosť bolo povedané na Námestí slobody. Poďakoval všetkým účastníkom ktorí sa na pochode zúčastnili. Prenosné zvukové zariadenie nemenovaného organizátora pochodu za mier vypustilo zo svojej hudobnej produkcie slovenskú a českú hymnu. Pri soche partizánskej matky a betónového monolitu zazneli aj slohy ruskej a nevedno či aj nie staršej sovietskej hymny – Sojuz nerušimyj respublik svobodnych.
Dva názorové tábory na súčasné dianie vojny na Ukrajine si toho potrebovali povedať viac. V stojacich skupinkách ( mentálne Rusko verzus Ukrajina s najštvavejším a najreakčnejším vojenským paktom NATO a naopak ) sa vytvorilo niekoľko názorov na súčasné vojnové dianie na Ukrajine ,z ktorých vzišli aj slovné útoky a niekoľko nechutných vulgárnych slov na „proUkrajinskú menšinu“ zhromaždených reprezentovanú možno už len desiatkou ľudí spolu so súčasným ružomberským poslancom Národnej rady.
Horlivejší diskutujúci sa vzájomne snažili presvedčiť o svojom správnom názore ich protivníkov. Ochrancovia poriadku a zákona mali všetko pod kontrolou a nemuseli zasahovať. Bolo ich dosť nato, aby nejakú malú pästnú šarvátku ľahko zvládli a oboch k sebe názorovo netolerantných a urážajúcich sa jastrabov rozdelili. K fyzickým stretom nakoniec nedošlo, čo bolo víťazstvom zdravého rozumu domácich Ružomberčanov a tých, ktorí sa takéhoto Ružomberského pochodu za mier zúčastnili.
Davy zúčastnených sa definitívne rozišli na všetky strany od sochy Partizánskej matky, keď len šesť minút chýbalo do prvých večerných televíznych novín na RTVS a Markíze. A možno o 3 dni neskôr sa dozvieme z ich správ, že desiaty balík ekonomických sankcií odklepnutých v Bruseli na Rusko, je už na spadnutie.
Fotografie v texte: Marián Mydlo
