Tretia premiéra sezóny zaplnila hľadisko Divadelného štúdia RosArt v poslednú februárovú sobotu do posledného miesta. Tentokrát nás pozvali divadelníci nahliadnuť do života štyroch tridsiatnikov, ktorí koketujú so samotou, hoci túžia po ľudskom kontakte.
Štyria tridsiatnici, jedna bytovka, štyri rozdielne životy a predsa jedna rovnaká túžba. Každý z bytov odhaľuje osamelé svety mladých ľudí, ktorí sa spolu stretávajú maximálne na chodbe alebo vo výťahu. Traja z nich majú prácu, len Lečo ,,obabral systém“ a už 21 dní prežíva najkrajšie dni svojho života vo svojom brlohu, kde jediná vec, ktorá sa dá počítať namiesto peňazí, sú krabice od pizze či prázdne fľaše od piva. Pravidelne organizuje pivný festival. Ale len sám so sebou, sám pre seba. A keď pocit opitosti nestačí, posilní sa aj kvalitným matrošom. Smeje sa z pracujúcich ľudí, ktorých nazýva mravce. Z ľudí, ktorí sa podľa neho podriadili systému, pretože pracujú.
Jednou z nich je aj Nezábudka. Sympatická kvetinárka s hlavou večne v oblakoch. Najväčšie vzťahy pestuje so svojimi izbovými rastlinami a verí, že kvety vedia rozprávať. Často sa im prihovára. Snaží sa nadviazať kontakt s Lečom, ale aj s Lunou. Tá večne zaneprázdnená a s mobilom v ruke rieši možné aj nemožné. Najnovšie vlastné vzťahové problémy. Na susedské priateľstvá nemá čas, náplňou jej dní je neustále telefonovanie.
Lunu sa snaží zaujať posledný zo štvorice solitérov. Vysokoškolský pedagóg Hlava bol spolužiakom Leča, ktorý sa viac venuje fetu ako kariére. Hlava učí filozofiu a tú žije aj vo svojom živote. Je to pozorovateľ. Vynáša premysy, súdy, závery. Je iba akýmsi éterom, čímsi neuchopiteľným, čo diváka núti viac počúvať jeho slová ako sa venovať ostatnému prejavu. Prináša tiež správu o stave sveta.
Obnovená premiéra
Divadelná hra s názvom Candycrash.sk je pôvodná slovenská hra Zuzany Ferenczovej a Antona Medowitsa s názvom Solitaire.sk. V oboch prípadoch názvu ide o hru pre jedného hráča. Je ušitý na mieru divadelnej inscenácii, v ktorej sú štyria mladíci zaneprázdnení vlastnou existenciou natoľko, že popierajú možnosť existencie spoluhráča.
,,Ide o obnovenú premiéru z roku 2015, tentokrát s reinterpretáciou textu, iným žánrovým presahom a s iným hereckým obsadením. V inscenácii, ktorú sme začali študovať ešte v júni 2022, sa po skoro kompletnej obmene pôvodne zamýšľaného obsadenia, predstavila Nikola Húsková, Tatiana Ševčíková, Tomáš Bačkor, ale aj úplný nováčik nášho divadla Štefan Kašák. Štefana som videla na javisku Divadla v Hubovej. Povedala som mu: ,,Ty budeš hrať u nás!”. On odpovedal: ,,Áno!” A tak začala naša spolupráca,” prezrádza Stančoková a pokračuje:
„Jeho herectvo je sýte, farebné, potrebne expresívne a s citom pre strih. Pracovať s ním je radosť. Rovnaké emócie pri vytváraní jednotlivých charakterov mnou však vibrovali pri každom členovi z finálneho hereckého kvarteta, ktoré ma príjemne prekvapilo aj na včerajšej premiére,” uzatvára režisérka inscenácie.
Za návrhmi kostýmov stojí Marianna Marešová, o dramaturgiu a technické zabezpečenie sa postaral Július Stančok.
Aj napriek tomu, že nosnou témou predstavenia bol najmä pocit samoty a zodpovedanie otázky, čo je to vlastne domov, herci si získali publikum vďaka sebairónii a množstvu humorných scén. Za tie si od divákov niekoľkokrát vyslúžili potlesk aj výbuchy smiechu.
Situácie, ktoré sa odohrávali na javisku boli zrkadlením života bežného tridsiatnika, ktorého výhrou je skutočnosť, že nežije s rodičmi a prehrou, že ostal úplne sám. Hra dokonale reflektuje spoločnosť, v ktorej sme sa chtiac či nechtiac ocitli.
,,Vďaka oci, že si mi poslal prachy na byt. Neprídeš na obed? Stále si s tou…Kristínou? Príď aj s ňou, budeme si rozumieť, veď sme rovesníčky,” zaznie v jednom z hraných telefonátov, no dobre známe situácie plynú celou inscenáciou.
,,Prepáč, mami, musím ísť, čaká ma Bolt. To je predsa taxík! …prečo sa ma stále pýtaš či som už jedla?”
V dialógoch sem-tam zaznelo zopár vulgarizmov, ktoré však do predstavenia určeného pre dospelého diváka patrili bez zbytočného zdvihnutia obočia.
Zamyslieť a zabaviť sa spolu so smutno-smiešnou štvoricou môžete najbližšie v nedeľu 19. marca o 18. hodine.
Hrajú aj pre deti
Okrem predstavení, ktoré sú určené pre dospelého diváka sa v Divadelnom štúdiu RosArt hrajú aj predstavenia pre najmenších. Tie sa konajú každú tretiu nedeľu v mesiaci o 16. hodine.
V marci majú divadelníci v ponuke dve detské predstavenia. V štúdiu je pre deti pripravený interaktívny program spojený s projekciou s názvom Zasnežené rozprávky, no ružomberské javisko tiež privíta hercov z Divadla TUŠ z Bratislavy s rozprávkou Mačky letia do Kanady.
Najbližšie sa divadelné javisko opäť rozsvieti 1. apríla. Pre divákov je pripravená repríza inscenácie Znovuzjednotenie Kóreí, ktorá ponúka nevšedný divácky zážitok, pretože okrem hlbokých tém prináša aj originálne scénografické riešenie. Predstavenie začína na ulici pred divadlom a diváci potom putujú spoločne priestormi celého divadla.
Titulná fotografia: Premiéra obnovenej hry. Foto: Anna Zábojníková
