Koncom februára sme sa boli pozrieť do vychýrených kúpeľov Korytnica.
Ešte pred dvomi rokmi fungovala aspoň reštaurácia, kde sa mohli návštevníci občerstviť. Kým do roku 1989 tiekli dolu vodou len pramene, po revolúcii to začalo vyzerať zle s celým komplexom. V roku 2002 kúpele definitívne zatvorili. Liečebná časť nasledujúce roky pustla. Priťahovala však podnikateľské firmy, ktoré si z ako tak zachovalých budov Korytnice zahrali Monopoly.
Vrchnú časť kúpeľov vlastní firma BG Reality, ktorej spolumajiteľom bol Marián Kočner a spodnú časť má vo vlastníctve spoločnosť Amos – Services, ktorá je v konkurze. Vlastnícke vzťahy sú dnes zamotané najmä kvôli súdnym sporom.
Zaujímavá je aj história tohto miesta. Prvá písomná zmienka o Medokýšskej doline, ako sa územie Korytnice nazývalo, pochádza z donačnej listiny kráľa Ondreja II. z roku 1233. Dodnes Korytnicou preteká potok Medokýš, ktorého názov je odvodený od priľahlých minerálnych prameňov. Hovorové slovo medokýš sa na Liptove používalo na bežné označenie ktorejkoľvek kyselky. Pomenovanie Korytnica vzniklo ľudovou tvorivosťou ako odvodenina od tvaru údolia pripomínajúceho koryto. Prvý raz sa nachádza v písomnosti z roku 1325.
Stretli sme aj zopár ľudí, ktorí prišli po korytnickú vodu. Jej kvalitu po prvýkrát analyzovala lekárska fakulta vo Viedni v lete 1852 a následne skúmala jej liečivé účinky. Liptovská župa kvôli tomu vyslala do Viedne 30. októbra 1852 svojho niekdajšieho lekára a objaviteľa prameňov Dr. Christiana Flittnera, a následne 8. novembra aj jeho nástupcu Dr. Pavla Hoffmanna, aby sa s kolégiom lekárov podelili o svoje skúsenosti s korytnickými vodami. Výsledky analýzy potvrdili, že korytnická voda je účinným liečebným prostriedkom napríklad pri chorobách tráviaceho systému, pečene, ďalej pri anémii, žltačke, hemoroidoch, prípadne pri rôznych kožných problémoch. Ako prvé boli stavebne upravené tri pramene, ktoré dostali pomenovania Žofia, František-Jozef a Albrecht.
V roku 1892 si Korytnicu vychutnávalo 1503 ľudí. Bývalo sa všade, kde to bolo čo len trochu možné – prechodne i v klavírnej sále domu Pompeje. Kúpele slúžili počas prvej svetovej vojny ako záložná nemocnica. Svoju prevádzku začala v zime 1916. Úlohou nemocnice v Korytnici bolo prijímať pacientov najmä so žalúdočnými a črevnými chorobami, ktorých tam na doliečovanie posielala ružomberská baraková nemocnica. Ďalší pacienti boli posielaní do ozdravovní v Tatrách. Slavomír Kontúr vo svojej knihe Z Ružomberka do Korytnice spomína, že zaujímavosťou tohto obdobia je to, že v čase premeny korytnických kúpeľov na záložnú nemocnicu, bolo zavedené osvetlenie elektrickým prúdom. Na jeho výrobu sa na potoku medokýš postavil zrub s jednoduchou vodnou elektrárňou, do ktorého sa vodná energia privádzala pomocou náhonu.
Poďte sa s nami pozrieť ako slávne kúpele Korytnica vyzerajú dnes:
Titulná fotografia a fotografie v texte: Anna Zábojníková
JE NIECO STRASNE MAME NA SLOVENSKU NIECO VYNIMOCNE,ZDRAVIU PROSPESNE,ALE MAME TZV.PODNIKATELOV KTORYCH BY MALI POZATVARAT, ALEBO LUDI KTORY IM TO UMOZNUJU.ALE MI SME „SLOVACI“NAM JE TO JEDNO,KYM BUDE BYROKRACIA A NIE,ZE VLASTNIS,ALE STARAM SA ,KED NIE ZOSTATNIME A MAL BY SA STARAT STAT,VSAK JE PLATENY Z NASICH DANI.A NA MARGO PODNIKATELSKYCH SKUPIN?NECH SI PREPIERAJU € INDE,NIE NA ZDRAVIU PROSPESNYCH KUPELOCH,AJ KED ZAS TO DOSTANE NEJAKY „PODNIKATEL“KTORY BUDE CHCIET RYZOVAT AKO NIEKEDY NA ALIASKE ZLATO.MOJ NAZOR JE ,ZE VSETKY KUPELE MALI BYT V SPRAVE MINISTERSTVA ZDRAVOTNICTVA,NIE V SUKROMNYCH RUKACH,DOVOD?NIK BY NEZARABAL NA NESTASTI CHORYCH.