Na najväčšom ružomberskom sídlisku sa pohybuje približne 20 kusov jelenej zveri. Miestni ju kŕmia najmä kvôli možnosti odfotografovania. O tom, prečo to nie je vhodné, či môže byť pre človeka nebezpečná a prečo lesná zver stráca plachosť, nám porozprával riaditeľ Mestských lesov Ružomberok Milan Šlávka.
Špacírujú sa po uliciach, obhrýzajú stromy, no chutí im aj pečivo naservírované priamo z ruky. Sem-tam zapózujú do objektívov a keď sú unavené, usalašia sa na trávnatej ploche rovno pred vchodom do bytovky.
Takýto obraz vidia obyvatelia Klačna už niekoľko týždňov. Podobne je to však aj v iných častiach Ružomberka. V Bielom Potoku či v Černovej dokonca úplne bežná vec. Podľa riaditeľa metských lesov je jelenia zver premnožená, určitej regulácii sa preto nevyhneme.
Niekoľko kusov chcú previezť do iného revíru
,,Už teraz chceme aspoň pár najhorších a neodkladných prípadov riešiť uspaním za asistencie veterinára a mestskej polície prevozom do iných častí revíru. Nie vždy to však vyjde, zver sa niekedy vráti. V každom prípade je však jelenia zver nielen tu, ale aj v iných oblastiach výrazne premnožená,” začína vysvetľovať Milan Šlávka a dodáva, že ľudia už možno spozorovali v blízkosti Ružomberka viac ako stočlenné čriedy. ,,Tie nám spôsobujú rozsiahle škody na mladých porastoch. “
Riaditeľ mestských lesov tiež prezrádza, že v tomto roku im Lesný úrad vyšiel v ústrety a schválil zníženie stavov o takmer 90 kusov jelenej zveri, čo je o tretinu viac ako doteraz.
,,Aj keď to pre niekoho možno znie nehumánne, sústredíme sa aj na okolie Klačna, samozrejme pri dodržaní všetkých zákonných a bezpečnostných opatrení. Určitá regulácia je jednoducho nutná a nezaobídu sa bez nej poľnohospodári, lesníci, ale ani bežní občania ako to vidíme aj v tomto prípade,” vysvetľuje Šlávka a spresňuje, že práve v blízkosti Klačna alebo priamo na ňom sa pohybuje približne 20 kusov jelenej zveri.
,,Treba si uvedomiť, že Klačno leží takmer v lese, takže tento jav nie je až taký prekvapivý. V iných častiach mesta evidujeme takýto pohyb najmä v zimných mesiacoch, ale aj teraz napríklad v Baničnom vieme o prikrmovaní a pohybe zveri. V mestských častiach ako Biely Potok alebo Černová je to dosť bežná vec a zver tu spôsobuje škody na plodinách takmer pravidelne,” hovorí o negatívnom jave schádzania zveri bližšie k obydliam.
Jeden z dôvodov, prečo jelenia zver schádza nižšie, môže byť aj vlk
Novodobým javom je aj to, že lesná zver (celkovo) stráca plachosť. ,,Asi to malo niečo do seba, že naši predkovia si túto zver dosť radikálne, hlavne znižovaním jej stavov, držali od tela a malo to súvis najmä s ochranou ich poľnohospodárskych produktov,” vysvetľuje Šlávka a dodáva, že v dnešnej dobe, keď sa začínajú z určitých kruhov šíriť tzv. nové prístupy k lesu, ochrane prírody a poľovníctva sa zveri mimoriadne darí, cíti, že od človeka jej takmer nič nehrozí a úplne stráca plachosť. ,,Dôsledkom toho je, že sa dnes čriedy diviakov, jelenej a inej zveri voľne pohybujú po uliciach aj veľkých slovenských miest,” zdôrazňuje riaditeľ mestských lesov.
Zároveň sa pýtame aj na dôvody, pre ktoré sa jelenia zver ,,sťahuje” nižšie, k ľudským obydliam. ,,Od medveďa jelenej zveri veľké nebezpečenstvo nehrozí, skôr to môže byť tlak zo strany vlkov, ktoré sa pohybujú aj na nami obhospodarovanej ploche. Tohto roku sme našli už viacero strhnutých kusov najmä v oblasti Malina, Trlenskej aj Čutkova. Takže, samozrejme, že aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo zver schádza až k ľudským obydliam,” vysvetľuje Šlávka.
Práve spomínanú jeleniu zver by ste na Klačne stretli aj za bieleho dňa. Jej prítomnosť priam láka vytiahnuť mobilný telefón a začať fotografovať. Odvážnejší zaobstarajú aj niečo pod zub.
,,Nie je to dobré, dokonca mimo vyhradených krmovísk to je zakázané. Hlavný dôvod prikrmovania je práve fotografovanie. Nie strach o to, že zver je hladná a že má nedostatok potravy,” upozorňuje Šlávka a opäť zdôrazňuje, že problémom je aj to, že sa prikrmuje neprirodzeným zložením potravy, čo môže zveri spôsobiť zdravotné ťažkosti.
Potravu však ľudia nenechávajú len pri kontajneroch, ale úmyselne ju umiestňujú na rôznych miestach v blízkosti bytoviek. ,,Ak zver raz zistí, že je tu zdroj atraktívnej potravy, už je ťažké sa jej potom zbaviť a väčšinou sa už vracia na tieto miesta,” hovorí Šlávka.
Jelenia a srnčia zver nie je pre človeka nebezpečná, no zriedkavé prípady naznačujú, že zaútočiť predsa len môže. ,,Viem o prípade, keď jelenica kopla človeka. V žiadnom prípade neodporúčam približovať sa, najmä nie s deťmi,” apeluje na ľudí riaditeľ metských lesov Milan Šlávka.
Titulná fotografia: Jelenia zver na sídlisku Klačno. Foto: Romana Vicianová
