Tak to podľa istého vyhlásenia v slovenských televíznych médiách pred kamerami vyhlásila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. V dobe, keď o rušeniach sa súdov, či jej navrhovaným tzv. súdnym mapám s lepším systémom slovenského súdnictva boli podmienkou aj eurofondy, ktorým sa mohlo odzvoniť. A bolo ich za pol miliardy o ktoré by Slovensko prišlo.
Ministerka to mala určite preverené, že občan Slovenska sa minimálne raz za svoj život ocitne tvárou tvár voči sudcovi prokurátorovi , a iným sudcovským inštanciám, kde musí svedčiť alebo nejako inak sa vyjadriť, keď ide o vážne verdikty či vyhlásenia žalobcu či žalovaného.
Jeden viac , iný omnoho viac a aj násobne, keď v posocialistickej dobe deväťdesiatych rokov minulého storočia došlo k enormnému rozkrádaniu štátneho majetku, pochybným privatizáciám podnikov, vyvražďovaniu sa mafií túžiacich po bezprácnych ziskoch , dovtedy nevídaným trestným činom vydierania ekonomicky aktívneho obyvateľstva a podnikateľov, zneužívaniu moci a postavenia verejných a štátnych činiteľov, zavlečeniam občana štátu jeho štátnou inštitúciou do iného štátu a dokonca k vražde novinára v roku 2018. Od istej doby keď jeden predseda parlamentu vyhlásil –„vyhraj voľby a môžeš všetko“ , i k nevídaným korupciám a braniam úplatkov práve tých, ktorí mali bdieť nad právom a spravodlivosťou súčasného štátneho zriadenia. Občas sa zdá, že na súdy chodia jedny a tí istí, tváre na ktoré sme zvykli zo správ RTVS, či tlačových a webových médií. Bývalí štátni tajomníci, špeciálni prokurátori, ministri, rôzni úradníci, predsedovia vlád a dokonca aj bývalí prezidenti.
Skutočne len pre súdy aby začali spravodlivejšie súdiť sa uskutočnilo to, čomu sa bude po 29. apríli 2022 hovoriť reforma súdnictva ? Často tu bolo predtým počuť, že máme zahltené súdy, ktoré nestačia na agendu ktorú musia spracovať a riešiť, aj to, že sudcov je vraj málo a že robia procesné chyby, nemajú dostatočne sprístupnenú elektronickú a digitálnu komunikáciu , že podateľne nestačia a pracovníčky na nich majú podpriemerné platy. Pamätáme aj na štrajkové pohotovosti tých, čo v súdnictve robili za minimálne platy ? A od doktora práv Štefana Harabina sa na stranách jeho knihy Naša vlasť a Srdcom a svedomím dočítate, že kvalita právnických fakúlt je veľmi slabá a absolventi, ktorí odtiaľ vychádzajú, nedosahujú úroveň, akú by mal mať absolvent právnickej fakulty. „To môžem len potvrdiť. Vo všeobecnosti treba povedať, že úroveň školstva rapídne klesla po roku 1989. Úpadok školstva s nevôľou pozorujem už dlhšie. Dokonca tvrdím, že gymnázium pred rokom 1989 malo vyššiu úroveň než ktorákoľvek dnešná vysoká škola“. To sú slová bývalého sudcu najvyššieho súdu SR ako odpoveď na otázku Ivy Vranskej Rojkovej v jeho knihe ktorú vydal v roku 2018.
K súdom z iného súdka
Nemusíte brať tieto už vyššie uvedené (ak argumenty a či fakty) ako prostý občiansky náhľad k téme súdov až tak vážne. Pohľady laikov sú iné než názory profesionálov , ktorí obliekajú sudcovské taláre. V nich oblečení zástancovia práva riešia aj iné spory, kde napríklad ktosi sa sporí i o dva metre štvorcové pôdy, ktoré mu zaberá plot jeho suseda, iný podáva trestné oznámenie na zamestnávateľa čo mu už viac ako pol roka nevyplatil mzdu, ktorú si zaslúžil.
Ružomberčan, sa môže cítiť byť dotknutým, že jeho mestu zoberú Okresný súd od januára roku 2023 aj napriek tomu, že za posledných 25 rokov svojej existencie preukázal súd svoje opodstatnenie. Argumenty právnických a súdnych autorít kompetentných oponovať k reformám z dielne Anny Kolíkovej, aby sa tak nestalo, nezabrali. Pre ozrejmenie si miestnych osôb a osobností bojovať za mesto na dolnom Liptove netreba ďaleko chodiť. Občanovi lokálpatriotovi sú mediálne známe už z roku 1997, keď sa im vtedy podarilo takmer nemožné . Okresný súd sa vtedy vrátil späť kam patril, a to nemuseli nejako zvlášť obhajovať vymoženosti a iné pozitíva budovy, ktorá bola už v tridsiatich rokoch minulého storočia pre účely slovenského súdnictva a aj výkonu trestu ako ušitá.
Pred kritickým aprílom tohto roku mali šancu postaviť sa za náš súd okresnej inštancie aj dvaja ružomberskí poslanci NR SR. Nepodarilo sa to, jeden z nich bojujúci v začiatkoch Kiskovej kandidátky proti Mazurekovi a K-ĽSNS na 150-tom mieste Za ľudí, sa k Ružomberku nepriklonil, keď nehlasoval. Posledne sa tematikou súdov zaoberal aj Ružomberský hlas v rozhovore šéfredaktora M. Domenika s predsedníčkou Okresného súdu v Ružomberku Jankou Majerčíkovou z 20.mája 2022.
Na súd raz za život
Neviem, ale aj viem si predstaviť ,že od budúceho roku by som musel cestovať o 30 km ďalej a vracať sa späť na pozvanie ako svedok ,ktorý už raz vypovedal a ešte predtým, keď pred vyšetrovateľom, predkladal svoju pracovnú agendu s varovaním, že ak sa nedostaví a neospravedlní sa, dostane pokutu 25 tisíc SKk.
O niekoľko rokov neskôr vo vlečúcom sa v tom istom prípade Technoconsulting s.r.o. som dostal oznámenie, aby som sa 19. marca roku 2008 zúčastnil na pojednávaní v trestnej veci voči môjmu bývalému zamestnávateľovi ako svedok, ktorý mal vypovedať. Odvtedy je už štrnásť rokov , no v dnešnej novej reforme súdnictva, by som od nového roku musel cestovať asi do Liptovského Mikuláša. Teda skutočne i v mojom prípade doteraz , teda (aspoň) raz za život na súde.
Ideálne, raz za život ale doma, no mnohí budú zas musieť cestovať viac krát. Z pohľadu lokálpatriota trochu bledšia a neradostnejšia správa, mysliac v podvedomí aj na tých zamestnancov ministerstva spravodlivosti, ktorí si budú musieť zvyknúť na nové iné pomery a príkoria svojej práce. Zo srdca by som im prial aby čo najmenej ľudí cestovalo hromadnou dopravou do miest ich súdov. Aby po schodoch súdov akýchkoľvek inštancii ich chodilo menej, aby čo najmenej písomnej a elektronickej agendy prichádzalo na súdne podateľne. Bolo by to pozitívnym signálom, vizitkou morálnej a duchovnej vyspelosti národa žijúceho v lepšej a spravodlivejšej občianskej spoločnosti. Právneho vedomia, jurisdikcie zákonov a paragrafov v ktorých sa táto pohybuje.
Kdesi v nedostupnejších častiach šedej kôry mozgovej ,na časy, keď za ťažko skúšaný Ružomberok sa muselo na všetkých frontoch tvrdo bojovať, aby bol okresným mestom s okresným súdom, cítim závan neistoty. Pošuškáva sa, zlé jazyky hovoria, že aj niečo iné nám z mesta zase odíde. To ukáže najbližšia doba, do ktorej už nikdy tou istou špicatou úradníckou topánkou a bagančou Naky nevkročíme. Okrem iného opäť tu hrozia referendá. Ktovie, čo na dolný Liptov z ich výsledkov prinesú.