Pri súčasnom systéme sú slabé mandáty poslancov, otázna je aj kvalita zastupiteľského zboru, hovorí odborník Ivan Rončák. Poslanci by podľa neho nemali byť „údržbármi“ svojho obvodu. Na to by mal lepšie fungovať aj mestský úrad.
V článku si prečítate:
- Prečo súčasný systém nie je veľmi dobre nastavený
- Aký by mohol byť optimálny stav
- O mentalite, podľa ktorej sú poslanci údržbármi svojho obvodu
- Prečo musí byť funkčnejší mestský úrad, aby si poslanci mohli robiť svoju prácu. A to aj v menšom počte
- Počty poslancov a obvodov vo veľkostne porovnateľných mestách
Obyvatelia Ružomberka si zvolia aj v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách 25 poslancov. A to v jedenástich volebných obvodoch.
Ide o najvyšší možný počet volených zástupcov, ktorý zákon mestám veľkosti Ružomberka dovoľuje. V zastupiteľskom zbore ich môže sedieť od 15 do 25. Aktuálny počet sa nemenil od roku 2006. Hoci pokusy boli, na zmenu tohto stavu sa dostatočná politická vôľa pred štyrmi rokmi a ani na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva nenašla.
Zníženie počtu poslancov z 25 na 21 neschválili
Mestským poslancom predložili v júni povinný bod pred komunálnymi voľbami. Odhlasovať mali počet poslancov do mestského zastupiteľstva, ako aj počet volebných obvodov pre nasledujúce volebné obdobie. Svojich zástupcov si totiž budú Ružomberčania voliť koncom októbra.
Podľa prednostu mestského úradu Vladimíra Trnovského neprišiel žiadny podnet na zmenu. Až v diskusii navrhol poslanec Ľubomír Kubáň (Za slušný Ružomberok) zníženie počtu poslancov zo súčasných 25 na 21.
„Dlhodobo sa domnievam, že v najväčších obvodoch Roveň, Baničné a Klačno by malo byť o jedného poslanca menej. To isté si myslím pri obvode Polík,“ uviedol Kubáň, ktorý predložil návrh na zníženie počtu poslancov v týchto štyroch volebných obvodoch.
Na veľkých sídliskách by tak obyvatelia „krúžkovali“ namiesto štyroch kandidátov troch, v Políku dvoch namiesto aktuálnych troch. Zvyšné obvody by ostali bez zmeny.
Ako ďalej dodal, názory na usporiadanie obvodov aj počet poslancov sú rôzne. Podľa Kubáňa by malo mať mesto Ružomberok štyri volebné obvody. Zachovali by sa v troch mestských častiach Hrboltová, Černová a Biely Potok. Mesto by malo jeden. Do poslaneckých lavíc by zasadlo 17 poslancov. Tento návrh však ostal iba v rovine úvahy.
„Takéto zásadné zmeny by sa mali prijímať v prvom pol roku alebo roku nového zastupiteľstva. Vzhľadom na to, že ani v našom klube nebol jednotný názor na zlučovanie obvodov a počet poslancov v mestskom zastupiteľstve, som tento návrh nedával,“ vysvetľoval poslanec za Klačno, prečo nechal tento variant v šuflíku a napokon navrhol skresanie zboru o 4 zastupiteľov.
Ani táto úprava napokon neprešla. Z prítomných 18 poslancov sa až siedmi zdržali, šesť hlasovalo za, piati proti.
Poslanec Ľubomír Kubáň (vľavo) navrhol znížiť počet poslancov o štyroch. Juraj Burgan z obvodu Roveň, ktorého by sa úprava dotkla, so zmenou nesúhlasil. Zdroj: Viktor Mydlo
Oponoval mu Juraj Burgan (nezaradený), poslanec za obvod, ktorého by sa navrhovaná zmena dotkla. „Roveň je jednoznačne najväčší volebný obvod, značne väčší ako Klačno. Plošne, cestami, zeleňou je Roveň štvrtina mesta. Tí štyria poslanci majú čo robiť. To len taká poznámka, aby sme sa pri rozdeľovaní poslancov venovali aj tomu, ako sa potom prideľujú do obvodov prostriedky, ako sa rozhoduje o investíciách a podobných veciach, to nemáme spracované,“ argumentoval Burgan v prospech zachovania štyroch poslancov.
Anna Šanobová (KDH) pripomenula, že Hrboltová bola na rozdiel od stálych mestských častí Černová a Biely Potok k Ružomberku pričlenená ako obec. A za pristúpenie svojim katastrom do mesta dostala prísľub, že ju bude vždy v zbore zastupovať poslanec.
„Keďže tieto mestské časti fungujú sčasti ako obce, a to mi potvrdí každý poslanec v mestských častiach, aké sú to povinnosti, určite si neviem predstaviť zlučovať všetky mestské časti do jedného mandátu. Zastávam názor ponechať si mandát jedného poslanca v mestských častiach. K počtu v Ružomberku sa už nebudem vyjadrovať,“ reagovala Šanobová.
Mestských častí sa však pozmeňujúci návrh netýkal, reč nebola ani o ich zlučovaní. Ostali by aj naďalej bezo zmeny jednomandátové.
Kubáňovi dal za pravdu kolega Patrik Habo (nezaradený). „V tomto prípade by som rád podporil Ľuba Kubáňa, ktorý sa tejto téme venuje už dlhodobo. Stotožňujem sa s tým, že by mal byť počet poslancov výrazne nižší,“ uviedol poslanec za Černovú, ktorý zároveň súhlasil s tým, že starostí v mestských častiach rôzneho servisného charakteru je viac. Zastupiteľský zbor by mal mať menej členov aj podľa viceprimátora Michala Lazára. Ten však prijatie zmeny podmienil začiatkom nového volebného obdobia.
| Volebný obvod (VO) | Počet volených poslancov |
| VO 1 Biely Potok | 1 |
| VO 2 Černová | 1 |
| VO 3 Hrboltová | 1 |
| VO 4 Rybárpole | 1 |
| VO 5 Klačno | 4 |
| VO 6 Veľký Polík | 3 |
| VO 7 Stred | 2 |
| VO 8 Satelity a Pod Kalváriou | 2 |
| VO 9 Laziny a Pod Skalami | 2 |
| VO 10 Baničné | 4 |
| VO 11 Roveň | 4 |
Aktuálny počet volebných obvodov a poslancov v mestskom zastupiteľstve
Pohľad odborníka: slabé mandáty poslancov a nízka kvalita zboru
Tejto téme sa aktívne venoval Ivan Rončák, niekdajší mestský poslanec v Ružomberku. Odborne sa dlhodobo zaoberá problematikou štátnej správy a samosprávy i otázkami transparentnosti v miestnych samosprávach.
Pripomeňme si však ešte pár dát. Podľa zákona môžu mať mestá od 20-tisíc do 50-tisíc obyvateľov mestské zastupiteľstvá s 15 až 25 poslancami. Ružomberok má 26 968 obyvateľov, voličov 22 522, vyplýva z rokovacieho materiálu. Na jedného poslanca aktuálne pripadá 901 voličov.
„Poslanec nie je údržbár. Komunálne a technické veci má zabezpečovať mestský úrad na čele s primátorom ako výkonný aparát mesta.“
Ivan Rončák
Podľa Rončáka je určenie veľkosti zastupiteľského zboru abecedou teórie politiky. „Veľkosť zastupiteľského zboru je priesečníkom dvoch funkcií – reprezentatívnosti a efektívnosti,“ začína vysvetľovať pre náš portál.
Mesto je rozdelené na veľa malých volebných obvodov. Podľa odborníka vystupujú pri takomto „rozohranom poli“ dve veci. Nízka kvalita zastupiteľského zboru a slabé mandáty poslancov.
Zvolenie či nezvolenie môže závisieť od pár hlasov. „V súčasnosti, keď máme veľa menších volebných obvodov, sú poslanci často zvolení dvesto, tristo hlasmi. Rozdiel medzi jednotlivými kandidátmi je rádovo v jednotkách alebo desiatkach hlasov. Tie rozhodujú voľby,“ pokračuje Rončák, ktorý sedem rokov pôsobil v Transparency International Slovensko.
Je tiež otázne, či výsledná zostava bude pozostávať z kvalifikovaných ľudí. „V niektorých prípadoch je problém prideliť toľko krúžkov, koľko má občan k dispozícii, naozaj kvalitnému človeku.“
Poslanec nemá byť údržbárom obvodu, ale spolutvorcom mestských politík
Takto nastavený systém zároveň môže tlačiť poslancov k aktivitám, ktoré by primárne nemali tvoriť náplň ich práce. Aj keď sa (znovu)uchádzajú o dôveru voličov alebo si snažia udržať voličskú priazeň.
„Poslanec musí vykonávať aj „údržbárske“ veci, aby nestratil náskok pred konkurenciou,“ rozvíja ďalej myšlienku Ivan Rončák. Ako dopĺňa, mandát závisiaci od niekoľkých voličov môže napr. vyústiť aj do „neslobody“ poslanca v zmysle prijímania nepopulárnych rozhodnutí.
Upriamuje pritom pozornosť na samotnú úlohu mestských poslancov. A tou by prioritne nemalo byť riešenie rozbitých chodníkov, nepokosenej trávy či nevysypaných smetných nádob. „Poslanec nie je údržbár. Komunálne a technické veci má zabezpečovať mestský úrad na čele s primátorom ako výkonný aparát mesta,“ zdôrazňuje Rončák.
Ako ďalej dodáva, poslanci by sa mali viac než na „údržbárske veci“ zameriavať na systémové a rozvojové. Podieľať sa na tvorbe mestských politík.
„Poslanec by sa mal viac venovať systémovým veciam, ako napr. územný plán. Je to človek, ktorý hovorí do stratégie mesta, kam sa má mesto uberať. Jeho rozdielne kompetencie vymedzuje aj zákon. Primátor je zodpovedný za výkonný stav,“ konštatuje Rončák. Hovorí však, že mestský úrad nefunguje tak, ako by mal.
Ak bude funkčnejší mestský úrad, možno znížia aj počty poslancov a obvodov
„Optimálny stav je silnejší mandát pre jednotlivých poslancov. To predpokladá zníženie počtu poslancov, ale aj zlúčenie obvodov, aby boli väčšie,“ vraví Rončák, ktorý sa sám pred štyrmi rokmi z pozície poslanca snažil presadiť zmenu. Navrhoval dve možné alternatívy.
V oboch dal na stôl zlúčenie obvodov Stred, Satelity a Laziny do jedného obvodu s názvom Stred. V jednom variante by ostalo zachovaných šesť poslancov. V ďalšom by bol nový obvod zastúpený piatimi poslancami. V tejto alternatíve tiež navrhoval o poslanca menej na sídliskách Klačno, Baničné a Roveň.
„Satelity sú homogénny obvod. Pri fungujúcom mestskom úrade, ktorý by riešil technické a komunálne záležitosti, tam dvaja poslanci nie sú potrební, ak by mali na starosti len strategické a systémové veci,“ objasňuje Rončák. Tiež nevidí dôvod, aby boli na sídliskách štyria poslanci. Reprezentatívnosť je podľa neho zabezpečená aj menším počtom. Celkovo, „pri zlúčení obvodov by sa zvýšila reprezentatívnosť a tiež by sa odbúralo videnie poslaneckého mandátu cez lokalitu,“ dodáva Ivan Rončák. Poslanci sú v prvom rade mestskí.
Bude niekedy politická vôľa meniť počet? Rončák vidí možnosť zmeny za predpokladu, ak by mestský úrad fungoval, ako mal. A poslanci by tak nemuseli suplovať niektoré jeho úlohy.
„Prvým krokom je podľa mňa sfunkčniť mestský úrad. Aby boli poslanci oslobodení od komunálnych povinností. Ak sa potom ukáže, že ich netreba na sídliskách až štyroch, tak bude zrejme vôľa aj na samotné zníženie počtu poslancov,“ uvažuje Ivan Rončák.
„Sú príklady, že vždy sa nemusí ísť na hornú hranicu, ktorú nám národná legislatíva dovoľuje,“ hovorí Rončák. Veľkostne porovnateľným mestom sú napr. Piešťany. V aktuálnom období majú 17-členný zastupiteľský zbor a dva volebné obvody. V Prievidzi si volia 25 poslancov, v siedmich obvodoch. Obyvateľov je ale vyše 45-tisíc.
Kto je Ivan Rončák
Ivan Rončák sa odborne venuje problematike verejnej správy a samosprávy, otázkam transparentnosti a boja proti korupcii. Sedem rokov pôsobil ako koordinátor samosprávneho programu v Transparency International Slovensko. Absolvoval štúdium histórie a politických vied na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, následne PhD. V odbore teória politiky na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.
Titulná fotografia: ilustračný záber z rokovania mestského zastupiteľstva. Autor: Viktor Mydlo
