Pri príležitosti 110. výročia založenia Liptovského múzea pripravili kurátori výstavu, súčasťou ktorej je aj katalóg mapujúci dejiny múzea aj históriu zbierkových predmetov.
Ani na tejto výstave nechýbajú vzácne predmety z depozitára, ktoré bežne nemôže návštevník uvidieť, či predstavenie zaujímavých ľudí, ktorých život bol s múzeom spojený.
Nielen zbierkové predmety, ale aj osobnosti z dejín múzea
,,Symbolická vec, ktorá celú výstavu prepája, je číslo 110. Snažíme sa preto na časovej osi priblížiť 110 rokov Liptovského múzea, kde môžu návštevníci v 30 bodoch spoznať dôležité dejinné údalosti, začína rozprávať historik Rastislav Molda. Dopĺňa tiež, že symbolické číslo 110 je pretavené aj do výberu zbierkových predmetov, ktorých je rovnaký počet.
,,Zbierkové predmety máme zo všetkých fondov. Od archeológie, prírodného, historického či národopisného fondu alebo fondu umenia, plagátov, pohľadníc. Chceli sme ukázať pestrosť fondov, ktoré tu máme. Svedčí o tom aj skutočnosť, že viac ako 90 percent predmetov pochádza z depozitára, bežne ich návštevník nemôže vidieť,” vysvetľuje Molda.
Zaujme nás zbierka motýľov či už na prvý pohľad veľmi stará kniha. ,,Je to kronika sveta, pochádza zo 17. storočia,” ozrejmuje nám kurátor výstavy a dopĺňa, že koncept expozície nie je zameraný len na zbierkové predmety, ale aj na ľudí.
,,Ďalším symbolom výročia je aj desiatka. Liptovské múzeum má desať objektov, ktoré tiež predstavujeme. Preto sme aj symbolicky vybrali desať osobností z dejín múzea, ktoré sa snažíme na základe krátkych medailónov predstaviť a priblížiť,” spresňuje Rastislav Molda.
Pamätná tabuľa
Nová expozícia nie je v múzeu stála, pre návštevníkov je prístupná do 6. decembra. Pravdepodobne bude neskôr prezentovaná aj v ďalších objektoch múzea. K výstave však patrí aj katalóg, kde sú spomenuté dejiny Liptovského múzea ale aj história zbierkových predmetov.
Výročie vzniku Liptovského múzea už v týchto dňoch pripomína pamätná tabuľa s reliéfom bratov, ktorí stáli pri zrode múzea. Ide o bratov Kürtiovcov, ktorí sa výrazným spôsobom zapísali do dejín slovenského, ale najmä liptovského múzejníctva. Autorom reliéfu je akademický sochár Rastislav Biarinec.
,,Keď som sa dostal do funkcie riaditeľa, zahĺbil som do histórie vzniku múzea a do osobností, ktoré ho formovali. Stále som narážal na mená dvoch bratov, Artúra a Juliúsa Kürtiho, ktorí spolu s ďalšími ľuďmi stáli pri zrode Liptovskej muzeálnej spoločnosti. Pamätná tabuľa by mala pripomenúť, že keby niet týchto dvoch bratov, nie je tu ani múzeum,” uzatvára riaditeľ Liptovského múzea Michal Kovačic.
Titulná fotografia: Pamätná tabuľa zakladateľom múzea. Foto: Anna Zábojníková)
