KAROL FEŇVEŠ – VÝBER Z TVORBY je monografia a publikácia, ktorú zostavil Jozef Klement a ktorá bola v náklade 300 kusov prvého vydania predstavená publiku občanov Liptova v Liptovskom Mikuláši v Galérii P. Michala Bohúňa. Prezentačný deň spojený s premietaním filmu Ľubora Patscha o Karolovi Feňvešovi bol otvorený vo štvrtok 13. októbra t.r. krátko po 17.hodine príhovorom riaditeľa galérie Richarda Gregora . Potom nasledovali prvé tóny domáceho dvadsaťpäť členného Spevokolu Tatran. Karol Feňveš bol slovenský akademický maliar a významný umelec, ktorý maľoval prevažne liptovskú krajinu, jej malebné zátišia a mestské zákutia, tak ako to stojí v slovách súčasného primátora mesta Liptovského Hrádku Branislava Trégera. Posledne menovaný ich vyjadril aj v publikácii a v príhovore viac ako stovke zúčastnených obdivovateľov umenia Karola Feňveša ( 1921 – 2015 ).
Ďalej k osobnosti Karola Feňveša hovoril v galérii autor publikácie Jozef Klement, Miroslav Trepáč z Rotary klubu v Lipt.Mikuláši a manželka Karola Feňveša Judita. Manželka Judita v závere poďakovala všetkým tým, ktorí sa zúčastnili na oživení mena jej manžela publikáciou a filmom a tým, ktorí prispeli nádherným podujatím k uskutočneniu myšlienky pripomenúť si meno a priezvisko Karola Feňveša. Pozvanie zúčastniť sa liptovskomikulášskeho večera dostal aj Literárny klub ružomberských spisovateľov a fotografický klub FK RK 1924 z Ružomberka. Veď nakoniec 135 stranová publikácia sa zmieňuje o fotografiách a súkromných archívoch Judity Feňvešovej, archívov Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku a fotografií Vladimíra Škutu st., Márie Škutovej a nestora historickej ružomberskej fotografie, Ružomberčana Fedora Polóniho.
Za zmienku v kontexte tohto príspevku z pohľadu Ružomberčanov stojí aj pripomenutie si 15. stretnutia Rendezvous pod schodmi organizovaného LKRS s moderátorom Radislavom Kenderom, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2017 v Mestskej knižnici na Podhore v Ružomberku. Pani Judita Feňvešová tu bola vtedy prítomná s Annou Ondrejkovou. Obidve známe kultúrne pracovníčky na Liptove a na Slovensku. Judita , manželka umelca a maliara K. Feňveša pracovala v Liptovskom osvetovom stredisku v Lipt. Mikuláši, mala blízke kontakty a väzbu s Ružomberkom s ktorým spolupracovala na kultúrnom poli. (Viac o oboch aktérkach toho stretnutia nájdete v archíve a na webe Spolku slovenských spisovateľov –odbočka Žilina.)
K monografii o Karolovi Feňvešovi
Autor publikácie a zostavovateľ publikácie Jozef Klement tu zachytil všetko podstatné, čo by mal čitateľ vedieť o umelcovi Slovenska, ktorý sa zapísal do dejín Liptovského Hrádku , čo zdôraznil aj primátor Branislav Tréger. Vydanie publikácie podporili Jozef a Eva Klementovci, manželka maliara umelca Judita, Ester Krutáková Feňvešová a Mesto Liptovský Hrádok.
Literárne príspevkami mapujúcimi život Karola Feňveša akademického maliara, ktorý absolvoval v roku 1955 Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na oddelení figurálneho maliarstva u profesora Jána Mudrocha sa prihovára k čitateľovi Bohumír Bachratý (K dielu Karola Feňveša) , Dušan Bada s nadpisom Karol Feňveš , skryté hodnoty realizmu, a manželka Judita (Môj manžel, akademický maliar Karol Feňveš). Z jej pera s rodinnými fotografiami doby sa dozviete o jej manželovi prechádzajúceho úskaliami neľahkého života, nemocou sestry Zsuziky , tragédiou z druhej svetovej vojny, kde jeho staršia sestra Eva sa z koncentračného tábora v Mathausene nevrátila , či o ostaných okolnostiach jeho života a Malužinej kde sa Karol Feňveš narodil rodičom Amálii, rodenej Steinbergerovej a otcovi Bélovi Fenyvešovi 29. decembra 1921.
Manželka Judita píše o limitoch čo mu život nadelil , bol silne náboženský založený, pochádzal zo židovskej rodiny veriacej v Krista ako Mesiáša. Karol Feňveš zomrel 22. novembra roku 2015 , pochovaný je v Malužinej, neprial si pohreb s účasťou širšej verejnosti. Bol verný a spoľahlivý manžel a otec dcéry Ester. Okrem maliarskeho štetca mal rád vážnu hudbu a literatúru, keď jeho najobľúbenejším autorom bol Rabíndrahát Thákur , nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.
Svoj odkaz a lásku k umeniu zanechal v Liptovskom Hrádku v roku 1965, kde založil výtvarný odbor Ľudovej školy umenia a bol jej prvým pedagógom. O tom písal v decembri roku 2015 Mesačník Liptovský Hrádok a rovnako i maďarský Hitkőzségi Hiradó. Ak sa čitateľ tohto blogu opýta, prečo aj maďarské periodikum, potom sa v odpovedi dozvie i to, že Karol Feňveš svojich prvých 19 rokov vyrastal a žil v Budapešti.
Monografické dielo Jozefa Klementa ukrýva vo svojich stranách 91 celostranových fotografií diel a obrazov akademického maliara Feňveša. Sú to voskové panely, rôzne kombinované techniky, suché pastely a olejomaľby. K jeho bohatej výtvarnej tvorbe je dôležité pripomenúť kultúrnej obci Liptova realizované návrhy nástenných malieb v Kultúrnom dome vo Svite, v sobášnej sieni v Liptovskej Sielnici, sgrafitá na priečelí Kultúrneho domu v Likavke a vitráže v Dome smútku v Liptovskom Petre.
