Už trištvrte roka nezmenila svoj šat. Zasklená skrinka tých, čo nám kedysi sľubovali krajšie zajtrajšky ticho spí učupená pod domovým číslom 35. Svojim imidžom a čelom k okoloidúcim masám kráčajúcim po Podhore však hlási, že informuje . Prezident Gustáv Husák už dávno nie je v stave niečo zmeniť aj keď pri ňom kričí veta „Tak to zmeňte !“ A pod ním donedávna „My nekradneme“.
Čo a ako, a čo zmeniť v súčasnom slovenskom marazme a nekradnúť, zostáva po tridsiatich troch rokoch aj dilemou nekomunistov. Vskutku však skrinka s kosákom a kladivom už dobrý ružomberský rok neinformuje. Asi stratila svoj niekdajší uličný informačný šarm, keď ešte vlani pribitá visela pri doktorovi Maxovi a načúvala mestskému šumu rozštiepeného vajca s klepkajúcou dlažbou Podhory. Sladký pach cukrárenských dobrôt a kávy už dlho necíti, odvtedy ako ju farmaceutickí a lekárenskí podnikatelia z ich steny vyhnali južným smerom do exilu. Dlhodobejšie opustená a skrutkami utiahnutá čaká na nové výstrižkové informácie od šéfov jej politickej strany. Asi sa nič nové vo verchuške nedeje, keď domáci kustód a spravovateľ skrinky KSS je už dlhodobejšie bez roboty. Pri kvetinárstve so smútočnými oznámeniami miestnych obyvateľov akoby stále bez pohnutia a povšimnutia.
Súčasná skrinka kedysi dlhoročne jednej vládnucej strany si nepripomenula ani slávnu históriu jej zrodu. Práve v najchladnejšom mesiaci roka sa pred 102 rokmi konal v blízkej Ľubochni 16. a 17.januára 1921 významný zjazd Komunistickej strany Československa. Nemajme jej to za zlé. Od posledného 17.sjazdu KSČ v roku 1986 sa veľa v spoločnosti zmenilo a mnoho komunistov, ktorí boli len straníci sa stalo kapitalistami . Pár pravoverných aj keď poškuľujúcich a hovoriacich o trhovom mechanizme sa grupovalo do iných politických združení. Weissove čerešničky z 92 roku zmizli z politickej scény a rozkmotrili sa s ortodoxnými. Tí zostali, k vývoju ktorý sa ubral iným smerom než si mysleli , zatrpkli a dnes vydávajú svoj občasník Kroky.
Z čím vyšli vo vydaní Krokov 3/2022 z decembra minulého roku
Cestou KSS ktorú dnes reprezentuje jej predseda Jozef Hrdlička to vo svojich listoch dávajú štipľavo vedieť. Poslednú dobu, kedy im súčasná nepriaznivá hospodárska a sociálna situácia na Slovensku s energetickou krízou hrá do karát aby publikovali, vyťahujú na svoje ospravedlnenie ich dovtedajších neúspechov neúspechy iných a tých, ktorí prevzali kormidlo po nich.
V príspevku Malé zamyslenie k 17. novembru na strane 2 kladú otázky čitateľovi, či tým, čo to nedokázali alebo nedokazujú , tak, ako to zvládli a dokázali kedysi oni komunisti. Tí trpiaci komunisti, dnes vraj iba neustále ohováraní a urážaní.
Autor VS s množstvom otáznikov napríklad píše: „Ako mohli súdruhovia pred rokom 1989 vydržovať takú veľkú armádu, ktorá nielen že strážila hranice, ale bola kedykoľvek pripravená pomáhať pri živelných pohromách i na akomkoľvek úseku hospodárstva ?“ „Ako mohli zaistiť prácu všetkým svojim občanom?“ Ako mohli zaistiť, že ľudia mali také platy , aby každý mohol vyžiť?“ Ako mohli postaviť nemocnice a zdravotnícke strediská a zaistiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť ?“
Pokračujúc vetami „Ako mohli „ autor nastoľuje otázku ako mohli nastavať toľko bytov posmešne nazývaných „králikárny“ pre ľudí, ktoré majú dnes hodnotu miliónov. Zrejme VS ako Vlado Sládek píše ďalej o bezplatnom školstve na všetkých stupňoch, lacných energiách, vybudovaných školách s telocvičňami, ihriskami a jedálňami. Spomínajúc na iné aspekty a reality tej doby ide ďalej a pripomína v obciach vybudované vodovody, knižnice, kultúrne domy, kiná, požiarne zbrojnice a obchody. Pamätá si obdobie, keď píše o vybudovaných elektrifikovaných železničných tratiach , autobusových spojeniach do každej dediny od rána do polnoci . Pripomína nenávratné pôžičky na kúpu bytových zariadení a novomanželské pôžičky , sebestačnosť vo výrobe potravín a ich kvalitu. „Ako mohli zaistiť potraviny nepredražené a cenovo rovnaké ako v meste, tak i na dedinách a po celom ČSSR?“ „Ako mohli zaistiť aby sa ľudia nebáli chodiť v noci po mestách a dedinách a cítili sa bezpečne ?“ „Ako je možné že po ich štyridsaťročnej vláde nebola republika zadlžená, ale naopak, mala vo svete pohľadávky?“
Kradlo sa aj za komunistov
VS uznáva , že kradlo sa aj za nich za komunistov, kedy niekto ukradol vrece cementu, no po novembri 89 už celú cementáreň. Jedovatým spôsobom dáva na vedomie skutočnosť, že po 33.rokoch vlády kapitalizmu je majetok štátu rozkradnutý. Vraždy a lúpeže sú bežným javom. K nefunkčnému systému vládnutia , (čo uzná aj „nekomunistický kapitalista“ a snáď aj Sotákov klub 500 s Magvašim a Rosinom ) pridáva korupciu, dehonestáciu hodnôt, zničené školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, nárast chudoby, hromady bezdomovcov a kriminalitu. Taký je pažravý kapitalizmus , ktorého obeťou sa stali oni komunisti.
Dávno predtým nato poukazoval už v roku 2006 zať Vasiľa Biľaka , bývalý predseda Komunistickej strany Slovenska Jozef Ševc. Materialistické pohľady tých, čo obhospodarujú dnes komunistické listy Kroky , kritizujú súčasný spoločensko – politický systém ktorý nazývajú kapitalizmus. Ale ich protagonisti zabudli, že bývalé krajšie zajtrajšky rokov 60tych viedli na konci 80tych rokov k revolúcii pracujúcich más. A k revolúcii proti nim, dokonca nositeľom Leninových myšlienok s najlepším a najspravodlivejším zriadením na svete aké kedy existovalo. A zrazu sa všetko po nich za desiatky hodín zavrelo. Zahodili aj členské preukazy s veľkou červenou päťcípou hviezdou. Kde urobili súdruhovia chyby to sa v Krokoch nedočítate. No chyby neanalyzujú, ale priznávajú si ich.
Ich nástenky či kvázi presklené skrinky na múroch jedného mesta s novosťami ich života sa vyprázdňujú. A nižšie na Podhore poplátanou a poprepadávanou cestou k starému Savoju už deviaty mesiac nič. Iba ten bývalý posledný socialistický prezident vyzývajúci ich aby to zase zmenili. Veď dávajú na vedomie, že sú tam znova a aj po tridsiatich rokoch.
