Kedysi sa zvyklo povedať, že vraj len švajčiarske hodinky pracujú a idú najpresnejšie. Samozrejme ak ich dobre a s presným časom ich vlastníci natiahli. Novému manažmentu a vedeniu mesta na ružomberskom Ružovom vrchu najväčšie mestské hodiny odbijú prvých sto dní jeho existencie. Plus mínus jeden deň by to malo byť okolo 7.marca 2023.
Záhlaviu alebo nadpisu tohto príspevku (či blogu) nevenujte zvýšenú pozornosť. Tú treba okrem poslancov MsZ venovať aj menám a priezviskám členov a členiek novovymenovaných komisií pri Mestskom zastupiteľstve. Osem poradných orgánov a komisií primátora mesta nebolo nikdy doteraz od roku 1990 v takej vzdelanostnejzostave ako dnes. Nerátajúc osem profi-tajomníkov komisií a ďalších ich osemdesiatich členov čo ich predstavili vo svojom poslednom februárovom čísle noviny vášho domova Ružomberský hlas.
Bežný občan čítajúce jeho mestské noviny by narátal z párnej ružomberskej 88-čky bez jedného tajomníka a tajomníčok len 17 členiek nežného pohlavia. A v jednej z komisií by nenašiel ani jednu ženu. Žiadny basketbalový výsledok, (ten dosiahli len MBK dievčenské Účkarky pod pätnásť so Žilinou s neuveriteľným 180:19) ktorý by domáci ženský MBK určite výsledkovo bral aj so súčasnou Sláviou z B. Bystrice. Teraz a v inom dôležitejšom kontexte však ide o pomer 71:17 muži vrz. ženy. No v meste pod Čebraťom žije pravdepodobne viac žien než mužov. Kdesi pri menách známych osôb by sa občan zamyslel – prečo, ten fachman nie je v tej komisii kde by ho rád videl on, či prečo je tam iný, ktorý by mal podľa neho pracovať v inej komisii.
Vox populi vox dei
Nešpekulujme , Hlas mesta nech je aj hlasom tých, ktorí budú mesto viesť k jeho prosperite. A to sú tí, ktorí majú právo stvoriť si jeho orgány a komisie na svoj vlastný obraz. Nie v doslovnom preklade hesla z latinčiny, aj keď ku všetkému sa bude vyjadrovať nakoniec len občan, ktorý pocíti či nepocíti zmenu. Chce sa povedať zmenu k lepšiemu, i keď nepozná jeho úradný etalón či správne porovnanie s primeraným s čím a kým sa má v jeho ranku mesto porovnávať. Mozgový trust či „think tank“ komisií primátora pre obdobie 2022 až 2026 je výnimočný a doteraz nebývalý. Prajme si aby za toto obdobie nedošlo v ňom k žiadnemu „brain-drain“-u , ktorý si už vieme preložiť zo zrozumiteľného anglického jazyka do našej spisovnej slovenčiny.
Corona 19 tu zatiaľ nanovo nestraší, no vojna na Ukrajine v Rusku nazývaná ako denacifikácia a demilitarizácia stále trvá. Chvála Bohu, že v meste po jalovom šesť ročnom období a vyhorení poslancov už konečne znie pieseň práce na výstavbe novej aj keď predraženej plavárne. Škoda, že programy druhého obdobia vlády primátora a generálmajora vo výslužbe I. Čombora neboli realizované a jeho Shopping Centrum na Bystrickej zostal len na novinovom papieri Ružomberského hlasu z roku 2018. Bloger Tomáš Kajúch dal za to 20. júla 2021 nášmu primátorovi v RK magazíne nálepku najhoršieho primátora v Ružomberku.
V starých zaužívaných praktikách
Nedávno chválili noviny nášho domova Technické služby nášho okresného mesta, ako sa tieto vynikajúcim spôsobom popasovali so snehovou kalamitou. Nuž všetka česť tým, ktorí tak konali najmä v dňoch okolo 3. februára, keď v meste napadlo 12 až 15 cm snehu. No na dnešnom predjarí, keď už snehu niet (od 9. decembra 2022 dodnes ho padlo len kumulatívnych 63 cm zatiaľ čo v zime 2021/22 až 102 cm) vidíme aj nekvalitnú prácu, zbytočné negramotné znečistenie ulíc, ktoré vôbec na ich rovinných častiach nemuseli byť posýpané štrkom. Samozrejme deje sa tak už roky najmä v južných častiach mesta, kde je poškodzované životné prostredie. Rovnako aj vozovky kde veľakrát už pri avizovanom a skutočnom odmäku stačí radlicou auta či traktora odhrnúť na danej vozovke dva či tri centimetre snehu a nesypať.
Ťažko to vysvetlíte tým, ktorí majú na starosti tzv. zimnú údržbu a operačný plán. Platí konzervatívne zápecnícke ružomberské „sypať a sypať“ a aj bez rozmyslu, a sypať aj tam, kde posyp nemá žiadny účinok a význam. A tak si po zime nájdete aj rozrýpané zahádzané trávniky od hrubého štrku pri chodníkoch a vozovkách. Tie sa už nevyhrabávajú tými, ktorí ich znečistili. Zimná údržba nemôžete byť len o stovkových tonách soli, vysypaného štrku a dokonca aj piesku, s ktorým sa mesto hrdí pred zimou. Ale aj o tom, kde jeho obyvatelia žijú. Tí z južných ulíc mesta sa dočkajú čistenia ulíc od zbytočne vyhodeného štrku až nakoniec. Práve naopak, mali by sa stať prvými aby ten hnus aj s jesenným nepozametaným lístím a prachom neprinášali do svojich obydlí ,nedýchali do pľúc a na preschnutom štrku sa nepošmykli. Niekde sa enormne presypáva, inde aby bolo v strede mesta a pred úradom primátora čisto len ľahko solí, keď napríklad na Kuzmányho ulici nepadlo ani zrnko štrku. Prečo ?
Dokedy to bude ešte trvať v tomto „Smart city „ a v meste turizmu ? Rok, dva, desať a či viac rokov ,keď každý január ,február a marec bude tak nepríčetne a zvlášť v Banične ekologicky deformovaný a esteticky dokaličený. Všetko je to tak jednoduché, aby tak tomu zase nebolo o rok, keď stačí len trochu intelektu tomu, kto prichádza s mechanizmom na zasneženú ulicu. A z vyšších inštancií by malo platiť, že kto riadi aj kontroluje. Ten kto vidí a na 2 centimetre snehu nenasype 3 cm štrku, operátor zariadenia chovajúci sa v súlade s počasím a so zákonmi fyziky či prírodopisu , premýšľajúci aby čo najmenej poškodil životné prostredie, keď to inak nevie. To jest primitívne povedané, keď nemusí nech nesype. Veď zbytočne presypané tony štrku za ktoré mesto platí ich musí zase otrocky z ulíc zbierať. Bohužiaľ a ani táto ružomberská kvalita čistenia ulíc nevyzerá ako profesionálna. Je to osmičkami po krajniciach vozoviek na viac krát, čo je stará choroba mesta, ktoré so svojim manažmentom nevie na jeden raz a aspoň raz za rok zabezpečiť pravidelné čistenie ulíc, kde nebudú parkovať žiadne autá. Na to má mesto funkčnú Mestskú políciu, a či len Klačne a okolo čistého Parku Š. Hýroša každý týždeň a do omrzenia ? Okresné mesto nemôže na jar po zmiznutí snehu vyzerať štyri až päť mesiacov v roku ako nejaký zaostalý kazašský či uzbecký kolchoz, kde predtým nechodil primátor. Vlaňajšiu zimu usilovní ružomberskí stachanovci zimnej údržby zhodili na Papiernickú ulicu v priemere 320 gramov štrku na jeden meter štvorcový. Pre porovnanie skúste si doma zasypať svoju kuchyňu týmto množstvom kryštálového cukru.
Určite, že oponenti tohto podnadpisu sa vyslovia, že ten kto píše takéto nezmysly tomu nerozumie, je blázon, teda jedným slovom ten, ktorý je slepý a ktorý odborne nepochopí ich najsprávnejší otrocký tzv. Operačný plán, ktorý v ničom nemožno zmeniť, tak ako niekdajšie heslo so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.
Potrvá to trochu dlhšie kým mesto bude mať opäť vidomého gazdu
Najprv trochu s rozumom a aspoň štipkou na začiatok pokúsiť sa o kvalitnejší a trvalejší zaplátaný ružomberský výtlk. A hneď ten prvý obrovský pri Immaculate. Bude si to treba natrénovať. Ako ináč poväčšine, každý rok jedných a tých istých výtlkov, ktoré nevydržali ani sedem mesiacov. Niektoré chronické šoférmi poznané a tie s ťažkou seboreou po opakovaných fúkaniach asfaltu ani nie sto dní. Čo je to za práca, kto ju platí a nedokonalú „prácu“ odvádzajúce firmy už celé roky. Smutným pohľadom občan a s hanbou i okolití (ne)Ružomberčania hľadia na pešiu zónu a tzv. vozovku či cestu Podhory, ktorá už neznesie žiadne kvalitatívne adjektíva. Človek a i cudzinec, ktorý si skoro pri dominante mesta musí dávať pozor, aby sa nepotkol. A čo Kozí park, kedy sa o neho aspoň virtuálne zavadí pri opitom plote divo rastúcich drevín lesoparku. Dobré dva mesiace nám zase klopú kocky a nová dlažba za vajcom ,ktorá sa uložila pred približne 700 dňami.
Niet veľa prác a vecí, ktoré by v tomto meste boli urobené kvalitne a aspoň na pätnásť rokov. Dokedy nám na Štiavnickej ulici nebude vadiť automobilový vrak RK 518-stky. Dokedy budeme vazalsky zdieľať a otrocky trpieť nenormálne slovenské zákony a nahovárať si, že to tak má byť, že sa to nedá a ani premiestniť na iné miesto, kde by takéto špinavé a zhnité nepozametané vraky pred najlepšou nemocnicou na Slovensku nemali vôbec existovať a špatiť okolie pri nemocnici a Zdravotnej poisťovni.
Fušersky odvedené práce nás začnú o chvíľu opäť naháňať. Prepadnutá zebra na križovatke ulíc Cesta do Banična a K. Sidora pod ktorou ide tepelné potrubie, si dáva na čas. Otázkou ale je, na koľko krát bude táto nešťastná prepadajúca a praskajúca sa zebra plátaná a asfaltove či betónove pri 8 rokov rozbitom a nedokončenom chodníku zacelená. A nakoľko krát zaplatená. O chodníku vie aj bývalý asistent primátora I. Čombora, Michal Praženica, ktorého som v septembri roku 2015 osobne svojím automobilom priviezol a ukázal mu jedno záľudné a pre chodca nebezpečné miesto. „Pozitívne nateraz“ vyznieva i čin na prasknutej zebre, keď sa k nej v januári podarilo doviesť betónovú platňu a nasypať na ňu preventívne aspoň haldu štrku, kým sa pod kolesami ťažkého nákladiaka znovu neprepadne.
Ako mesto turizmu zavreli sme od istého času aj toalety na autobusovom nádraží v meste v dňoch cez sobotu a nedeľu. Nevedno či tomu je stále tak, ale nebola to dobrá správa pre mesto, ktoré sa chváli svojou dôležitosťou a významným európskym ťahom na všetky jeho svetové strany.
Po dlhých rokoch by malo 27. tisícové mesto predstaviť svoje najnovšie štatistické údaje. Nedávno nevedelo a neevidovalo ani počet prvorodičiek, keď sa primátor I. Čombor odhodlal k finančnému aktu ich odmeňovania. A to by sa nemalo stávať profesionálom. V čase auditu by to malo byť pre nové vedenie povzbudením. Otcovia mesta by mali nazrieť do štatistických čísiel zamestnanosti, demografických čísiel, počtu mužov a žien, priemerných výšok platov jeho zamestnaných občanov, informáciách o školstve ,demografických a vekových skupinách obyvateľstva, počtu sobášov či rozvodov za sledované obdobia, počtu cudzincov, podať relevantnú odbornú medicínsku správu o počte úmrtí jeho občanov na pandémiu Corony 19 od roku 2020. Menší Liptovský Hrádok to dokázal prehľadne s komparatívnymi číselnými údajmi v príslušných sledovaných obdobiach. Spracoval ich do tabuliek a poskytol k nahliadnutiu vlastným občanom.
Nech mi čitateľ (ak bude chcieť čítať i takúto kritiku ) na adresu mesta prepáči. Nerád sa vraciam k podobným príspevkom na otrepané témy o poriadku. Verím, že jeho vodcovia , otcovia mesta, poslanci so všetkým jeho doteraz nevídaným a najvzdelanejším mozgovým trustom komisií, v pozamatovej histórii rokov deväťdesiatych začnú pracovať ako jeden dobre namazaný stroj a presné švajčiarske hodinky. A ako ináč ťahať za jeden povraz v prospech svojho mesta a k spokojnosti jeho občanov. Zle sa stane, ak frustrovaní občania ako daňoví poplatníci stratia k nemu dôveru a pohrozia neplatením daní.
