Od smrti kňaza, národovca a politika z Černovej ubehlo 85 rokov. O jeho posledných chvíľach či vzťahu k cyrilometodskej tradícii rozprával v černovskom kultúrnom dome historik Róbert Letz.
Spomínali predstavitelia mesta aj rodáci
Prvá zo spomienok sa uskutočnila 16. augusta, v deň Hlinkovej smrti, v Bratislave pri jeho pamätníku. Nechýbal na nej primátor mesta Ľubomír Kubáň či poslanec za mestskú časť Černová Martin Papčo.
,,Celé mesto Ružomberok, ale aj jeho okolie, nesie pečať významného slovenského politika, publicistu, prekladateľa, ale predovšetkým rímskokatolíckeho kňaza, ružomberského rodáka, Andreja Hlinku,” povedal vo svojom príhovore primátor Ružomberka.
Dodal tiež, že Andrej Hlinka sa usiloval urobiť všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho a národného povznesenia. Pastoráciou a sociálnou činnosťou si získal obrovskú podporu najmä nižších ľudových vrstiev.
,,Nespomeniem si v slovenských dejinách na politika, ktorý by mal takú silnú charizmu ako Hlinka. Aby sme si to mohli naplno uvedomiť, potrebovali by sme osobne zažiť jeho vystupovanie, jeho zjav. Hlinka bol rodeným lídrom so silným presvedčením o správnosti svojich názorov, pre ktoré dokázal získať aj ostatných,” povedal Ľubomír Kubáň.
Spomínali aj v Bratislave. Foto: (Ľubomír Kubáň/Facebook)
Posledné roky boli pre Hlinku bolestivé
Druhá spomienka bola v Černovej, kde sa Andrej Hlinka narodil. Začala svätou omšou, ktorú celebroval arcibiskup Cyril Vasiľ, pokračovala pietnou spomienkou pred černovskou farou pri buste Andreja Hlinku a skončila prednáškou historika Róberta Letza v kultúrnom dome v Černovej. Historik hovoril najmä o vzťahu Andreja Hlinku k cyrilometodskej tradícii.
,,Narodil sa v roku 1864, teda v čase, keď slovanské národy, a medzi nimi aj Slovákov, zasiahla vlna oživenej cyrilometodskej tradície, ktorá vyvrcholila slávnosťami tisíceho výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V tom čase už bola otázka cyrilometodskej tradície dôležitým kultúrno-národným a identifikačným znakom slovanských národov, osobitne v strednej Európe,” povedal historik a jedným dychom dodal, že nevieme presne, kedy sa Hlinka stretol po prvýkrát s touto tradíciou a odkiaľ o nej čerpal informácie.
,,S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo počas jeho štúdií na piaristickom gymnáziu v Ružombeku, kde študoval v rokoch 1877- 1881. Gymnázium slúžilo maďarizácií, ale Hlinka navštevoval svojho vzdialeného príbuzného Ružomberčana a národne uvedomelého Slováka Karola Krčméryho. Ten ho oboznámil so slovenskou literatúrou, dejinami a vzbudil v ňom slovenské národné povedomie. Od neho si mohol požičať slovenskú literatúru, noviny a časopisy,” prezrádza Letz.
Historik tiež rozprával o posledných chvíľach Andreja Hlinku. Posledné roky pre neho boli bolestné, pretože mal rakovinu obličiek a veľmi sa trápil. ,,Liečili ho liekmi na iné problémy, až neskôr prišli na to, že má problém s obličkami. Od roku 1933 sa jeho stav veľmi zhoršoval, stále zápasil s bolesťami. Je ale neuveriteľné, ako tento bol zvládal,” hovorí historik Letz.
O týchto chvíľach sa vie aj vďaka denníkom Karola Sidora, kde opisoval, ako Hlinka slúžil omšu, ktorú nemohol dokončiť, pretože odpadol.
,,Posledné verejné vystúpenie mal 5. júna 1938 v Bratislave, pri príležitosti 20. výročia Pitsburskej dohody a potom aj menej známe o dva dni neskôr, keď sa ešte z balkóna z ružomberskej fary lúčil s predstaviteľmi amerických Slovákov, ktorí boli prítomní v Ružomberku,” hovorí historik a opisuje aj posledné chvíle jeho života.
,,Je málo známe, že keď Hlinka umieral, pri smrteľnej posteli bol aj kňaz, ktorý si všimol, že keď Hlinka ešte bol pri vedomí, ukázal rukou, už zomierajúc, na obraz sv. Cyrila a Metoda, ktorý mal nad svojou posteľou. Týmto gestom chcel vyjadriť dôležitosť, aby sme ďalej sledovali cyrilometodskú tradíciu, ktorá nám nie je cudzia,” vysvetľuje Letz.
Pohreb Andreja Hlinku bol veľkolepý a podľa vedomostí Róberta Letza aj najväčší, aký kedy Slovensko zažilo. ,,Ani pohreb generála Rastislava Štefánika, ani Rázusa či inej osobnosti nebol taký veľký. Ľudia cítili, že sa nelúčia len s Hlinkom, ale celou epochou a všetkými zápasmi. Pohrebu sa zúčastnili štyria biskupi, obrady viedol biskup Ján Vojtaššák. Prítomných bolo približne šesto kňazov, rečnil tam aj predseda vlády Milan Hodža, ktorý bol evanjelik, ale Hlinku mal vo veľkej úcte. Na celom pohrebe bolo 60 až 70-tisíc ľudí,” uzatvára Letz.
