O zmene územného plánu mesta kvôli zámeru spoločnosti Mondi SCP postaviť nový kotol, sme sa rozprávali s mestským poslancom Miroslavom Zubercom, ktorý zároveň v ružomberských papierňach pracuje ako právnik.
V rozhovore sa dozviete:
- Prečo sa bude schvaľovať zmena územného plánu mesta a ako to súvisí s papierňami,
- Či je téma dostatočne odkomunikovaná mestom a spoločnosťou Mondi pred verejnosťou,
- Či vedia ružomberské papierne garantovať, že užívanie kotla aj s komínom bude mať menší negatívny vplyv na ovzdušie,
- Či sa cíti byť v tejto veci v konflikte záujmov,
- že na meste chýbajú projekty, ktoré by spoločnosť Mondi mohla podporiť,
- Prečo je podľa poslanca lepšie zrekonštruovať starú plaváreň.
Aktuálne v meste rezonuje téma ružomberských papierní. Ozývajú sa aktivisti, poslanec Ján Kuráň avizoval deň pred mestským zastupiteľstvom protest. Na rokovaní sa bude schvaľovať zmena územného plánu kvôli vete, ktorá povolí papierňam postaviť nový kotol. O akú zmenu v územnom pláne pôjde?
Ide o zmenu územného plánu, ktorá okrem iného, upravuje regulatív v oblasti životného prostredia, ktorý dosť nejasným spôsobom v meste reguluje stavbu spaľovní a spoluspaľovní odpadov v podobe slovného spojenia „neuvažovať o spaľovniach a spoluspaľovniach odpadov na území mesta“. Tento regulatív si nevedia vyložiť investori, súdy či správne orgány, takže sa odporučilo jeho preformulovanie. V orgánoch mesta bola prijatá politická zhoda, že by mal byť naformulovaný tak, aby existujúce spoluspaľovne odpadov bolo umožnené rekonštruovať, modernizovať alebo nahrádzať, pričom umiestňovanie nových spaľovní nebude prípustné. V tomto duchu bol regulatív upravený. Z pohľadu kotla umožní jednoznačnú interpretáciu, že náhrada starého kotla za nový je v súlade s územným plánom.
O aký kotol ide a prečo je pre Mondi jeho vybudovanie dôležité?
V súčasnosti je prevádzkovaný kotol v podstate na konci svojej životnosti, už nemá možnosť spĺňať nové emisné limity, ktoré predpisuje Európska únia, ktoré sú, samozrejme, výrazne prísnejšie. Modernizáciou sa na jednej strane dosiahne splnenie prísnejších emisných limitov a súčasne sa prichádza s kotlom s vyšším výkonom, ktorý zabezpečí väčšiu nezávislosť od zemného plynu a zabezpečí sebestačnosť z pohľadu potreby elektrickej energie Mondi SCP.
Na jednej strane nastáva výmena kotla kvôli tomu, že technika z 80. rokov je zastaralá a treba spĺňať prísnejšie limity pre emisie znečisťujúcich látok, ktoré pre väčšie spaľovacie zariadenia platia od augusta 2021. Nariaďuje to vykonávacie rozhodnutie európskej smernice o priemyselných emisiách. Zároveň sa tým ale zvýši výkon kotla viac ako o polovicu a tiež aj množstvo spaľovanej biomasy a kalov. Projekt zároveň počíta s nárastom spaľovania biomasy vrátane odpadov z 370-tisíc ton ročne na takmer 632-tisíc ton ročne. Prečo musí mať kotol vyššiu kapacitu?
Dôvodov je viacero. Jeden je ten, že kotol sa dimenzuje na nejaké výhľadové obdobie. Treba predpokladať, že aj fabrika sa môže znova rozvíjať a jej energetická náročnosť môže stúpať. Druhý je ten, že vyšší výkon kotla umožní výrobu tepla z biomasy a nie z plynu. Mondi vyrába teplo aj zo zemného plynu a to umožní aj mestu aj papierňam, aby potrebné množstvo tepla bolo vyrábané lacnejšie. Obdobne je to s elektrinou. Kotol umožní výrobu elektriny, ktorú by inak fabrika musela nakupovať.
Nad celým projektom nového kotla stál povoľovací proces a posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktorý sa nazýva EIA. Spoločnosť Mondi SCP zaplatila odborníka, ktorý celú štúdiu vypracoval. Nemal by to byť niekto nezávislý, napríklad z ministerstva životného prostredia? Nepôsobí to tendenčne?
Potrebná nezávislosť je zabezpečená práve v procese EIA. Štúdiu robí odborne spôsobilá osoba. Aj keď si ju investor objednáva, žiadny expert nebude riskovať, že mu bude odborná spôsobilosť odobratá, len, aby spracoval tendenčný posudok. Navyše sú tu ďalšie 2 stupne kontroly. Jedným je odborne spôsobilá osoba, zvolená ministerstvom, ktorá vypracuje posudok na štúdiu EIA a posúdi jej správnosť a kompletnosť a potom je tu aj samotné ministerstvo, ktoré zohľadní aj námietky dotknutých orgánov a verejnosti. Toto prebehlo so záverom, že EIA je spracovaná v poriadku a vplyv nového kotla neohrozuje ani prostredie, ani zdravie.
Ten, kto vypracoval štúdiu EIA, bol človek, ktorý s papierňami v prípade posudzovania vplyvov na životné prostredie ešte nikdy nespolupracoval?
V prvom rade chcem povedať, že to nie je len jeden človek. EIA pozostáva z viacerého počtu štúdií, napríklad hlukovej štúdie, emisnej štúdie, imisnej štúdie, štúdie vplyvov na zdravie, na prírodné prostredie, dopravu je to asi deväť odborníkov, ktorí vypracovali posudky. Nie je to prvá EIA, čo Mondi SCP zabezpečovalo, takže mnohí experti už majú s Mondi skúsenosť.
EIA je hotová, v rukách majú papierne záverečné rozhodnutie, ktoré má 61 strán. Vieme, že toto rozhodnutie napadli aktivisti, ktorí žiadali pripomienky.
Výstupom posudzovania je záverečné stanovisko, ktoré vydalo ministerstvo životného prostredia. Určuje i podmienky realizácie projektu. Zatiaľ nie je právoplatné, pretože občianski aktivisti podali námietky a voči rozhodnutiu ministerstva sa ľudovo povedané odvolali.
Ako dlho môže trvať, kým bude rozhodnutie právoplatné?
Predpokladám, že v tomto prípade bude rozhodovať o podanom rozklade rozkladová komisia ministerstva. Môže to trvať aj tri mesiace.
Prečo sa teda ide meniť územný plán teraz, keď ešte rozhodnutie nie je záväzné?
Ak má Mondi výnimku na emisné limity do marca 2027, čas je podstatný. Dovtedy musí urobiť všetky potrebné kroky na to, aby projekt zrealizovala. Každý mesiac z pohľadu jednotlivých míľnikov projektu je pre investora dôležitý. Proces zmeny územného plánu nie je viazaný na proces EIA.
Vedia ružomberské papierne garantovať, že užívanie kotla aj s komínom bude mať menší negatívny vplyv na ovzdušie?
Vnímam to, že áno. Najspoľahlivejším posúdením vplyvov na životné prostredie je proces EIA. Nemáme nič lepšie vymyslené na úrovni európskej a slovenskej legislatívy. Proces EIA vyžaduje aj vyhodnotenie projektu po jeho spustení do prevádzky, ktorým sa má potvrdiť, že sú naplnené očakávania z EIA. Z tohto pohľadu nie sú obavy na mieste.
Ak sa ale zmena Územného plánu mesta z roku 2012 schváli, nezabezpečí to papierňam, že začnú budovať ďalšie zariadenia? Tentokrát už bez účasti mesta. Nie je to len krok k tomu?
Poviem to veľmi zjednodušene. Bez EIA procesu, územného a stavebného povolenia nemôže Mondi nič podstatné vybudovať alebo zmeniť. Do týchto procesov vždy vstupuje aj mesto, či sa regulatívy schvália alebo nie. Ak si niekto myslí, že na základe upraveného regulatívu si svojvoľne môžu papierne zvýšiť napríklad výkon výroby, tak je to nezmysel a strašenie. Ak by chceli meniť parametre výroby, pristavovať alebo zväčšovať časti prevádzky, znovu musia týmto procesom prejsť.
Zvýši sa vybudovaním nového kotla aj produkcia odpadových vôd? Aký vplyv to bude mať na ČOV v Hrboltovej?
Podľa EIA je tento vplyv zanedbateľný.
Keď v roku 2014 ohlásili papierne nový zámer s názvom Projekt 2000, išlo o zvýšenie produkcie vzduchosuchej bielenej buničiny z povoleného maxima 1620 ton za deň na úroveň 1996 ton denne. Projekt hovoril aj o množstve znečistenia, ktoré sa zvýši aj v odpadových vodách, ružomberské papierne preto investovali aj do Čistiarne odpadových vôd (ČOV) v Hrboltovej tým, že navýšili nové dúchadlá.
Vtedy bolo v procese EIA vyhodnotené, že by prispelo ku kvalite čistenia a k zápachovej situácií zvýšené prevzdušňovanie v bazénoch ČOV. Nedostatok kyslíka spôsobuje intenzívnejší vznik zápachov a práve toto malo pomôcť v súvislosti so zvýšením výkonu celulózky na 1996 ton denne. Toto opatrenie bolo prisľúbené a aj zrealizované dokonca vopred.
Odvtedy sa ČOV žiadnym spôsobom nemodernizovala?
V Hrboltovej sa robili aj ďalšie investície: automatické čerpanie vratného kalu, ktoré tak isto malo pomôcť procesu čistenia a zápachovej situácii, zväčšenie objemu bazénov, kde prebieha čistenie, aby sa zabezpečila adekvátna stabilita procesu čistenia pri výkyvoch parametrov odpadovej vody, ktorá vstupuje do čističky.
Túto tému verejne otvoril poslanec Ján Kuráň na sociálnej sieti. V statuse, okrem iného, napísal aj : ,,To, že poslanec Miroslav Zuberec často zabúda, že na meste má hájiť záujmy mesta a nie Mondi je rozhodne v rozpore s etikou, aj dobrými mravmi, ale verím, že pri hlasovaní sa zdrží, keďže je v konflikte záujmov.” Budete hlasovať v tejto veci alebo sa zdržíte hlasovania?
Určite o tejto veci budem hlasovať, pretože sa domnievam, že mám dostatok objektívnych informácií ako poslanec. Bývam tu s mojimi deťmi a rodinou rovnako ako ostatní Ružomberčania. Záleží mi na tom, aby v Ružomberku boli veci naporiadku vo všetkých smeroch. Mám práve výhodu, že môžem predstaviteľom Mondi priamo povedať aj nesúhlasný názor. Nie je na mňa vyvíjaný žiadny nátlak, aby som hlasoval tak či onak. Navyše, myslím si, že zmena územného plánu má pozitívne efekty aj pre mesto samotné, pre obyvateľov v podobe ceny tepla, či už pre mestské subjekty alebo pre samotných obyvateľov. Momentálne Mondi dotuje teplo, čo len pre mestské organizácie a školy znamená zľavu okolo 400-tisíc eur ročne. Projektom kotla sa eliminuje výroba tepla z plynu a tým pádom nebude hroziť aj pre mestské subjekty aj občanov premietnutie nákladov na zemný plyn do ceny tepla.
Konflikt záujmov pre vás v tomto prípade nie je dôležitý?
Vec je potrebné posudzovať komplexne, to je úloha poslanca. Myslím si, že práve v tomto prípade sa z pohľadu môjho rozhodovania cítim informačne veľmi komfortne.
Ak by v stredu ( 27. septembra) na zastupiteľstve poslanci neschválili zmenu územného plánu, čo to bude znamenať pre Mondi?
To nie je otázka na mňa ako poslanca. Predpokladám, že Mondi bude v súlade so zákonom hľadať riešenie v tejto situácii Je predčasné hovoriť o takomto scenári, ale myslím, že Mondi bude fungovať ďalej, má dosť zdatných ľudí, aby našli riešenia. Čo vidím ako hrozbu, je to, že potom tie synergické efekty spolupráce mesta a Mondi sa zbytočne vytratia.
K spolupráci spoločnosti Mondi SCP sa ešte podrobnejšie dostaneme, vráťme sa však k protestu. Nie je len dôsledkom toho, že celá téma nie je dostatočne odkomunikovaná verejnosti, ale ani médiám, či už zo strany mesta alebo papierní?
Vnímam to aj tak, že priestor na zlepšenie spolupráce mesta a Mondi tu je a rovnako aj na zlepšenie vzájomnej komunikácie. Určite by celej veci pomohlo, keby sme všetci zúčastnení o tejto veci komunikovali bez emócií, technokraticky a vo faktoch. Treba hľadať formu ako zložité veci podať ľudsky a čo najjednoduchšie.
Vnímam tiež to, že z procesu EIA Mondi malo dojem, že došlo k pochopeniu podstaty projektu kotla a tým pádom nevznikala potreba pri zmene územného plánu vysvetľovať projekt samotný. Ale vyzerá, že nie je tomu tak.
Na rokovaní mestského zastupiteľstva budú predmetom vety z územného plánu mesta, ktoré sa riešili aj na mimoriadnom zastupiteľstve už v roku 2019, ktoré bolo na Smrekovici. Prečo boli vtedy tieto vety predmetom rokovania? Aký zámer malo vtedy Mondi?
Každý investor potrebuje mať jasné pravidlá, teda zákaz alebo dovolenie. Tento regulatív z pohľadu prípravy investícií vyvolával otázniky, ako si ho interpretovať. Ak si dobre spomínam, vtedy zmena nebola spojená s konkrétnym projektom Mondi. Snaha bola vyriešiť to, čo je nejasné v územnom pláne a dať tomu jasnú podobu.
Už v tom čase ale aktivisti vyvíjali tlak. Spomínanú vetu napadli už pri Projekte 2000. Naskytá sa otázka, či rokovanie na Smrekovici nebolo narýchlo pripravené práve kvôli tomu, že spomínanú vetu v územnom pláne bolo potrebné dať rýchlo do poriadku, pretože pri ďalších projektoch, ktoré budú papierne rozbiehať, to môže spôsobiť problém?
Zmena územného plánu je časovo náročný proces, ktorý sa nedá urobiť narýchlo. Aj vtedy celý proces zmeny trval niekoľko mesiacov. To je nezmysel. Interpretačný problém tu však pre Mondi a aj aktivistov bol a týkal sa aj Projektu 2000 alebo nového papierenského stroja.
Už ste to naznačili v odpovedi vyššie, keď ste povedali, že vo vzťahu Mondi a mesto je veľký priestor na zlepšenie. Ako je teda nastavená spolupráca?
Myslím si, že je obrovský priestor na zlepšenie. Akcionári Mondi a mesto má veľa spoločných tém, ktoré sa nás bytostne týkajú, a v ktorých spoluprácou môžu obe strany veľmi získať. Hovorím o Skiparku, zásobovaní teplom, areáli Sólo, mestskom basketbalovom či futbalovom klube. Pri riešení týchto tém vieme jedine dobrou spoluprácou získať omnoho viac. Mesto by malo mať záujem na trvalo udržateľnom fungovaní centrálneho zdroja tepla (CZT), lebo je zo života iných miesť jasné, že ide o jeden z najekologickejších spôsobov vykurovania väčších miest. Oblasti spolupráce sú široké a nevyužívajú sa ako by sa mohli. Skôr vždy, keď Mondi príde s projektom, vtedy sa kladú podmienky. Ale chýba mi, že sa proaktívne nepríde s návrhom na riešenie konkrétnej spolupráce.
Posledné Memorandum o spolupráci mesta s papierňami je z minulého roka, kde mesto dostalo viac ako milión eur do zdravotníctva, životného prostredia alebo aj športu. Ako ale reálne obyvateľ mesta cíti, že sa mu vďaka tejto finančnej injekcii žije lepšie?
Ja si myslím, že pomoc tu reálne existuje. Niekomu vyhovuje, niekomu nie. Ja ju pociťujem. Napríklad v nákladoch mesta na spomínanom zásobovaní teplom mestských inštitúcií. Vidím aj benefit v podobe podpory mestského futbalového klubu, kde je okolo 300 detí, čo je už vzdelávacia inštitúcia, ktorá je veľmi komfortne zabezpečená. Pomoc ale cítime aj v podobe podpory konkrétnych investičných projektov, kde mesto začína mať problém s financovaním. Tento rok vzhľadom aj na situáciu, ktorá nastala, vieme o tom, že sú prísľuby o financovaní Kalvárie, materskej škôlky na Hrabovskej ceste, kanalizácii na Textilnej a zvonice v Hrboltovej.
Stále je ale vo verejnosti dojem, že papierne dostatočne nekompenzujú to, že v meste sídlia. Ak sa rozprávame o projektoch, nemali by sa proaktívne zaujímať o modernizáciu mesta, o mestotvorné projekty?
Často odznieva, že Mondi by malo kompenzovať to, že tu funguje. Nie je to dobré videnie. Mondi podniká v súlade so zákonnými predpismi. Za to predsa nebude mestu platiť. Na druhej strane, súhlasím s názorom v tom zmysle, že úspešný podnikateľ by mal mať istú mieru solidarity voči prostrediu, v ktorom podniká. Avšak práve mesto by malo byť iniciátorom a nositeľom týchto projektov, mesto musí prichádzať s úlohami, ktoré chce riešiť a mesto musí hľadať formu, kde by potrebovalo pomoc od tretích strán. A to budem ako poslanec aj presadzovať. Dobrým príkladom z minulosti je vznik CZT, ktoré vzniklo a rodilo sa aj s pomocou Mondi a vznikol úspešný projekt, kedy sme kompletne prebudovali rozvody v meste a vybudovali funkčné zásobovanie teplom, ktoré už nemá 45-percentné straty, ale len 8 až 9 percent s výhodnou cenou tepla pre obyvateľov.
Príkladom úspešnej spolupráce veľkej fabriky s mestom je české mesto Třinec, kde sídlia železiarne. Aj vďaka tejto firme sa z malej obce stalo mesto. Je vidieť, že železiarne sa aktívne zapájajú do spolupráce s mestom, s obyvateľmi. Do údržby zelene naposledy investovali 4 milióny korún. Prečo sa to niekde dá, v Ružomberku nie?
Prípad z Třinca poznám. Rozdiel je ale v tom, že ľudia sú hrdí, že tam tá fabrika je. Či to je príčina alebo následok spolupráce, to s istotou neviem povedať. My si kopeme častokrát do odomknutých dverí a málokto je rád, že fabrika investuje zarobené peniaze naspäť do tohto územia. V Třinci je ten vzťah oveľa úprimnejší, potom aj z tej pozitívnej atmosféry vznikajú aj pozitívne projekty. U nás z negatívnej emócie ťažko vzniká pozitívny projekt.
To ale neplatí len v prípade papierní, ale máme tu viac príkladov.
Áno. Negatívnu emóciu máme pri strede mesta, kedy sa nevieme dohodnúť s majiteľom pozemkov po nerealizovaní AUPARKu, pri Kaštieli sv. Žofie, pri Kalvárii. Vôľa spolupracovať sa medzi súkromnými investormi a mestom narúša a stráca sa chuť s mestom komunikovať. Nechcem povedať, že len mesto je na vine, v partnerstve sú vždy dvaja. Treba vyčistiť stôl a začať sa pragmaticky baviť o veciach.
Čo znamená vyčistiť stôl?
Nevracať sa neustále do minulosti. Nevravím ale, že nie je dôležité sa z nej poučiť. Je dôležité pragmaticky si nastaviť ciele, ktoré chce dosiahnuť jedna aj druhá strana. Aj Mondi má strategické ciele a aj mesto. Treba ale bez predsudkov, bez neodborných pocitov o dopadoch na životné prostredie riešiť konkrétne problémy.
Z toho celého ale vyplýva, že na meste chýbajú projekty, ktoré by spoločnosť Mondi mohla podporiť. Keď napríklad dostali 150-tisíc eur z memoranda, ktoré mali ísť do životného prostredia, vôbec do tejto oblasti nešli.
Pamätám si z minulosti, keď som bol viceprimátorom, Mondi podporovalo zametanie ciest, opravu vozoviek, výsadbu zelene. Boli to však projekty iniciované a pripravované mestom. Mesto si musí určiť priority.
Prečo sa to teda teraz nedeje?
Musíme dať priestor aj primátorovi. Som presvedčený, že zámer má, ale je zavalený dosť vážnymi problémami v rôznych oblastiach, ktoré zdedil. Treba mu dať priestor, aby spoluprácu rozpracoval. Na druhej strane, ak neostávajú prostriedky na investičný rozvoj, tiež by som orientoval podporu na mestotvorné investičné projekty.
Budú papierne a mesto aj tento rok podpisovať memorandum?
Uvidíme. Zatiaľ sa išlo cestou čiastkových podpôr. Objektívne nie je situácia na trhu, čo sa týka papiera a celulózy priaznivá, vyhliadky sú komplikované. Predpokladám, že Mondi bude opatrné v sľuboch, avšak, kde je vôľa je aj cesta.
Budete ako poslanec vyvíjať tlak, aby mesto pracovalo na projektoch, ktoré by papierne mohli podporiť?
Určite áno. Ako poslanec chcem, aby sme sa s primátorom dohodli na 10 prioritách, ktoré chcem, aby sa v tomto volebnom období zabezpečili a ktoré budú mať mestotvorný charakter.
O aké projekty ide? Už ste sa o tom rozprávali s primátorom?
Áno. Nešli sme však do detailov, preto túto tému nechcem otvárať skôr ako nedôjde k dohode. Mám tie projekty v hlave, viem ich vymenovať, ale malo by to vzniknúť ako konsenzus všetkých poslancov či poslaneckých klubov.
Pôjde o dokončovanie projektov alebo to budú všetko nové investície?
Záleží mi na tom, aby sa zrekonštruovala stará plaváreň, verejné osvetlenie a aby sa dokončila Kalvária, vyriešilo centrum mesta a jeho revitalizácia v území AUPARKU, našlo sa riešenie pre SOLO, vybudovali parkoviská a dopravná obsluha v Hrabove.
O rekonštrukcii plavárne sa po prvýkrát hovorilo v decembri 2016. Poslanci vtedy mali rozhodnúť či sa bude rekonštruovať stará alebo sa postaví nová plaváreň. Vy ste už vtedy boli zástancom toho, že je výhodnejšie rekonštruovať starú. Poslanci napokon odsúhlasili vybudovanie novej. Aktuálny stav je ale taký, že po 7 rokoch od tohto rozhodnutia je na Lazinách diera. Stále je z vášho pohľadu lepšie rekonštruovať starú plaváreň?
Projekt rekonštrukcie plavárne bol pripravený už v roku 2014 aj so stavebným povolením. Vtedy došlo ku konsenzu poslancov a bol zaradený do investičného plánu. Primátor Čombor to zmietol zo stola. Čo sa týka novej plavárne mesto už odstúpilo od dodatku č. 1 k zmluve o dielo s dodávateľom stavby. Dodatkom sa neoprávnene navyšovala cena o 1,2 milióna eur. V ekonomickej situácii, v akej je teraz mesto, je absolútny nezmysel stavať plaváreň za 10-miliónov eur s prevádzkovými nákladmi viac ako milión eur ročne. To by mesto úplne pochovalo. Zmysel má bezodkladne urobiť efektívnu rekonštrukciu aj s rizikom možného súdneho sporu s dodávateľom stavby novej plavárne.
Nedal sa projekt upraviť, zlepšiť, aby stál menej?
Projekt nestačí len upraviť. Museli by sme začať úplne od nuly, od vysúťaženia projektanta, preprojektovania plavárne, vybavenia nového povolenia a nového verejného obstarávania. Pri rekonštrukcii toto všetko už máme, stačí obstarať dodávateľa stavby.
Už by to nemohol robiť ten istý zhotoviteľ, ktorým je spoločnosť Gremi Klima?
Ak by sme uvažovali o úprave projektu novej plavárne, domnievam sa, že by sa jednalo o tak podstatnú zmenu, že by už podlieha verejnému obstarávaniu a kontrakt s Gremi Klímou by neobstál z hľadiska zákona o verejnom obstarávaní a ani z hľadiska princípov nakladania s verejnými financiami. Proces by vôbec nebol taký jednoduchý, časovo nie kratší a v konečnom dôsledku by viedol viac menej k rovnakej plavárni, ako by bola tá zrekonštruovaná. Ak máme stavebné povolenie vydané na rekonštrukciu, máme existujúcu budovu, vieme, že to bude stáť okolo 3 až 4 miliónov eur, tak takéto riešenie je omnoho pragmatickejšie.
Gremi nepristúpilo ku kompromisnému návrhu? Nedali ponuku lacnejšieho projektu, keď už začali stavať?
To sa musíte spýtať vedenia mesta. Ja som na rokovaniach nebol. Podľa informácií od vedenia neboli ochotní pristúpiť na pragmatickú dohodu.
Titulná fotografia: Miroslav Zuberec počas rozhovoru. Foto: Anna Zábojníková
