Umelecký rezbár z Vlkolínca plánuje vytvoriť obraz celej dediny aj s okolím tak, ako vyzeral pred sto rokmi. V časoch, keď to na Vlkolínci naozaj žilo. Pomôžu spomienky posledných pamätníkov či dobové fotografie.
Svoj cieľ predstavil aj na známej platforme, ktorá pomáha financovať verejnoprospešné projekty v oblastiach ako napr. kultúra, ekológia či história. Pomôcť vyzbierať potrebné finančné prostriedky teda môže široká verejnosť. Rastislav sľubuje, že čím viac ľudí bude, tým rozsiahlejší bude vlkolínsky betlehem.
Spomína na dávne časy
,,Môj otec sa narodil vo Vlkolínci. Ako deti sme tam trávili každý voľný deň, a často sme boli svedkami rozhovorov našej starkej s otcom a jeho bratom, ako s nostalgiou spomínali na staré časy. Ja ako chlapec, sediac na malom kanape pri peci, alebo len tak na prahu izby, tvoril som si postupne v predstavách obraz sveta, ktorý som sám nezažil, ale ktorý akoby bol niekde vo mne. Videl som tie veci tak živo, ako by som ich sám prežil,“ hovorí Sabucha pre Startlab a dodáva, že to možno bolo aj starými fotografiami, ktorých mal jeho otec množstvo.
(Aj takto vyzeralo okolie Vlkolínca kedysi. Foto: Sabucha)
Často mu na výletoch po vlkolínskom chotári ukazoval, kde chodili na lúky, kde mali políčko a aká spomienka sa viaže na to-ktoré miesto. Vtedy mal každý kúsok chotára svoje pomenovanie.
,,Ale tak, ako som si s ťažkosťou zapamätával názvy tých miest, tak som si stále viac uvedomoval, že to všetko je už len v spomienkach, a aj tie raz zaniknú. Pre mňa sa však stali takými krásnymi a vzácnymi, že som si zaumienil tento obraz oživiť a venovať mu nasledujúce roky svojho života,“ hovorí Sabucha.
Časť betlehmu je už hotová, rezbár chce však vytvoriť veľké dielo
A keďže Rastislav Sabucha je umelecký rezbár, rozhodol sa vytvoriť čo najvernejší a najdetailnejší obraz sveta našich predkov. Aby aj budúcim generáciám čo najvernejšie sprostredkoval atmosféru, v ktorej žili.
Prvou myšlienkou bolo vytvoriť kópiu typického Vlkolínskeho dvora, so všetkým náradím a náčiním, ktoré ľudia kedysi používali. S dôrazom na autentickú ľudovú architektúru hospodárskych budov. Ďalšou myšlienkou bolo, vyobraziť na základnej doske, ktorá tvorí popredie Vlkolínskeho Betlehemu, tváre starých Vlkolínčanov. Oni Vlkolínec budovali a jeho okolie pretvárali k svojmu úžitku. Pretože rád využívam každý centimeter materiálu, vyplnil som voľné miesta na vyobrazenie typickej flóry vyskytujúcej sa v okolí dediny.
(Drevorezba je plná detailov. Foto: Sabucha)
Pozadie bude tvorené viacerými navzájom sa prekrývajúcimi vrstvami. Foto: Sabucha
V práci na obraze chce však Rastislav Sabucha pokračovať. Rezbárske dielo by malo byť tvorené viacerými, navzájom sa prekrývajúcimi vrstvami tak, aby vytvorili plastický, až trojrozmerný pohľad, aký videli kedysi naši predkovia.
,,Na obraze by mala byť dedina v stave ešte pred povstaním, lebo vtedy vyhorela veľká časť horného konca. Drevené žleby, ktorými bol do dediny privedený potok zo vzdialenej doliny. Krajina by mala byť posiata úzkymi políčkami, ktoré pôvodne pokrývali každý kúsok chotára v okolí dediny. Kopence sena, či snopy zbožia nastavané v dlhých radoch, alebo plátno bieliace sa pri potoku nad dedinou,“ priblužuje Sabucha na platforme, kde zbiera finančné prostriedky na realizáciu diela.
Podkladom pre tento obraz budú historické fotografie a spomienky posledných pamätníkov, zozbierané počas dlhej prípravnej fázy tohto projektu, aby bol obraz čo najvernejší.
Zdroj: Startlab
Titulná fotografia: Stará mama Rastislava Sabuchu, ktorá bola posledná žijúca z ľudí vyobrazených na vlkolínskom betleheme. Foto: R. Sabucha
