Či sa riaditeľom múzea stane vedúci odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Martin Hromada, ktorého odporučila odborná komisia na základe verejného vypočutia, rozhodnú poslanci už v pondelok na rokovaní krajského zastupiteľstva. Otázky o možnom konflikte záujmov sú podľa organizácie Transparency International Slovensko na mieste.
Po odvolaní vtedajšieho riaditeľa Liptovského múzea v Ružomberku Michala Kovačica, zostala od apríla tohto roka stolička riaditeľa prázdna. Poverenie riadiť inštitúciu, ktorá vznikla v roku 1912, dostal historik Rastislav Molda, pracujúci v múzeu.
Riaditeľom sa chceli stať piati muži
Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom múzea, vyhlásil výberové konanie na riaditeľa po siedmich mesiacoch. Verejné vypočutie kandidátov prebehlo minulý týždeň, v utorok 14. novembra.
Zúčastnilo sa ho päť uchádzačov. Medzi nimi už spomínaný Rastislav Molda, zvyšnými štyrmi boli Ružomberčan František Hanes, kameraman televízie a miestny aktivista, Martin Hromada, mestský poslanec v Ružomberku, ale tiež aj vedúci odboru kultúry na Žilinskom samosprávnom kraji, muzeológ Richard Senček z Banskej Bystrice a archeológ Milan Horňák z Martina.
Predsedom výberovej komisie bol vedúci úradu ŽSK Ondrej Buzala. Ďalšími členmi boli Katarína Krchová, vedúca oddelenia ľudských zdrojov ŽSK, odborný garant z oddelenia ľudských zdrojov Branislav Jovankovič, Ľubomír Kubáň, primátor Ružomberka, krajský poslanec a člen komisie kultúry ŽSK.
Súčasťou komisie bol aj Zdenko Kubáň, ktorý tiež pôsobí ako krajský poslanec, ale aj ako predseda komisie kultúry ŽSK. V komisi boli aj riaditelia múzeí. Radovan Sýkora za Slovenské národné múzeum v Martine a Diana Kmeťová Miškovčíková, riaditeľka Múzea mincí a medailí v Kremnici.
Na vzťahy s členmi komisie sa pýtala aj verejnosť
Verejné vypočutie prebiehalo online prostredníctvom prenosu, vidieť ho teda mohla široká verejnosť. A nielen to, každému kandidátovi mohol ktokoľvek položiť akúkoľvek otázku. Zaujímavé boli najmä tie, ktoré sa týkali transparentnosti procesu verejného vypočutia.
,,Ste poslancom zastupiteľstva Ružomberok, zároveň ste boli členom volebného tímu súčasného primátora. Je v poriadku, že osoba, ktorú ste podporovali vy, rozhoduje o vás ako o kandidátovi na riaditeľa?” znela jedna z otázok na adresu Martina Hromadu a v podobnom duchu sa niesli aj ďalšie dve.
,,Ako ste ako riaditeľ odboru pripravili toto výberové konanie, aby nedošlo k stretu záujmov? Nečerpali ste z projektov iných uchádzačov, keďže k ním máte prístup aj z predchádzajúcich výberových konaní?”
Predmetom záujmu bolo aj časové rozpätie, teda sedem mesiacov, kým kraj rozhodol o termíne verejného vypočutia. ,,Prečo výberove konanie neprebehlo už skôr? Pripravovali ste si miesto pre seba?
,,Jedna vec sú ambície pomôcť mestu Ružomberok a druhá práca v múzeu. Pretože ja idem ako odborník, ako manažér. Som tu ako civil, ako človek, ktorý chce urobiť všetko preto, aby mesto, v ktorom žijem a aj múzeum fungovalo dobre, “ povedal na verejnom vypočutí Martin Hromada.
Spýtali sme sa ho, či zo svojej pozície vedúceho kultúry ŽSK nevidí problematický konflikt záujmov.
,,Komisiu som nevytváral, ani som nepátral, kto v nej bude. Komisia mala sedem členov a nebol v nej nikto z Odboru kultúry. V komisii sedel poslanec ŽSK Ľubomír Kubáň, ktorý je jediný zástupca regiónu Liptova v komisii kultúry ŽSK, ktorá nominuje zástupcu. Preto p. Kubáň chodí do výberových konaní aj ostatných liptovských organizácií. Takisto, ak ide napríklad o Kysucké múzeum, tak do výberového konania je nominovaný poslanec za region Kysuce, pri Turci zase poslanec za Turiec a podobne,” povedal pre náš portál Martin Hromada a dodal, že nie je odkázaný ani na staré projekty z bývalých výberových konaní.
,,Z technického hľadiska Odbor kultúry nemá a ani nemal k dispozícii tieto projekty, tieto dokumenty si manažuje personálne oddelenie,” povedal Hromada.
Podľa ŽSK bolo verejné vypočutie transparentné
Na možný konflikt záujmov, ktorý vyplynul z otázok od verejnosti, sme sa spýtali predsedu výberovej komisie Ondreja Buzalu aj žilinskej županky Eriky Jurinovej.
,,Členov výberovej komisie vymenováva predsedníčka samosprávneho kraja. Komisia pre verejné vypočutie má svoju štandardnú štruktúru. Predsedom je obvykle riaditeľ úradu, dvaja poslanci samosprávneho kraja – členovia komisie kultúry zastupiteľstva ŽSK, riaditeľ odboru kultúry – v tomto prípade bol, samozrejme, z členstva v komisii vylúčený, externý expert pre personalistiku, riaditeľ iného múzea v ŽSK a riaditeľ iného múzea z iného samosprávneho kraja alebo riaditeľ odboru kultúry iného samosprávneho kraja,” vysvetlil pre náš portál Ondrej Buzala, predseda komisie a riaditeľ úradu ŽSK.
Dodáva tiež, že túto štruktúru nikto doteraz nespochybnil, bola aj na predchádzajúcich verejných vypočutiach a sú s ňou vysporiadaní aj poslanci zastupiteľstva.
,,Nestotožňujem sa s názorom, že pán Hromada bol v konflikte záujmov, keď sa uchádzal o funkciu riaditeľa Liptovského múzea. Nie je mi známa žiadna právne zdôvodniteľná skutočnosť, ktorá by ho mohla vylúčiť z práva uchádzať sa o uvoľnenú funkciu riaditeľa Liptovského múzea. Osobné predstavy a názory o konflikte záujmov p. Hromadu nie sú dostatočne právne relevantné. Vylúčenie z účasti na výberovom konaní, ak sú splnené všetky právne požiadavky, nie je možné,” hovorí Buzala.
O stanovisko sme požiadali aj predsedníčku kraja. V tom čase ešte nebolo známe, že odborná komisia odporučila vymenovať Martina Hromadu za riaditeľa, spýtali sme sa, že ak táto situácia nastane, či bude mať na zastupiteľstve pripomienky.
,,Doteraz platilo pravidlo, že predsedníčka vždy akceptovala nominácie zo strany komisií. Po upozornení zo strany verejnosti na možný konflikt záujmov už nebude vo výberových konaniach automaticky preberať nominácie komisií, ale podrobí ich preskúmaniu na konflikt záujmov,” odpovedala hovorkyňa ŽSK Eva Lacová, čím naznačila, že podmienky výberových konaní sa môžu zmeniť.
Predsedníčka sa tiež bráni, že vypočutie bolo verejné, s priamym prenosom pre verejnosť a s možnosťou kladenia otázok zo strany verejnosti, považuje preto jeho priebeh za transparentný pod verejnou kontrolou.
Kraj si mal podľa Transparency zabezpečiť pravidlá priebehu výberového konania
Rovnaký názor ale nemá mimovládna organizácia Transparency International Slovensko. Oceňuje však iniciatívu ŽSK zorganizovať pri obsadzovaní postu riaditeľa múzea výberové konanie s expertnou komisiou a verejným vypočutím.
,,Na druhej strane, situácia, keď sa do výberového konania prihlásil aj súčasný riaditeľ odboru kultúry ŽSK, pričom výberovú komisiu tvorili aj jeho kolegovia, si vyžadovala aj vyrovnanie sa s rizikom potenciálnych konfliktov záujmov. Tie by mali optimálne upravovať pravidlá priebehu výberového konania ešte pred jeho vyhlásením, pričom je dobrou praxou, ak členovia komisie s blízkym vzťahom k niektorému z uchádzačov intenzitu tohto možného konfliktu záujmov verejne deklarujú a prípadne sa z hlasovania o takomto uchádzačovi aj vylúčia,” potvrdila nezisková mimovládna organizácia Transparency International Slovensko, ktorá patrí k viac ako 100 národným pobočkám celosvetového hnutia proti korupcii.
,,Je preto namieste otázka, ako sa ŽSK s touto situáciou vyrovnal. O to viac, ak súčasný riaditeľ odboru kultúry ŽSK vo výberovom konaní nakoniec aj uspel a otázky o možnom konflikte záujmov tak možno považovať za prirodzené a dôvodné,” uzatvára pre náš portál Michal Piško, riaditeľ Transparency.
O novom riaditeľovi môže kraj rozhodnúť už v pondelok
Výsledkom verejného vypočutia uchádzačov bolo bodové hodnotenie v siedmich kategóriách. Vykonával ho každý člen komisie samostatne a odovzdával ho anonymizovaným spôsobom.
,,V prítomnosti všetkých členov komisie potom administrátorky sčítali body a vyhlásili počet dosiahnutých bodov u každého uchádzača, ktorý následne zaznamenali. Až potom členovia komisie podpísali zápisnicu a následne sa rozišli. Pán Hromada bol odporučený nie mnou, ale komisiou, a to na základe bodového výsledku,” vysvetlil proces verejného vypočutia predseda komisie Ondrej Buzala.
Konečné slovo budú mať poslanci krajského zastupiteľstva, ktorí sa stretnú už zajtra, v pondelok 27. novembra. Nový riaditeľ nahradí Michala Kovačica, ktorého poslanci odvolali aj na základe odvysielanej reportáže vo verejnoprávnej televízii. Hlavným dôvodom bolo nevyplatenie zálohových platieb v celkovej výške 14-tisíc eur, ktoré zaplatilo Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove za zájazd do Slovinska. Každému zo 44 študentov, ktorí sa na zájazd prihlásili, tak cestovná kancelária dlží 320 eur.
Okrem nevyplatených peňazí za neuskutočnené zájazdy, ktoré organizoval prostredníctvom vlastnej cestovnej kancelárie KOGE – cestovanie s geografmi, bola však problémom aj atmosféra v múzeu. Zamestnanci Liptovského múzea, ktoré od januára 2021 Kovačic viedol, boli s jeho prácou a správaním nespokojní. Svoj postoj napokon vyjadrili prostredníctvom listov, ktoré zaslali poslancom aj predsedníčke kraja.
,,Trošku ma mrzí, že som za pána riaditeľa hlasoval, keď som bol vo výberovej komisii, považoval som ho za skúseného manažéra. Možno manažérsky zlyhal, ale stávajú sa aj takéto veci, dúfam, že druhá voľba riaditeľa bude omnoho lepšia,“ povedal na jednom z krajských rokovaní primátor Ružomberka a krajský poslanec Ľubomír Kubáň.
Za Michala Kovačica vtedy hlasoval aj súčasný kandidát na riaditeľa Martin Hromada.
,,Myslím si, že projekt, s ktorým Michal Kovačic vyhral pred dvomi rokmi, bol pripravený dobre. Bol to človek, ktorý bol skúsený, pracoval v oblasti cestovného ruchu, nemal zlé nápady na rovoj múzea. Druhá vec je, že ho dobehla minulosť, veci, ktoré nesúviseli s jeho prácou a doplatil aj na svoju nepedantnosť a papalášstvo,“ povedal počas verejného vypočutia Hromada.
Titulná fotografia: Martin Hromada počas verejného vypočutia / YT
