Parížska elegancia, kocúrkovské gazdovanie, závan Habsburgovcov aj smrť Andreja Hlinku. Aj tento rok mohli miestni spoznať históriu ružomberskej radnice. O tom, kedy vznikla, aký bol v Ružomberku najvyšší počet poslancov, že výsledky volieb oznamovali v kostole a ktorou chodbou sa dostanete do primátorskej kancelárie, porozprával hosť posledných letných MIRKOpotuliek Viktor Mydlo.
Pri bežnej prechádzke námestím Andreja Hlinku či vybavovaním si občianských povinností, nám už prirodzene zovšednieva. Stále je však v hľadáčiku turistov, ktorí si spomedzi mnohých ružomberských pamiatok na zvečnenie vyberajú práve túto.
Stavba pochovala viacerých robotníkov
Novorenesančná budova Mestského úradu s neobarokovými prvkami je dominantnou stavbou Námestia Andreja Hlinku. Stavať ju na objednávku mesta začali v roku 1895 a dokončili ju o dva roky neskôr. Na rovnakom mieste predtým stála Šustríkovská kúria, kde od konca 18. storočia sídlil mestský úrad. Monografia mesta Ružomberok pripomína, že v nej bola dvorana, matrikálna izba, richtárska a vicerichtárska izba, izba kapitána, daňová kancelária, izba kasíra, gánok a magazín, hospodársky dvor a záhrada. Miesto však svojou kapacitou nevyhovovalo a tak sa začalo s výstavbou novej budovy, pričom v južnej časti bola umiestnená katolícka fara.
Výstavba radnice je však poznačená smutnou udalosťou. O dva roky neskôr, po začatí stavebných prác, sa piati robotníci usalašili do tieňa pod vežou, aby zjedli obed. Veža v tej chvíli spadla. Pod troskami zahynuli stavební robotníci z Dovalova Ján Petraško, Martin Mulata, Michal Kapitáň a Michal Ružatý a pomocná stavebná robotníčka Zuzana a Borošková z Liptovskej Porúbky.
Vyšetrovanie katastrofy zistilo, že príčinou bolo nedodržiavanie noriem pri miešaní malty a betónu. Šetrilo sa na materiáloch, nedodržali sa stavebné postupy – najmä kvôli obohateniu.
Staviteľ Eduard Vorel nezniesol ťarchu obvinení a 25. augusta 1897 sa v Ľubochnianskej doline v Trankovej vile zastrelil. ,,Súdny proces odhalil zlé hospodárenie pri stavbe a rozkrádanie stavebného materiálu. Na základe rozsudku Ráthovi všetok ružomberský majetok skonfiškovali na úhradu odškodnenia pozostalých po obetiach nešťastia. Na zvyšok života sa utiahol do súkromia k synovi Gustávovi, advokátovi v Námestove,” spomína sa v monografii.
Podľa predlohy parížských predmestských radníc
Budova mestského úradu je v užívaní od 12. januára 1900. ,,Predtým sa úplne prvý dom nachádzal zhruba na mieste, kde je teraz Panna Mária Immaculata, jedna z najstarších sôch tohto druhu v regióne. Ešte pred tým sa richtárovalo u každého richtára zvlášť v dome. Mesto sa ale rozrastalo, potrebovalo nové miestnosti a tak sa zriadil mestský dom na mieste Šustríkovskej kúrie,” približuje hovorca mesta Viktor Mydlo a dodáva, že je to veľmi starý zemiansky rod. Boli to úradníci likavského panstva, ktorí zomreli po meči. Mesto si neskôr niekoľko z ich majetkov prenajalo a potom aj kúpilo. Mesto malo ešte vyšný mestský dom, nachádzal sa na mieste, kde je teraz Základná škola sv. Vincenta. Ani to však nestačilo.
,,A keďže sa blížilo tisícsté výročie príchodu Uhrov na toto územie, mestskí páni rozhodli, že vybudujú takýto dom,” ukazuje na budovu ružomberskej radnice Viktor Mydlo a hovorí aj zaujímavosť. ,,Budova bola postavená a architektovaná podľa predlohy parížských predmestských radníc.”
Svojmu účelu ale neslúži od začiatku. Takto ako radnicu poznáme dnes, slúži zhruba od roku 2011, kedy prešla budova veľkou rekonštrukciou. Počas nej dokonca robotníci narazili na pôvodné základy Šustríkovskej kúrie. ,,Pod nami je historický cintorín, narazilo sa aj na ľudské pozostatky,” približuje Mydlo vo vstupnej miestnosti ružomberskej radnice, kde dnes obyvatelia Ružomberka môžu zaplatiť napríklad dane za smeti.
,,V minulosti bolo toto územie, kde teraz stojíme, otvorené. Svietilo tu slnko a slúžilo na odkladisko, niektorí sem chodili fajčiť. Po roku 1990 slúžil priestor aj ako odkladisko túlavých psov. V roku 2009 prebehla rekonštrukcia, vybúralo sa schodisko, postavil sa výťah.”
Vstupnú časť zdobí sklenená vitráž podľa návrhu Róberta Dúbravca. Mestu bola venovaná pri príležitosti 650. výročia od získania mestských výsad v roku 1318, ktoré boli potvrdené v roku 1340. Od tej doby si tunajší ľudia mohli hovoriť mešťania.
O Ružomberku rozhodovalo 78 poslancov
Prechádzame cez hlavné schodisko, kde opäť spoznávame rukopis Róberta Dúbravca. Veľké vitráže podľa umelcovho návrhu vyrobilo Ústředí uměleckých řemesel v Brne. Nachádzajú sa tu aj panoramatické zábery fotografa Františka Šlachtu.
Po prejdení posledného schodu sa dostávame na poschodie. Práve tu sa nachádzajú kancelárie členov vedenia mesta, ale aj veľká a malá zasadacia miestnosť. Steny zdobia architektonické návrhy, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta. Spomenieme plaváreň či nové námestie.
O niečo ďalej spoznávame aj fotografie poslaneckého zboru a primátora s obomi viceprimátormi.
,,Najväčší počet mestských poslancov bol 78. Ružomberok ako mesto malo k sebe pripojené ešte štyri ulice a Vlkolínec. Ružomberok zastupovalo 40 poslancov, osem Vlkolínec a po desať z každej mestskej časti,” vysvetľuje Mydlo.
Zaujímavosťou volieb bolo, že volení zástupcovia, ktorí boli volení z ulíc, si museli zaplatiť mestu za to, aby boli zvolení. Výsledky volieb sa kedysi vyhlasovali v kostole a volilo sa každý rok.
Vstupujeme do malej zasadacej miestnosti, ktorú môžeme právom považovať za najkrajšie vyzdobenú miestnosť v celej budove. Steny zdobia portréty primátorov a pochádzajú z výtvarného štetca Ladislava Kubačku či Alojza Fellegiho.
Malá zasadačka bola prerobená v roku 1997 a pri jej rekonštrukcii sa vychádzalo z pôvodného vyzdobenia z roku 1937. Z miestnosti si vychutnávame výhľad na Čebrať, na opačnej strane sa nám ponúka výhľad na Likavský hrad.
,,Dnes sa tešíme, že ho máme, ale miestni ho vôbec nemali radi, pretože, keď jeho majitelia vyberali dane, neboli vždy spravodliví. Keď sa vydalo rozhodnutie o jeho búraní, všetci sa potešili. Niektorí šli dokonca rabovať,” približuje hovorca mesta a dodáva, že keby sme sa teraz prešli po Likavke, tak množstvo kamenia z hradu nájdeme ešte v základoch humien.
Napokon to potvrdzuje aj zážitok dnes už emeritného riaditeľa múzea Ladislava Csereia. ,,V 60. rokoch mu jeden pán doniesol kus skaly. Hovoril, že búral humno a jedna skala mu nesedela. Ladislav ju chytil, otočil a z druhej strany sa vynímal erb. Dlhé roky na ňom stálo v Likavke humno.”
V malej zasadačke sa nachádza aj chodba, kde by sme sa vedeli dostať do kancelárie primátora. Túto miestnosť návštívilo množstvo ministrov či veľvyslancov, Eduard Beneš, zosnulý kardinál Jozef Tomko či Tomáš Baťa. Ružomberok ale navštívil, a to presne pred 170 rokmi, František Jozef I.
Vtedy ešte ani nie 22-ročný panovník, cisár rakúsky, kráľ český a maďarský navštívil v roku 1852 Ružomberok. Bolo to prvý a poslednýkrát. Táto návšteva sa stala štyri roky po tom, ako sa ujal titulu, rozhodol sa, že bude spoznávať celé Rakúsko-Uhorsko.
,,A tak navštívil aj Ružomberok. Veľké slávnosti sa konali pred hotelom Mýto, ktorý dnes už neexistuje. Celá Mostová ulica žila zábavou, pretože ju navštívil kráľ. Pochádzal z habsbursko-lotrinského rodu, ktorý kraľoval dokopy skoro tisíc rokov a zjavne si obľúbili aj Ružomberok,” začína naznačovať Viktor Mydlo.
Vnučka Františka Jozefa I. Spoločne s manželom odkúpili Kuskovu vilu v Likavke, kde sa napokon istý čas aj zdržiavali. V Habsburskej monarchii platilo pravidlo, že každý, kto sa vydáva alebo žení, musí mať partnera s panovníckymi koreňmi. Tak mohla rásť ríša. ,,Táto vnučka si ale vzala zemianského šľachtica a dostala sa do nelásky. Všetci im predpovedali zánik manželstva, ale opak bol pravdou. Vraví sa, že sa tu narodila aj ich dcéra, no nie je to potvrdené.”
Nakrátko zastavíme aj pred kanceláriou viceprimátora Michala Lazára. Práve tam sa nachádza historický omyl mesta. Súčasťou priestoru je osadená tabuľa s informáciou, že v tejto miestnosti zomrel o 23.07. Andrej Hlinka. ,,Ten v nej ale nezomrel, hoci to bola skutočne kancelária Andreja Hlinku. Zomrel o niekoľko metrov ďalej, kde sa nachádzal vchod do jeho izby. Dokazuje to aj fotografia Andreja Hlinku na smrteľnej posteli, kde je vidno, ako pozerá na sochu Panny Márie v čase posledných minút,” približuje Mydlo a dodáva, že omyl vznikol tým, že sa v miestnosti jeho kancelárie svietilo. Ľudia už vedeli, že o krátky čas zomrie a tak sa jeho asistenti rozhodli, že v pracovni nechajú zasvietené sveto, na znak toho, že Andrej Hlinka stále žije. Keď zomrel, svetlo zhasli.
Miestnosť, ktorú väčšina pozná najmä vďaka online zasadnutiam mestského zastupiteľstva či svadbám sa nazýva veľká zasadacia miestnosť. Zdobia ju štyri veľké diela, na znak toho, že mesto má svoje ulice. Kedysi dávno stál na tomto mieste francúzsky nábytok a boli dnu iba obyčajné stoličky.
Poslednou miestnosťou je okrúhla miestnosť. Dá sa k nej dostať tromi cestami – z chodby, z kancelárie primátora alebo aj z veľkej zasadacej miestnosti.
,,Nachádza sa v nej najdôležitejší ružomberský šperk, mestské insígnie. Je to šperk, ktorý by mal nosiť len primátor mesta a sú dôkazom toho, že má na sebe zodpovednosť celého mesta. V histórii sa používali bežne, počas komunizmu boli zrušené a dnes sa opäť používajú,” uzatvára Mydlo.
Cyklus podujatí MIRKOpotulky vznikol pod taktovkou sprievodkyne Miriam Považanovej.
Titulná fotografia: Spoločný záber z potuliek po radnici. Foto: Anna Zábojníková
