Keby mi princezná Arabela čarovnú paličku požičala.
Čo by som urobil?
No asi v prvom rade by som znova pričaroval fontánu na Madačovovej ulici ako aj točité schodište pred hotelom Kultúra aj s kaviarňou na terase. Na iné, vhodnejšie miesto by som umiestnil spievajúcu fontánu a v jame vedľa by som občanov informoval tabuľou o poslaní a význame tamojších objektov. Podobne by som umiestnil informačnú tabuľu vysvetľujúcu, čo znamená prasknuté vajce, serpentíny v dlažbe a pylón na Mostovej ulici. Na budovu Liptovského múzea by som zázračnou paličkou pričaroval dvojbustu zakladateľov tohto kultúrneho stánku bratov Kurtiovcov.
Chátrajúce torzo kaštieľa sv.Žofie by som, kým je ešte čas urýchlene zrekonštruoval na úžasné historické výstavné priestory. V krásnej Geigerovej vile by som zachoval múzeum starých čias ako magnet pre turistov. Na vrcholoch Čebraťa či Ostrého by som odstránil vegetáciu, brániacu voľnému rozhľadu a upravil výhľadové miesta. Dávnejšie navrhovaná ferrata naprieč Sokolmi by isto prilákala množstvo návštevníkov. S kúzelnou paličkou by sa možno dožila realizácie. Kedysi, pred dvadsiatimi rokmi som navrhoval a žiadal, aby sa v centre mesta, pred Kultúrou na svetelnej tabuli zobrazovali aktuálne údaje o znečistení ovzdušia. Nepredpokladal som, že ani po takej dlhej dobe sa takúto samozrejmosť nepodarí uskutočniť. So zázračnou paličkou by to možno išlo…
Málokto si uvedomuje, že Ružomberok, ružomberská kultúra ako soľ potrebuje niečo na spôsob okresného kultúrneho strediska, financované z krajských prostriedkov. Nie ako úrad, zrušený v roku 1960, ale ako kolektív odborníkov, ktorí osem hodín denne tvrdo pracujú na rozvoji kultúry v našom meste bez vidiny kšeftu. Ak by to Arabelina palička dokázala, predĺžil by som nevyhovujúce zelené intervaly od rybárpoľského mosta a Dončovej ulice ako aj pravé odbočenie pri Tescu bez upozornenia na chodcov. Pri múzeu je tajomný objekt, postavený CO civilnou obranou, zavezený odpadkami. Vraj ho chceli využiť ako planetárium, čo s ním? Už ostáva len tá palička? Mesto kedysi vypísalo súťaž na lavicu z Mostovej ulice do Likavky. Víťazný projektant navrhoval exkluzívny objekt, skrášľujúci mesto. V skutočnosti sa však postavila lacnejšia železná lavica, akú majú v každej Hornej Dolnej. Navyše presná polovica tejto lavice je na území Likavky, ktorá uhradila len symbolickú cenu. Podobný prípad bol aj most z Panskej ulice, ktorý mal pripomínať blízku novostavbu Hypernovy. Aj na tomto mieste stojí len obyčajná železná lavica bez architektonickej hodnoty.
Aj plán výstavby jedného z prvých Auparkov na Slovensku počítal s lávkou pre peších zo stanice ponad Váh. Rozpory a nenásytnosť domácich spôsobili, že sa táto významná investícia nikdy nezrealizovala. Na realizáciu cyklochodníkov, opravu rozbitej dlažby, pocikávajúceho sa vajca či riešenie kozej lúky a prázdneho Sola by mi už ani Arabelina čarovná palička nestačila. Na to nepotrebujeme kúzelné paličky ale nových, schopných a obetavých zástupcov v mestskom zastupiteľstve. Preto si dôkladne rozmyslime, koho budeme v októbri voliť. Voľme uvážlivo!
Titulná fotografia: Anna Zábojníková
