Nielen o komunálnej politike, ale predovšetkým o aktuálnom predvolebnom dianí sme sa rozprávali s politológom Tomášom Jackom, ktorý pochádza z Ružomberka.
V rozhovore sa dočítate:
- Čím sú pre voliča atraktívni kandidáti na poslancov či primátora
- Prečo sú kľúčové bilbordy
- Či je podpora politických strán aj pre nezávislých kandidátov dôležitá
- Čo by sa muselo stať, aby Ľubomír Kubáň nevyhral voľby
- Prečo má Ján Bednárik nulovú šancu stať sa primátorom
- Či sa podarilo Igorovi Čomborovi dokončiť, čo začal
Približne o päť týždňov nás čakajú voľby. Ako hodnotíte, že komunálne a župné voľby budú v jeden deň? Komunálne voľby mali naposledy 49,4 percentnú volebnú účasť a župné 34,11. Prinesú spojené voľby viac voličov?
Ako občan to určite prijímam, pretože je dobré, keď je volebná účasť čo najvyššia. Predpokladám, že sa ušetria aj nemalé peniaze, čo je tiež pozitívne. Obe samosprávy, regionálna aj miestna, sú prepojené a musia spolu fungovať. Aj veľa miestnych poslancov a starostov sa doteraz vždy snažili byť aj regionálnymi, takže mne to dáva absolútne racionálny zmysel, že sa voľby spojili.
Teraz už poznáme mená všetkých kandidátov na poslancov, primátora či predsedu kraja. Čím sú pre voliča atraktívni? Ide o viditeľnosť v podobe bilbordov, vzájomnú blízkosť, podanie rúk alebo ho roky poznajú, tak mu prirodzene dôverujú ?
Keď vychádzam z výskumov, ale aj z mojich osobných rozhovorov s ľuďmi a hlavne z prípadových štúdií úspešných aj neúspešných zo Slovenska aj zo zahraničia, tak je jednoznačne na prvom mieste osobný kontakt a osobný zážitok. Keď vám niekto pomôže, hoc aj pred 20 rokmi, pamätáte si to na celý život. Ak nepomôže, môže byť akokoľvek známy, voliť ho nikdy nebudete. Emócia je vždy na prvom mieste. Potom sa ľudia pozerajú aj na výsledky toho človeka. Čo má za sebou a čo vybudoval. Jedna vec je niečo sľúbiť, druhá to vedieť aj dokázať. Až na ďalšom mieste je vizuál a obsah kampane. Bilbordy, logá, volebné programy. Je to povinná jazda. Zažil som prípad, keď si môj známy v Bratislave – kandidát na starostu jednej mestskej časti – povedal, že nebude mať ani jeden bilbord. Myslel si, že mu bude stačiť osobná kampaň door to door, že mu bude stačiť kontakt s ľuďmi, že založil občianske združenie a že upratuje okolie. Nakoniec prehral. Zabudol na absolútny základ a to, že naďalej sú mnohí ľudia na bilbordy a tradičné formy marketingu zvyknutí. Viem, že dnes sú ľudia proti vizuálnemu smogu a je to správne, no aspoň nejaký základ by som určite odporúčal.
Povedali ste, že ľudia si zapamätajú, keď mu kandidát pomôže. Čo ak je za takýmto človekom rodinkárstvo, zvýhodňovanie alebo spájanie sa s ľuďmi, ktorí nehrajú príliš férovú hru. Všimne si to volič?
Pokiaľ je škandál verejne známy, zvažuje to. Ale aj na národnej politike vidíme, že máme politikov, ktorí sú mnohonásobne viac toxickí a keď si pozrieme aktuálne preferencie, zjavne to pre veľkú časť populácie nie je kľúčové. Pre nich je dôležité, že im aspoň niekto sľúbi alebo dá nádej, že vie garantovať lepšie ceny alebo materiálne výhody. Dnes ste totiž v situácii, že mnohí nevedia, či budú mať v zime peniaze na kúrenie, jedlo či prežitie. Korupcia vás v tej chvíli až tak nezaujíma. Samozrejme, niektorých to veľmi zaujíma a sú na to citliví, ale nie je to asi momentálne väčšina.
O post poslanca mestského zastupiteľstva sa v Ružomberku uchádza 76 kandidátov. V ostatných voľbách bolo záujemcov 93. Z toho 20 poslancov zo súčasných 25 sa rozhodlo kandidovať opäť. Aká je optimálna časová hranica poslanca v poslaneckom zbore? Máme ich hneď niekoľko, ktorí boli opätovne niekoľkokrát zvolení.
Sú ľudia, ktorým sa to nepáči. Povedia si, načo je tam tak dlho, či ešte nemá dosť. Ale žijeme v demokracii, a keď máme také pravidlá, že môže byť poslancom alebo primátorom bez obmedzenia, tak má na to plné právo naďalej kandidovať. Na druhej strane – môžete byť úspešní osem aj dvanásť rokov a povedzme, že ľudia sú spokojní. Ako ale môžu vedieť, že možno existuje niekto, kto by to robil lepšie? Ťažko však dostane príležitosť, pretože ľudia si myslia, že je všetko v poriadku. Cesty sa zametajú, chodníky sú urobené, tráva je kosená, raz ročne je jarmok alebo ples, atď. Čiže len ťažko si vedia predstaviť príležitosti, o ktoré ich obec alebo mesto prichádza.
Tak si predstavme poslanca, ktorý je tam dlho, ale nie sú za ním výsledky. Nepripravuje sa na mestské zastupiteľstvo, je vnímaný ako človek, ktorý len stláča gombíky, aby prešli návrhy.
Môžeme mať akýkoľvek názor na kohokoľvek, ale jeho voliči sú s ním asi spokojní a možno im to tak vyhovuje. Sú poslanci, nazvime ich údržbári, ktorí povezme iba stláčajú gombíky a nikdy nič počas zastupiteľstva nepovedia, ale prídu do svojho obvodu a tam čistia pieskoviská alebo napomínajú ľudí, aby si odpratávali po psíkoch alebo strihajú stromy. Sú to veci, ktoré by namiesto poslanca mala robiť obec alebo mesto, ale ľudia to vnímajú pozitívne a povedia si, že aspoň niečo robí. Lebo kedy je im každý deň na očiach? Keď je na mestskom zastupiteľstve raz za mesiac, alebo keď ho každý deň vidia ako zbiera papieriky pred ich panelákom? Od ich voliča je to jednoducho racionálna voľba, akokoľvek sa to niektorým iným voličom nemusí páčiť.
Volič asi nie je príliš náročný, ak mu stačí strihanie stromčekov resp. poslanec ,,údržbár”. Čo potom presadzovanie investičných akcií, rôznych projektov, vlastná iniciatíva, nápady, aby sa modernizovali obvody, mestské časti?
Dobrá otázka, ale ja si myslím, že nie každý poslanec môže byť vizionár či urbanista. Sú rôzni poslanci. Ak máme poslancov s ukončenou vysokou školu, ktorí majú expertízu v nejakej oblasti, tam je skutočne predpoklad, že sa budú expertne venovať niečomu dlhodobo na vyššej úrovni. Že budú spoluvytvárať a pripomienkovať dokumenty. Že vycestujú niekam do partnerského mesta, niečo ,,odkukajú” a navrhnú to aj vo svojom meste. To je asi také moje a vaše očakávanie. Ale určite to nie je očakávanie všetkých voličov.
O post primátora mesta Ružomberok má záujem päť kandidátov. Tomáš Klopta, Patrik Habo, Ľubomír Kubáň, Ján Bednárik (KDH) a Petronela Ilavská (Hnutie Občan, národ a spravodlivosť). Ako na vás zatiaľ pôsobia?
Z tých piatich zatiaľ nevieme absolútne nič o pani Petronele Ilavskej. Nevieme ani ako vyzerá, internet ju nepozná. Nemôžem si teda vytvoriť žiadny názor, môžem len predpokladať, že šance uspieť sú takmer nulové. Všimol som si ale, že kandiduje aj za poslankyňu, možno to tak vníma, že sa aspoň zviditeľní a že jej to zvýši šance stať sa poslankyňou. A možno len chcela vyskúšať, aký je to pocit kandidovať za primátorku.
Je v poriadku, keď kandiduje na tak dôležitý post a nikto o nej nič nevie? Zatiaľ to vyzerá tak, že nemá ani len snahu sa ukázať. Zaujímavý moment je aj to, že po 28 rokoch opäť kandiduje žena, naposledy to bola Viera Péteriová.
V tomto som asi čudný, ale ja som rád, keď sa ľudia zúčastňujú demokratických procesov akokoľvek sú motivovaní. Keď na to má, nech to skúsi. Ak to nemyslí vážne, tak sa sama môže strápniť a sama sa odpíše. Ľudia si to budú pamätať. Ak to ale myslí vážne, držím jej palce, nech je rovnako dobrá ako ostatní kandidáti alebo aj lepšia, napriek tomu, že možno nemá dostatočné finančné prostriedky na kampaň.
Tváre ostatných štyroch kandidátov poznáme. Ján Bednárik dokonca o post primátora bojoval aj v posledných voľbách.
Na základe minulých čísel vieme s vysokou istotou povedať, že Ján Bednárik nemá šancu stať sa primátorom. A poviem prečo. Minulé voľby hlasovalo 11,5 tisíc ľudí. V minulých voľbách, keď pán Bednárik ešte nebol viceprimátorom, mal takmer dvetisíc hlasov. Vtedy ešte mali ľudia nádej, nech to skúsi, teraz už ale vedia, aký je, ako vládol a ako sa v konkrétnych situáciách alebo hlasovaniach zachoval. A keď sa rozprávam s mojimi známymi, ale aj s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v ružomberskej politike, nemám pocit, že by som cítil nejaké nadšenie ohľadom jeho osoby. Jeho voličský strop je podľa mňa to, čo mal pred štyrmi rokmi. Ak nie menej.
Myslíte si, že si neuvedomuje, že nemá šancu alebo je to taktická hra, že opäť niekoho podporí?
Je to rovnaká situácia ako pred 4 rokmi. Aj vtedy si musel uvedomovať, že šancu nemá. V každom prieskume tak vychádzal, dokonca jeho predseda vlastnej strany ho k tomu vyzýval, aby nekandidoval. Všetci sme vedeli, že tým pomôže primátorovi Čomborovi, ktorý sa vlastne aj vďaka nemu stal druhýkrát primátorom. Napriek tomu do toho šiel. Faktom je, že sa stal viceprimátorom, čo asi tiež nie je náhoda. Mal niekoľko poslancov za KDH, bol ich tvárou a tým, že chcel mať pán Čombor väčšinu v poslaneckom zbore, tak mu určite pomohlo, že mohol pán Bednárik garantovať aj hlasy KDH, keď chceli niečo prijať.
Na druhej strane, mohol si uvedomovať, že na primátora síce nemá reálnu šancu, ale ak by nekandidoval na tento post, tak by sa možno nestal ani viceprimátorom a nemal by tak väčšiu šancu ovplyvniť dianie v meste ako len z pozície poslanca. Ďalšia možná stratégia je to, že tým, že kandiduje, zabráni tomu, aby sa niekto iný stal primátorom. Poberie hlasy ostatným. Rozdiel medzi Igorom Čomborom a Karolom Javorkom bol 500 hlasov. Ak by Bednárik nekandidoval, väčšina tých 2-tisíc hlasov by pravdepodobne šla buď Javorkovi alebo Kolárovi. Skôr sa ale prikláňam k druhej stratégii, že Bednárik chce byť stále v hre. Možno bojuje o miesto viceprimátora, možno chce byť stále tvárou KDH a pomôcť poslancom za KDH, aby boli viac na očiach, ale určite si uvedomuje, že šancu stať sa primátorom jednoducho nemá.
Ak by bojoval o miesto viceprimátora, jediný, ku komu by sa mohol pridať, je Kubáň. Patrik Habo aj Tomáš Klopta sú tí, ktorí otvorene a priamo kritizujú vedenie mesta a jeho spôsob riadenia. Môže nastať táto situácia, že sa spojí práve s Kubáňom, ktorý hovorí o zmene?
Podľa mňa je to vysoko pravdepodobné. Aspoň by nemuseli meniť kancelárie (smiech).
Ak by teda nekandidoval Bednárik teraz, komu by prenechal hlasy?
Domnievam sa, že to nie je také jasné ako pred štyrmi rokmi. Máme nových kandidátov, situácia je iná ako naposledy. Možno by to šlo na tretiny. Nevidel som žiadny prieskum, ale môj odhad k dnešnému dňu je ten, že najväčšiu šancu stať sa primátorom má pán Kubáň. Aj z hľadiska jeho doterajšej popularity aj pravidelných volebných výsledkov. Keby Bednárik nekandidoval, tak si nemyslím, že by tých povedzme 2-tisíc hlasov išlo automaticky ku Kloptovi alebo Habovi, pokojne aj ku Kubáňovi.
Ako prvý ohlásil svoju kandidatúru Tomáš Klopta. Ako ho vnímate?
Po Petronele Ilavskej je to druhá najväčšia neznáma. Osobne som ho nikdy nestretol a ani ho nepoznám a ani takmer nikto z mojich známych ho nepozná. Pýtal som sa ľudí, čo si o ňom myslia, aký je to človek a tiež mi nevedeli dostatočne povedať. Tým, že tu dlhšie nežil a nepôsobil, tak ho logicky nikto poriadne nepozná. Spomínal som to na začiatku rozhovoru. Väčšina ľudí sa rozhoduje podľa toho, či s ním má dobrú osobnú skúsenosť alebo zlú. Tým, že s ním nemajú takmer žiadnu skúsenosť, to môže byť jeho výhoda, ale aj nevýhoda. Výhoda v tom, že je to nepopísaný papier, môže sa nadizajnovať ako len chce a pokiaľ to vie dobre predať, môže to byť uveriteľné a môže ľudí nadchnúť, aby ho volili. Preto je teoretická šanca, že ak bude robiť kampaň profesionálne, čo zjavne doteraz aj robí, môže vyhrať. Minimálne má dobrú šancu, aby zamiešal karty vo voľbách. Dnes (piatok 16. 9. 2022 pozn. redakcie) som si stihol aspoň prelistovať jeho program a je veľmi profesionálne urobený. Nehovorím, že je obsahovo dobrý alebo zlý – je však zjavné, že to pán Klopta myslí vážne a že chce vyhrať.
To, že je neznáma tvár, si uvedomoval. Ako prvý ohlásil kampaň a ako prvý mal aj bilboard. Poďme ale na jeho sľuby. Videli sme mnoho vizualizácií projektov od plavárne, kúpaliska, nového námestia, nábrežia a mnoho iných. Neodradí práve toto voličov? Jedného s veľkolepými sľubmi sme tu už mali.
A nielen jedného. Rozdiel medzi Kloptom teraz a napríklad Čomborom vtedy je ten, že Klopta sa môže postaviť pred Orion a ukázať, že sa to buduje. Môže sa postaviť pred Malé Tatry a ukázať, že sa to už vybudovalo. Ľudia si môžu pozrieť, že to čo majú naplánované ako developeri, sa reálne stavia a aj sa asi postaví. Treba si uvedomiť, že vo svojom programe, ako každý iný kandidát, má svoju víziu. On vo svojom programe hovorí aj o roku 2030, to nie je program len na 4 roky, ale svoju víziu chce ukázať na dlhšie, čo je podľa mňa správne, pretože za štyri roky sa toho veľa urobiť nedá. Na druhej strane musí vysvetliť, ako to zafinancuje a či je to realizovateľné. Tiež závisí, kto sa dostane do mestského zastupiteľstva. Jeho plány môžu byť akékoľvek a môže mať aj najlepších odborníkov na Slovensku, ale keď mu poslanci neodhlasujú rozpočet, pôžičku a pod., hoci aj z trucu alebo závisti, neurobí nič.
Môže byť developer dobrým primátorom? Nebude presadzovať svoje záujmy?
Môžeme sa pozrieť na príklady z celého sveta, ale aby sme boli najbližšie, ostaňme na Slovensku. Najznámejší príklad kvázi developera je bratislavský primátor Matúš Vallo. Aj keď striktne nie je developer, ale je architekt, ktorý poskytoval služby a pracoval aj pre developerské spoločnosti. Pred 4 rokmi tak niektorí kritici vnímali, že primátorom sa ide stať developer a všetko to tu zastavia. On však argumentoval, že síce bol blízko k developerom, vie ako rozmýšľajú, vie ako fungujú, ale vie ako urbanista vyhodnotiť čo je dobré a zlé pre mesto. Tým, že žijem v Bratislave môžem povedať, že za štyri roky viac menej ukázal, že dodržal to, čo sľúbil z hľadiska rovnováhy medzi záujmami developerov a obyvateľov Bratislavy. Ak má k developerom Klopta blízko, môže to byť aj jeho výhoda. Vallo ukázal, že sa vie odstrihnúť od záujmov veľkých developerských skupín a nie je im všetko automaticky schválené. Toto bude dôležité aj pre Kloptu, ak sa stane primátorom.
Čo vás najviac zaujalo na jeho pláne?
Detailne som to ešte nemal čas preštudovať. Materiál je inšpirovaný Plánom Bratislava, ktorý napísal Matúš Vallo a kolektív pred štyrmi rokmi. Pozitívne vnímam, že okrem nejakých sľubov dali na papier aj to, ako to chcú realizovať. Keď to odľahčím, na Facebooku som zachytil veľmi trefný komentár, kde jeden užívateľ napísal, že zvoliť by nemali Kloptu, ale jeho grafika. Tie grafiky sú naozaj pekné a inšpirujúce. Program je detailný, komplexný a každá oblasť je tam rozobraná. Ťažko je tomu až na jednu vec niečo formálne vytknúť. Oproti Plánu Bratislava som v Pláne Ružomberok 2030 nenašiel, kto je ten kolektív autorov. Pochybujem, že pán Klopta sa vyzná do všetkých oblastí a tak detailne. Bolo by preto fajn zistiť, kto sú skutoční autori tohto plánu, či nejde len o objednávku na zákazku a či sa s nimi počíta aj po prípadnom zvolení pána Kloptu.
V poradí druhý ohlásil svoju kandidatúru Černovčan Patrik Habo. Mnohí ho vnímajú nielen ako poslanca, ale najmä vďaka Čutkovskej doline aj ako podnikateľa.
Tým, že bol dvakrát poslancom, tak si ľudia môžu povedať, že asi tak sa bude správať aj ako primátor. Lenže, on bol poslancom mestskej časti Černová. Oproti Kubáňovi má dosť veľkú nevýhodu, lebo v Černovej nežije toľko voličov ako na Klačne. Na druhej strane môžeme vidieť práve v Čutkove, aký je schopný manažér a čo dokáže vybudovať. Môžeme sa spýtať jeho zamestnancov, aký je šéf. Či platí načas výplatu, či zvýšil mzdy, či pustil zamestnancov domov, keď to nevyhnutne potrebovali. Môžete sa ich tam priamo spýtať a vidieť, ako to tam funguje. Pre mňa ako návštevníka sa zdá, že to funguje dobre. Dokonca kolegovia v Bratislave mi hovoria, že sa v Čutkove pravidelne zastavia. Volič si môže povedať, ak by takto bolo spravované celé mesto, tak ho zvolím. Je tu však aj osobný aspekt – ako pôsobí ako človek na tých, ktorí ho zatiaľ dobre nepoznajú. Myslím si, že musí zapracovať na pozitívnej emócii, ktorú má momentálne vyššiu Kubáň.
Spomedzi všetkých kandidátov predstavil počtovo najväčší tím. Medzi nimi je aj poslanec Kuráň, ktorý má vďaka spôsobu kritiky vedenia mesta svojich priaznivcov aj odporcov.
Jeden môj známy ho trefne označil za ružomberského Matoviča – niektorí ľudia veľmi oceňujú, čo robí a ako to netradične robí, ale iným to zas veľmi vadí. Preto mu to môže pomôcť, ale aj uškodiť. Rozhodnú jeho voliči.
Otázka možno znie, či to môže pomôcť alebo uškodiť kandidátovi, ktorého podporuje?
V pomerne malom meste ako je Ružomberok si nemôžete dovoliť vytvoriť iba nejaký ,,dream team” a ostatných vyčleniť. Ľudia, ktorí sú absolútne bez chyby, ani neexistujú. V meste ako je Ružomberok nemáte tisíc ľudí, z ktorých si môžete vyberať. Veď si zoberme aj poslancov. Kandiduje ich menej ako naposledy, ,,len” 76 ľudí našlo tú odvahu a motiváciu kandidovať. Povedzme, že toto je tá elita ľudí, ktorí idú s kožou na trh z niekoľkých tisíc ľudí. Niektorí zbožňujú videá pána Kuráňa a sú ľudia, ktorým vadí. Je to aj o tom, ako to Patrik Habo odkomunikuje. Možno aj týmto chce ukázať, že v jeho tíme sú rôzni ľudia. A keď to dám na praktickú rovinu, nech sa každý čitateľ zamyslí nad svojou vlastnou rodinou. Či tam nemá nejakého Matoviča, Sulíka, Fica či Čaputovú. Tiež nie ste na každého hrdý, ale je to člen vašej rodiny, vnímate skôr jeho pozitívne stránky a držíte pokope.
Z negatívnych reakcií, ktoré sa objavujú, zaznieva, že ,,laškuje s fašistami.” Narážam na nedávne ocenenie kontroverzného historika Františka Vnuka, kedy sa z ružomberskej témy stala téma celoslovenská.
Nevidím hlboko do tejto ceny a nepoznám ani dielo pána Vnuka, ale ako človek, ktorý sa zaoberám sociálnymi vedami, si vysoko vážim slobodu prejavu, akademickú slobodu a možnosť interpretácie faktov – akokoľvek sa to väčšine z nás nemusí páčiť. To je pre mňa zásada demokracie. Vo všeobecnosti pre mňa platí, že to, že niekto niečo vníma ako extrémistické alebo kontroverzné, tak to ešte nemusí tak vždy byť. Keď som si o tom niečo pozrel, tak Habo ho iba navrhol, bola tam predsa aj komisia, ktorá ho schválila a ktorú viedol pán Čombor, ktorý je okrem iného aj funkcionárom Zväzu protifašistických bojovníkov. A ak by teda podľa niektorých ľudí Habo ,,laškoval s fašistami“, ako je možné, že mu vyjadrila svoju podporu strana HLAS, ktorá je vyslovene protifašistická? Na miestnej úrovni to ani nehrá rolu. Voliči skôr vnímajú, či je schopný sem pritiahnuť investorov, vyčistiť mesto, zabezpečiť lepší kultúrny program, zvýšiť počet obyvateľov v meste. To, že raz nominoval niekoho na cenu, tak to bude dôležité pre minimum voličov v meste. Nebude to vôbec rozhodujúce. Nemyslím si teda, že ho takto vníma významná časť voličov, ale ak je po tejto informácii dopyt, tak by sa k tomu mal vyjadriť a vysvetliť to hlavne on.
Spomínali ste, že pri voľbách je kľúčové aj to, že si ľudia zapamätajú, keď im človek pomôže. Všimnú si aj to, kým je obklopený? Narážam na tím kandidáta Ľubomíra Kubáňa, ktorý sa okrem iných obklopil takmer celým tímom klubu primátora Čombora a nazýva to zmenou.
Dá sa na to pozerať aj inak. Jedna z najviac pozitívne vnímaných vlastností Kubáňa je schopnosť spájať. Niekto to môže interpretovať tak, že vníma, že to boli doteraz Čomborovci, ale on chce, aby Ružomberok bol pre všetkých a uvedomuje si, že bez nich by nemal dostatočnú podporu v zastupiteľstve, preto chce spolupracovať aj s nimi. Niekoho to ale môže vyrušovať, že keď chce zmenu, tak prečo tam má ľudí, ktorí doteraz neboli zmenou. Je dôležité, aby sa na to ľudia pýtali. Nielen Ľubomíra Kubáňa, ale aj tých poslancov. Aby ich konfrontovali otázkou, čo dosiahli za posledné štyri alebo osem rokov, keď boli členmi klubu primátora mesta a keď mohli schváliť to, čo chceli – nielen pre svoj obvod, ale aj pre celé mesto.
Niekto by mohol povedať, že je málo rázny a nezastáva principiálne stanoviská, ale možno je jeho dlhodobou stratégiou nepohnevať si ľudí. Zároveň musím povedať, že oproti minulým voľbám už Róbert Kolár nekandiduje za primátora, ale ako poslanec. Je vysoký predpoklad, že práve on bude v prípade zvolenia tiež viceprimátorom. Že práve on bude ten manažér, budovateľ a ,,makač”. Možno práve to Kubáňovi chýba, bude ale komunikátor a „spájač“, čo je tiež veľmi v rozhádanom meste dôležité.
Kubáň dostal nedávno od strany Sme rodina na transparentný účet 10-tisíc eur, ktoré boli označené ako členské. Je to v poriadku?
Povedal, že sa aj naďalej cíti ako nezávislý. Podľa mňa je dobré, že sú karty na stole, že ľudia vedia, že niekto sa k tomu oficiálne prihlásil, kto bol za tým, že sa stal riaditeľom úradu práce. Je to lepšie, ako keby sme o ničom nevedeli, len sa o niečom šuškalo. Viem si predstaviť a preferujem oveľa transparentnejšie výberové konania, ale cením si, že sa k tomu aspoň dodatočne postavili čelom a nech si už voliči urobia názor a rozhodnú sa sami.
Je to bežný postup, že takýmto spôsobom podporujú strany nezávislých kandidátov finančne bez akejsi viazanosti?
Môžu ich podporiť, ale viazanosť je už na zvážení voliča. Keby som ja kandidoval, tiež ma môže podporiť, hoci aj finančne, ktokoľvek – aj Kotleba, aj Čaputová. Dôležité je však v tomto teoretickom prípade netradičnú podporu voličom odkomunikovať alebo ju odmietnuť.
Vyznieva to tak, že ,,niečo za niečo”.
Môže to tak vyznieť. Navyše, ak sa chce politik od toho dištancovať, dar môže vrátiť. Bežne však máte nezávislých kandidátov, ktorí sú s podporou nejakej strany.
Napríklad Patrik Habo a Hlas či Dobrá voľba.
Áno. Netreba to ale vnímať tak, že Kubáň dostal finančnú podporu, tak je za Sme Rodina a Habo nedostal, tak nie je za Hlas či Dobrú voľbu. Dôležité je, aby sme o tom vedeli, a aby si to volič zvážil a spýtal sa na to priamo kandidátov a oni to riadne vysvetlili.
Prečo je pre nezávislých kandidátov podpora parlamentných alebo aj mimoparlamentných strán dôležitá a naopak?
Nie každý kandidát je úspešný podnikateľ, ktorý si môže zaplatiť sám kampaň. Nie každý vie urobiť úspešnú crowdfundingovú kampaň. Zároveň tak môžu vyslať signál, že stoja o všetky hlasy voličov – nielen o ich skalných fanúšikov, alebo že majú aj všeobecnú politickú podporu.
To je prípad Kubáňa, ktorý peniaze dostal. Habo ich nedostal. Prečo je pre neho dôležitá podpora politickej strany ako nezávislého kandidáta?
Ak akceptujeme jeho verziu z letáku, tak tam sa píše, že ho budú podporovať zatiaľ strany Hlas-SD a Dobrá voľba. Myslím si, že pokiaľ by nemal žiadny problém aj s inou politickou stranou a tá by ho oslovila, tak by ich tiež možno akceptoval.
Nie je to až tak bežné na Slovensku, ale sú ľudia, ktorí sa riadia tým, že volia toho, koho im odporučí strana, ktorú podporujú. V tejto dobe si skôr myslím, že tieto ,,značky” môžu byť skôr toxické. Aj preto je taký vysoký počet nezávislých kandidátov. Pokiaľ si Patrik Habo myslí, že mu to môže pomôcť alebo, že má takú filozofiu, že chce ľudí spájať aj týmto spôsobom, tak mu to môže vyjsť a priniesť hlasy navyše.
Favorizovaným kandidátom je Kubáň. Čo by sa však muselo stať, aby nevyhral?
Pripomeniem, čo sa stalo pred poslednými národnými voľbami, keď Matovič mal dva mesiace pred voľbami osem percent a nakoniec ich vyhral s 25 percentami. Aj tu sa môže stať všeličo. Ale aby nevyhral, tak by sa asi musel Klopta s Habom dohodnúť, že sa jeden vzdá v prospech druhého, aby jeden z nich mal už teraz reálnu šancu poraziť Kubáňa.
Podľa mňa má každý z kandidátov silné stránky. Aj Bednárik – aj keď s vysokou pravdepodobnosťou nemá šancu na víťazstvo, tak má za sebou približne dvetisíc skalných voličov KDH, ktorí ho chcú a vidia v ňom lídra. Kubáň vie spájať a komunikovať. Habo vie budovať a dotiahnuť veci do konca. Klopta vie ľudí inšpirovať a má skvelé vízie. Keby sme tieto tri alebo hoci aj štyri charaktery dali dokopy, mali by sme možno ideálneho kandidáta pre Ružomberok.
Stalo sa už na Slovensku, že sa z úplne neznámeho kandidáta stala ,,hviezda”, ktorá prevalcovala dlho favorizovaného kandidáta?
Niečo podobné sa stalo v Nitre. Tam je primátorom Marek Hattas, ktorý ako 31-ročný pred 4 rokmi vyhral tak, že chodil iba po uliciach, oslovoval ľudí a bol známy skôr ako miestny aktivista. Aj keď bolo veľa kandidátov, jemu stačilo presvedčiť svoju skalnú skupinku. Navyše bol veľmi sympatický, taký hipster, a nemal žiadny bilboard, bol to dokonca itečkár. Na ľudí to zapôsobilo, presvedčil ich svojou úprimnosťou a vyhral. Podobný príbeh bol aj Peter Bročka v Trnave. Ten je teraz ôsmy rok primátorom. Aj jeden aj druhý sú podobní v tom, že nemali nejakú bombastickú kampaň a napriek tomu vyhrali, a dokonca v krajských mestách.
Neopakuje sa tá istá situácia tým, že by sa Kubáň mohol rovnať Čomborovi? Má okolo seba jeho tím, dokonca aj s Čomborovým požehnaním, Habo si vymenil pozíciu s Javorkom a Kloptu by sme mohli prirovnať ku Kolárovi.
Ak niekto bude robiť antikampaň proti Kubáňovi, tak toto bude najsilnejšia karta. Ružomberok doteraz ešte nesklamal, uvidíme, aké pamflety prídu noc pred voľbami do našich schránok. Myslím, že práve Kubáňa sa budú snažiť zobraziť ako mladšiu verziu Čombora.
Je to tak?
Ako som povedal, aj na základe jeho hlasovaní, aj toho, že nebol členom klubu primátora, hrajú karty skôr v prospech Kubáňa. Môže to byť ale ľahko použité proti nemu v zmysle toho, že má takých poslancov pri sebe a že sa nikdy priamo nevyhranil proti Čomborovi.
Hoci onedlho budeme poznať meno nového primátora, vráťme sa aspoň nakrátko k súčasnému. Podarilo sa Igorovi Čomborovi dokončiť, čo začal?
Nestretol som takmer nikoho, kto by bol spokojný s tým, čo urobil. Skôr vnímam veľkú nespokojnosť. Plynie z časti preto, že veľa nasľuboval, a pokiaľ sa nemýlim, málo z toho bolo splneného. Očakávania boli veľké, pretože kampaň bola bombastická, ľudia vnímali jeho výsledky ako dlhoročného riaditeľa úspešnej nemocnice a očakávali, že ak niekto posunie mesto vpred, tak to bude on. Mal kontakty, skúsenosti, vedel buchnúť po stole a presadiť veci. Podľa môjho prieskumu medzi Ružomberčanmi sa však tieto očakávania ani po ôsmich rokoch nenaplnili.
V čom bol problém, keď mal v poslaneckom zbore väčšinu?
Ťažko povedať. Niektorí tvrdia, že už najlepšie roky mal za sebou. Iní zase hovoria, že nemal pri sebe talentovaného „makača“, ako bol jeho tragicky zosnulý viceprimátor, pán Oldrich Lauko a že sa mu za neho nepodarilo nájsť adekvátnu náhradu. Ďalší zase hovoria, že sa obklopil a počúval nesprávnych ľudí, alebo že nebol schopný prijímať kritiku – hoci bola aj konštruktívna. Jediným objektívnym faktom je to, že jeho druhé volebné obdobie bolo od roku 2020 poznamenané koronakrízou a to mu určite neuľahčilo pôsobenie. Hodnotiť by sme ho však mali za celých 8 rokov. V prvom rade by ho však mali zhodnotiť jeho voliči a mal by sa podľa mňa zhodnotiť aj on sám. Má šancu ukázať všetkým Ružomberčanom, že okrem toho, že sa pochváli tým dobrým za 8 rokov, tak si dokáže aj priznať chyby a uznať aspoň niečo z tej kritiky. Lepšie neskoro ako nikdy.
Titulná fotografia: Tomáš Jacko počas rozhovoru. Foto: Anna Zábojníková
Tomáš Jacko, PhD.
Pochádza z Ružomberka. Od roku 2010 žije v Bratislave a momentálne pracuje ako protikorupčný špecialista na Úrade pre verejné obstarávanie a vysokoškolský učiteľ na Ekonomickej univerzite v Bratislave (Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja). Vyštudoval politológiu, medzinárodné vzťahy a verejnú správu na University of Manchester a teóriu politiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Aktívne bloguje a okrem iných aktivít sleduje dianie v Ružomberku, kam sa pravidelne rád vracia.
