Prinášame rozhovor s druhým kandidátom na primátora mesta Ružomberok.
V rozhovore si prečítate:
- Prečo Patrik Habo ako nezávislý kandidát na primátora prijal podporu od politických strán Hlas a Dobrá voľba
- Ktorého z primátorských protikandidátov chcel pôvodne podporiť
- Akú zmenu chce presadiť a v čom vidí najväčšie achillovky mesta
- Prečo sa rozhodol spolupracovať s poslancom Jánom Kuráňom, odídencom z klubu Ľubomíra Kubáňa
- Či by znova navrhol udelenie ceny Andreja Hlinku kontroverznému historikovi Františkovi Vnukovi
V posledných komunálnych voľbách ste podporovali primátorského kandidáta Karola Javorku. Na otázku, prečo sa o post neuchádzate Vy, ste vtedy odpovedali, že máte dve firmy, päť detí, vyslovili ste aj zámer tráviť s nimi viac času. Prečo ste zmenili názor?
Skupina ľudí, ktorá bola okolo Karola Javorku, a pri mne sa ešte rozšírila, hľadala lídra, keďže Karol sa rozhodol nekandidovať. Padali viaceré mená, bol som presvedčený, že v našom širokom tíme máme dostatok osobností vhodných na funkciu primátora. Na druhej strane ale nemôžeme nikoho nútiť. Viacerí, ktorých sme pripravovali ako možných kandidátov, sa nakoniec z rôznych dôvodov rozhodli nekandidovať.
Následne sme si nechali spraviť prieskum od prieskumnej agentúry, v ktorom som figuroval aj ja a v ktorom som vyšiel ako najúspešnejší. Odvtedy sa začalo skloňovať moje meno, oslovovali ma ďalší ľudia, vyjadrovali mi podporu. V rodine a vo firme som dostal zelenú. Preto aj na základe širokej podpory a chuti zmeniť mesto a riadiť ho transparentne a čestne som sa rozhodol, že do tejto kandidatúry pôjdem.
V kuloároch sa hovorilo o predvolebnom spájaní kandidátov, aby sa napríklad netrieštili hlasy ako naposledy. Neuvažovali ste ešte pred ohlásením kandidatúry o podpore iného kandidáta alebo ste od začiatku chceli postaviť vlastného?
Chvíľu sme rozmýšľali aj o podpore iného kandidáta. Ale keďže vysvitlo, že má záujem spolupracovať s určitými ľuďmi, s ktorými si my spoluprácu predstaviť nevieme, rozhodli sme sa, že postavíme vlastného.
Čiže sa aj uskutočnili medzi vami stretnutia, v ktorých ste preberali možnosti spolupráce a podpory?
Áno, mali sme viaceré stretnutia, počas ktorých sme hľadali cestu podpory iného kandidáta. Ten sa ale nedokázal dištancovať od ľudí, ktorí z nášho pohľadu reprezentujú staré vedenie a staré mocenské vzťahy v tomto meste.
Viete ho menovať?
Uvažovali sme o podpore kandidatúry Ľubomíra Kubáňa.
Takmer všetci kandidáti hovoria o potrebnej zmene, ktorú chcú presadiť. Akú zmenu chcete priniesť vy, v čom vidíte najväčšie achillovky mesta?
Ak chceme mesto zmeniť, musíme v prvom rade nastaviť pravidlá tak, aby obyvatelia vnímali mesto ako dôveryhodného partnera. Do riadenia mesta treba priniesť obyčajnú a jednoduchú čestnosť, pravdivosť a spravodlivosť. Aby nebolo naviazané len na mocenské rozhodnutia niektorých spoločností a jednotlivcov, ktorí tu viac ako 30 rokov profitujú na rôznych vzťahoch a dohodách.
Dnes sa všetko zahmlieva, je tu množstvo zámerov a projektov, ktoré ani nevieme, odkiaľ sa zobrali, mnoho externých poradcov a neprehľadné rozhodnutia. Treba ľuďom predstaviť krátkodobú a dlhodobú víziu a podľa nej koncepčne postupovať.
Chcem zásadne sprehľadniť a zefektívniť riadiace procesy, procesy verejného obstarávania a financovania samomosprávy či projektov. Je podstatné zrušiť prospechárstvo ,,našich ľudí”, korupciu a klientelizmus. Za dôležité považujem zrušenie politicko – mocenskych nominácií poslancov do mestských podnikov a ich ukrývajúcich odmien pre nich, ktorí potom pokrivene hlasujú proti mestu a jeho obyvateľom.
Akú víziu pre mesto teda ponúkate? Ako by ste rozvíjali Ružomberok?
Mojou víziou je ísť postupnými krokmi čestne a cielene dopredu. Tak ako uvádzam v mojom volebnom programe Päť pé pre Ružomberok, aj keď to možno bude klišé, ale týchto päť atribútov považujem za základ zastavenia úpadku v meste.
Ide o prácu, partnerstvo s inštitúciami, ktoré môžu mesto ovplyvniť. Ďalej potenciál – máme obrovský nevyužitý potenciál našich ľudí a nášho mesta. Pravidlá – aby bolo pre obyvateľov viditeľné, že robíme podľa pravidiel, dodnes mesto nemá žiadne. Pravidlá vnímam aj čo sa týka územného plánu, hospodárskeho rozvoja, interných smerníc mesta. A najdôležitejšia je pomoc. Na ňu potrebujeme chuť, zázemie a peniaze. Na týchto piatich atribútoch chcem postaviť zásadnú zmenu procesov riadenia mesta
Čo konkrétne môžeme očakávať po prvých sto dňoch, pol roku, roku? Ktoré kroky a akcie budú pre vás priorita?
V prvom rade by som sa chcel zoznámiť so všetkými zamestnancami na mestskom úrade, vypočuť si ich, predstaviť seba aj môj úprimný záujem o zmenu Ružomberka.
Potom by som si chcel čo najskôr zobrať na starosť projekty, ktoré vedenie mesta pripravuje a vieme dobre, že nebudú mať pozitívny dopad na naše mesto. Mám na mysli plaváreň, dom seniorov, stred mesta či Technické služby. V tomto čase potrebujeme zastaviť všetko, čo sa robí zle. Potrebujeme urobiť audit niektorých činností a rozhodnutí, ktoré toto mesto nerobí dobre. A postupne malými krokmi odstraňovať problém po probléme alebo ich aspoň čiastočne opravovať.
V spolupráci s odborníkmi pripravíme určitú víziu, ktorá mesto posunie vpred. Aby to nebolo ako dnes, že vedenie mesta o niečom rozhodne v úzkom kruhu, predloží to poslancom na schválenie a zvyšku Ružomberku to len oznámi. Chcel by som, aby boli Ružomberčania zásadným spôsobom vtiahnutí do dôležitého rozhodovania, do zmien, na ktorých nám záleží. A chcel by som, aby prišli tí, ktorí srdcom, chuťou a osobným časom už teraz prispievajú k rozvoju, len ich vedenie nepočúva.
Vo vašom programe máte plány napríklad aj s diaľnicou, športovou halou Koniareň, bývalou pôrodnicou či Kaštieľom sv. Žofie. Buď sú v súkromnom vlastníctve, prípadne v správe alebo kompetencii štátu. Body programu mimo priamy vplyv primátora sme tu už mali.
Keď ste si dobre prečítali môj plán, nikde nie je napísané, že to dokážem urobiť okamžite a už vôbec nie čarovným prútikom. Treba si uvedomiť, že väčšina ťažkých boľačiek, ktoré v Ružomberku máme, sa bude riešiť veľmi zložito, pretože sú už v iných rukách, nevlastní ich mesto. Radnica však môže vyvíjať účinné aktivity, vytvárať podmienky, nastavovať pravidlá a byť iniciátorom, ale aj príkladom zmien.
Tak napríklad centrum mesta, ako by ste postupovali?
Ak nás trápi stred mesta, tak dlažbu a výmenu infraštruktúry pod ňou na uliciach Mostová a Podhora dokážeme spraviť aj bez súkromnej aktivity. Tieto ulice však vyžadujú aj určitú zmenu ich funkčného využívania, potrebujú pravidlá, aby sme sa tam cítili všetci dobre a bezpečne (chodci, cyklisti, zásobovacie vozidla aj ľudia na letných terasách). Ulice nenafúkneme, ale môžeme ich otvoriť, odstrániť betónové prvky a doplniť zeleň, zjednotiť parkový a terasový mobiliar, odstrániť reklamný smog, regulovať vzhľad budov a najmä v nich zregulovať pohyb.
Ak chceme ale hovoriť o námestí bývalého Auparku, vyžaduje si to úzku spoluprácu s vlastníkom pozemku. Tlak sa dá naňho vyvíjať len tak, že mu vieme poskytnúť určité podmienky, aby vybudoval niečo, čo dotvorí naše “staré” mesto a zároveň jemu komerčne zhodnotí pozemky.
Neviem sľúbiť, či to dokážeme za štyri roky, ale určite viem sľúbiť, že v spolupráci s architektmi a urbanistami by sme hľadali cestu, aby vlastník tohto pozemku začal realizovať dielo v súlade s územným plánom, našimi stanovenými víziami a jeho obchodnými zámermi. Nemyslím si, že mesto má teraz vhodné podmienky na to, aby pozemky odkúpilo.
Spomenuli ste staré mesto. Tento koncept je spolu s novým mestom súčasťou vášho plánu. Čo si pod tým predstaviť?
Pri pohľade na západnú časť Európy vidíme, že moderné mestá sa síce rozvíjajú, ale veľmi citlivo sa starajú o svoje historické časti. Stredoveký kaštieľ sv. Žofie bol dominantou celého Liptova. Som presvedčený, že toto je bod, o ktorý by sme sa mali oprieť, a v spolupráci s odborníkmi by sme mali zabezpečovať urbanizmus mesta tak, aby sme aspoň čiastočne obnovili torzo starého mesta. Máme schopných architektov, ktorí vedia zhodnotiť, ktorým častiam je ešte možné vrátiť pôvodnú podobu.
Máte ale aj konkrétne riešenie, ako zabezpečiť citlivý prístup k rekonštrukciám objektov, najmä, ak sú v rukách súkromného vlastníka? To je napríklad aj prípad spomínaného kaštieľa.
V územnom pláne zóny sa dá presne definovať, ako môžu opravovať jednotlivé pamiatky. Zadajú sa presné pravidlá pre vlastníkov alebo budúcich stavebníkov, aby bolo mesto čo najautentickejšie obnovené.
Aj štát chce v tomto duchu podporovať mestá a udelil im kompetencie, aby mohli vlastníkov, ktorí sa nebudú starať o svoj majetok a nechajú ho v centre chátrať, zaťažiť násobne vyššou sadzbu dane za nehnuteľnosť. Jednoznačne by som v tomto chcel spolupracovať so schopnými architektmi, ktorí sú aktuálne združení v cechu architektov.
Pri verejných priestoroch ešte ostaneme. Vo svojom programe píšete o vytvorení Metropolitného inštitútu plánovania (MIP), ktorý funguje napríklad v Bratislave. Ako si predstavujete jeho fungovanie v Ružomberku, ako ho napasovať na tunajšie podmienky? Prečo neposilniť už na mestskom úrade existujúci Útvar hlavného architekta (UHA)?
Metropolitný inštitút plánovania je dôležitý moderný orgán, ktorý sa venuje verejnému priestoru. Zahŕňa odborníkov, ktorí majú v prvom rade víziu a vedia plánovať jednotlivé koncepčné kroky. Podľa mňa nestačí len doplniť zamestnancov na UHA. Ružomberku chýba takýto plánovací inštitút, ktorý by intenzívne spolupracoval na tvorbe verejného priestoru a nastavení spomínanej vízie nášho mesta. Práve tu vidím veľké možnosti, ako pomôcť UHA týmto inštitútom, ktorý by vedel dlhodobo a koncepčne plánovať, robiť krajinno-urbanistické štúdie, pripravovať manuály, rôzne generely a prezentovať obyvateľom, akým spôsobom sa má mesto vyvíjať.
To je to, čo v meste chýba. Nikto nič neplánuje a vedenie mesta sa rozhoduje len podľa aktuálnych návrhov podnikateľov, ktorí si tu hája svoje záujmy. Ten inštitút je na to, aby vopred stanovil pravidlá, a keď príde zámer a záujem rozvoja, tak musí byť realizovaný v súlade s týmito pravidlami.
Projekty, vizualizácie či architektonické štúdie sa vytvárali aj v tomto a predchádzajúcom období. Skončili však v šuplíku.
Ak dáme mandát nejakej inštitúcii, musíme ju vedieť obhájiť a potom si ju aj zastať. Bola by škoda, ak by tu niekto vytváral krásne vízie a potom nad nimi kývneme plecom, lebo tu príde nejaký mocenský pán, ktorý rozhodne, že takto to nebude.
Podstatné pri inštitúcii ako MIP je, že má mať silný mandát a je odpolitizovaná. Nie ako dnes, keď vedenie mesta buchne po stole a ÚHA poslúcha. Odstráni sa politika, mocenské záujmy a prenechá sa to na odborníkov. Podstatná je samozrejme aj spolupráca s našimi ružomberskom cechom architektov, aby spolu zodpovedali za tvár nášho mesta .
Zdôrazňujete spoluprácu s odborníkmi, ktorú chcete nadviazať aj v prípade volebného úspechu. Budete však mať kvalitných a kvalifikovaných ľudí, ktorými budete vedieť obsadiť napríklad tento inštitút či ďalšie pozície na meste? Budú mať vôbec záujem pracovať pre samosprávu?
Myslím, že väčšina zamestnancov na mestskom úrade sa bude vedieť prispôsobiť zmene riadenia mesta. Lebo ide o to, aby od nich vedenie mesta vyžadovalo iný spôsob práce, nie nastavený na paušálnu hodinovú sadzbu, ale na cieľ a výsledky. Oni s tým problém nemajú, pokiaľ to od nich vedenie bude chcieť. Znamená to, že táto databáza je relatívne dobrá, ale, samozrejme, bude potrebné urobiť viaceré organizačné zmeny.
Do komunálnych volieb idete ako nezávislý kandidát, ale podporu vám vyjadrili dve politické strany – Hlas a Dobrá voľba. Prečo ste ju prijali?
Prijal som tú podporu, pretože v mojom tíme sú ľudia, ktorým dôverujem a sú členmi tejto politickej strany. Považujem za dôležité, aby mal budúci primátor dostatočný mandát a možnosť v budúcnosti spolupracovať s relevantnými stranami, ktoré môžu mestu pomôcť. To má priamy vplyv na rozvoj infraštruktúry, na zabezpečenie opráv a rekonštrukciu objektov, ktoré sú v správe štátu alebo ministerstiev.
Myslím si, že aj regionálna politika musí mať čiastočne presah na veľkú politiku. Nemám ale žiadne potreby ani žiadne záväzky voči týmto dvom stranám. Pripomínam, že som nezávislý kandidát. Skôr vnímam ich podporu tak, že v prípade úspechu, či už mňa alebo ich, sa v budúcnosti budeme môcť o seba oprieť.
Dôležité je, že dôverujem ružomberským zástupcom, ktorí tieto strany reprezentujú. Z tohto dôvodu som prijal ich podporu.
Nevnímate ako problematickú ani stranu Hlas? Niektorí jej členovia boli súčasťou strany Smer-SD, ktorá je roky spájaná s mnohými korupčnými kauzami. Sú spoluzodpovední za stav na Slovensku, minimálne v dvoch predchádzajúcich volebných obdobiach.
Táto strana ešte nemala možnosť preukázať sa na verejnej politickej scéne. Áno, sú tam ľudia, ktorí boli niekedy súčasťou strany Smer, a ich rozhodnutia a konanie mi vo viacerých prípadoch prekážali a kritizoval som ich.
Ale na stranu Hlas sa pozerám ako na novú možnosť, v Ružomberku je presiaknutá ľuďmi, ktorých poznám. Ich podporu mojej kandidatúry vnímam ako možnosť pomoci Ružomberku.
O to ide, či práve vďaka jednotlivcom, ktorí prešli zo strany Smer a nie sú nepopísaným papierom, nemožno vnímať celú stranu s pochybnosťami. Analogicky, ako keď sa jednému súčasnému primátorskému kandidátovi vytýka, že sa obklopil ľuďmi zo starého vedenia.
Nemôžeme to v žiadnom prípade porovnávať, pretože viem fyzicky vyhodnotiť, ako konali a ako pristupovali k viacerých rozhodnutiam poslanci za tohto alebo predošlého volebného obdobia. Viem to reálne odkontrolovať. Veľkú politiku a ľudí, ktorí sú dnes v strane Hlas, neviem vyhodnotiť, či všetky ich rozhodnutia boli spoluúčasťou na negatívnych rozhodnutiach vo vzťahu k Slovensku a už vôbec nie vo vzťahu k mestu.
Je to pre mňa ťažká téma a verte mi, že som sa aj ťažko rozhodoval. Ale môj široký tím mi odporúčal, aby som spolupracoval so stranou, ktorá má v budúcnosti veľkú šancu podieľať sa na riadení nášho štátu. Presne preto, aby sme potom dokázali mestu pomôcť, či už pri rekonštrukcii železničnej stanice, štátnej budovy Koniarne, ciest prvej triedy či diaľnice.
Je strana, od ktorej by ste žiadnu podporu neprijali?
Je veľa takých strán, od ktorých by som neprijal podporu.
Napríklad?
Nebudem ich menovať, lebo ich je veľa. Veľmi som si dával pozor, aby som prijal podporu od strán, ktoré sa mi zdajú korektné.
Do volieb idete ako nezávislý kandidát, podľa zákona ste museli vyzbierať 500 podpisov svojich podporovateľov. Niektorí Vaši poslaneckí kandidáti idú ako politickí nominanti, de facto sa vyhli tejto povinnosti zberu podpisov, majú tak priamo vstupenku do volieb. Neprekáža vám to, ak sa chcete prezentovať ako nezávislí?
V prvom rade sa ako nezávislý profilujem len ja, nie všetci. Ak chcem byť úspešný primátor, musím, samozrejme, rátať so širokou podporou mestských poslancov. Pre mňa nie je dôležité, či sa rozhodli kandidovať vyzbieraním podpisov alebo s podporou strany. Pre mňa sú dôležité osoby, ktoré som si cieľavedome vybral. Poznám každého jedného a pokiaľ by som mal informáciu o tom, že tento človek by škodil mestu alebo mal za sebou nejakú kriminálnu minulosť, nesúhlasil by som, aby boli so mnou v tíme.
Oslovili vás ašpiranti na mestského poslanca, ktorých ste odmietli?
Áno. Bolo takých viac, ktorí aj boli v našom tíme, ale po zistení istých skutočností sme ich museli poprosiť, aby odišli. Pre korektnosť ich nebudem menovať.
V tíme máte aj poslanca Jána Kuráňa, ktorý odišiel z klubu Ľubomíra Kubáňa, čo môže byť pri niektorých potenciálnych voličoch výhoda. Sú ľudia, ktorí ho vnímajú ako človeka, ktorý vie polarizovať. Čo Vás viedlo k tejto spolupráci a ako ho vnímate?
Jana poznám štyri roky ako poslanca, ktorý napriek tomu, že so mnou nebol v klube, keď pochopil princíp a poznal, kde je pravda, šiel tvrdo a odvážne za presadzovaním tejto pravdy. A to aj napriek tomu, že vedel, že sme v menšine.
Vážim si na ňom, že dokázal dodržať slovo napriek tomu, že bol aj v rozpore so svojim klubom. Keď pozná pravdu, ide po nej tvrdo a nebojácne, vie pomenovať veci pravým menom. V tomto mi je blízky, pretože ani ja sa nepozerám na to, či máme väčšinu, či mi iní tlieskajú, ale ide mi o pravdu a spravodlivosť.
Nie je niekedy problematické, keď vo vystúpeniach preváži emócia nad vecnosťou?
Je to tak. Myslím si však, že je to o ľuďoch. Niekto vie dať do svojho prejavu emóciu, niekto vecnosť, iný odbornosť. Dôležitý je ale výsledok a cieľ. Pokiaľ smeruje k podpore ľudí a mesta, cesty môžu byť rôzne. Som presvedčený, že Jano je človek, ktorý ide za pravdou.
O primátorské kreslo sa uchádzate piati. Aj podľa prieskumov, ktoré nie sú síce zverejnené, je tu favorit volieb. Je na stole možnosť, že by ste sa s nejakým kandidátom spojili, napríklad tak, že by sa kandidát na primátora vzdal vo Váš prospech?
Ja som sa rozhodol kandidovať a na tomto rozhodnutí trvám. Ak sa niekto bude chcieť pridať a stotožniť sa s naším programom, víziami a cieľom, tak to len privítam.
Prebehli aj stretnutia?
Oslovili ma v tejto veci viacerí a z viacerých táborov.
A zo súčasných kandidátov na primátora?
Tak, že by ma chcel podporiť, zatiaľ nie.
Poďme aj k povolebnej spolupráci. Ako primátor sa budete musieť oprieť o väčšinu v mestskom zastupiteľstve. Budú sa vytvárať kluby, možno bude potrebné vytvoriť aj koalíciu. S kým si viete predstaviť povolebnú spoluprácu? Je tu niekto koho kategoricky vylučujete?
Nikoho nevylučujem. S väčšinou kandidátov, najmä tých, čo už kandidovali, sa poznám veľmi dobre a oni poznajú mňa. Ak vyhrám, budem sa uchádzať o veľkú väčšinu poslancov, ktorí kandidujú aj v iných táboroch. Áno, sú aj niektorí kandidáti, ktorých by som nikdy neoslovil, pretože poznám ich nesprávne konanie. Je to ale výrazná menšina z kandidátov, ktorí sa dnes uchádzajú o mandát.
Aj v opozičnom tábore mám veľa priateľov. Myslím si, že som akceptovaný aj ja u nich a v prípade úspechu by sme nadviazali spoluprácu, aby sme dokázali výraznejšou väčšinou ovplyvňovať naše mesto. Som presvedčený, že veľká väčšina z nich chce dobre, len sa nedokážu brániť negatívnemu nastaveniu vedenia mesta, ktoré ich ťahá iným smerom, rôznymi mocenskými takmer až zastrašujúcimi metódami.
S kým by ste teda do spolupráce určite nešli?
Sú tu ľudia, ktorí hlasovali za viaceré škodlivé rozhodnutia vedenia mesta a ide im len o vlastný prospech, a nie o spoločné dobro. S tými nedokážem spolupracovať.
Uvažovali ste, kým obsadíte post viceprimátora?
Na túto otázku budem vedieť odpovedať až vtedy, keď budem vedieť, aké bude zloženie zastupiteľstva.
Nejaké predstavy ale musíte mať.
Mám, ale nechcel by som ich ešte prezentovať. Určite môžem povedať, že ja ani môj tím nemá požiadavky na pozície či pracovné funkcie. Vnímame to tak, že keď bude po voľbách, budeme hľadať riešenia.
Na Váš návrh udelilo mesto cenu Andreja Hlinku historikovi Františkovi Vnukovi, ktorý je niektorými kruhmi vnímaný ako kontroverzná osoba. Proti oceneniu napríklad vystúpil Zväz židovských náboženských obcí, podľa ktorých Vnuk popiera rozsah holokaustu.
Vnuk sa vo svojej profesnej práci veľa venuje Hlinkovi a nášmu Ružomberku. Jeho výhodou je najmä to, že ako odborný pracovník skúmal obdobie života Hlinku aj z iných archívov ako československých, najmä tých zo Západu. Ocenenie som navrhol najmä preto, že si vážim osobu Andreja Hlinku a Vnuk sa mu venoval vo viacerých knihách. Poprosili ma o to aj významné historické prúdy, o ktoré sa vždy opieram, keď robíme veľké pietne spomienky spojené s Andrejom Hlinkom alebo černovskou tragédiou.
Zásadným spôsobom sa ale dištancujem od akýchkoľvek extrémistických či antisemitských vyjadrení, skutkov a skupín. Moje ocenenie smerovalo k tomu, aby sme sa F. Vnukovi poďakovali ako Ružomberčania, že zvýraznil Ružomberok a osobu Andreja Hlinku. Ja som bol len človek, ktorý ocenenie navrhol. Schvaľovala ho komisia, kde bol primátor, ružomberský dekan, predseda Matice slovenskej alebo aj dvaja historici. Presne to hovorí aj štatút a pravidlá udelenia tohto ocenenia. Vnuk dostal významné ocenenie na Univerzite Komenského v Bratislave, Ján Pavol II. mu dal ocenenie sv. Gregora, a neverím, že títo ľudia by dali honor človeku, ktorý by dehonestoval inú rasu alebo popieral holokaust.
Ocenenie vtedy prevzal kňaz Ján Košiar, ktorý verejne opakovane podporil Kotlebovu stranu ĽSNS a dokonca aj trnavský arcibiskup Ján Orosch ho kvôli tomu napomínal a postavil mimo pastoračnú službu. Toto ste nevnímali ako problematické?
Ja som nevedel, kto bude prítomný na tomto ocenení. Boli sme dohodnutí, že ocenenie mu odovzdáme cez videohovor. Kto mal prísť, som sa dozvedel až v čase, keď sa ocenenie odovzdávalo.
Práve preto tu vzniká otázka, či by ste s odstupom času, aj vzhľadom na tieto okolnosti, navrhli udelenie ceny znova.
Navrhol, pretože si myslím, že si to zaslúži. Dohliadol by som však na to, akí ľudia budú prítomní a kto bude cenu preberať.
Počas aktuálneho volebného obdobia mali Kotlebovci viackrát prenajaté mestské pozemky. Či už na mítingy alebo slávnosti. Aký bude Váš postoj v prípade, že sa budú extrémistické strany uchádzať o tento priestor?
Kultúrny dom Andreja Hlinku je akciová spoločnosť. Má riaditeľa, vedenie. Nechám to na nich, ale nebudem odporúčať, aby delili ľudí na správnych a nesprávnych. Toto očakávam od štátu. Každá jedna strana, ktorá je plnohodnotne schválená, účastná volieb na celoštátnej úrovni a požiada o prenájom, nevidím dôvody, prečo by som ich mal ja deliť na tých, ktorí mať priestor môžu a tých, ktorí nie. Ak členovia týchto strán robia rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi, tak ich treba zrušiť.
Ide o principiálny postoj. Takto možno hovoriť o verejnej akceptácii strán ako ĽSNS či Republika. Narážame aj na hlasovanie v roku 2019, keď traja mestskí poslanci predložili materiál, kde žiadali zaviazať primátora, aby zabránil prenajímaniu priestorov fyzickým osobám alebo stranám, ktorých členovia sú právoplatne uznaní za vinných z extrémistických činov. Vtedy to neprešlo, vy ste sa hlasovania zdržali. Netreba vyslať jasný signál, aj z pozície mesta, že extrémistické strany tu nemajú miesto?
Očakávam, že takúto aktivitu vyvinie štát. Musí nám dať ako samosprávam impulz a povedať, že tieto strany sú toxické. Toto je úloha štátu a nie samosprávy.
Posledné dni v Ružomberku rezonuje téma Technických služieb. Práve vy ste priniesli nové informácie, že majoritný akcionár ani nemá záujem o odpredaj podielu. Ako si predstavujete riešenie situácie s firmou, ktorá vypovedala zmluvy s mestom, dokonca hovorí o výpovediach pre desiatky zamestnancov?
Táto situácia je umelo vytvorená vedením mesta a menšinovým akcionárom. Tri týždne pred voľbami nás vedenie mesta spolu s riaditeľom Technických služieb dostalo do pozície, že musíme okamžite konať, lebo mesto prepustí svojich zamestnancov, lebo nebude vykonávať svoje činnosti. Máme zmluvného partnera, ktorý je s nami 22 rokov a ten partner nielenže nechce predať svoj podiel, ale nie je ani pravda, že má záujem predať svoj podiel inej spoločnosti. Osobne som to riešil a zisťoval.
Ako si predstavujete riešenie tejto situácie?
Pre mňa je dôležité, aby sme po voľbách začali okamžite rokovať s akcionárom T+T, ktorý je zatiaľ plnohodnotný zmluvný partner. Kým nedôjde k novému verejnému obstarávaniu (VO) a podpise zmluvy s novým dodávateľom služieb, nemáme možnosť s nikým iným konať, iba s ním. Ak sa raz mesto rozhodne vymeniť dodávateľa týchto služieb na základe VO, tak budeme hľadať cestu ako s ním rokovať.
A druhá vec, podstatná, ak by z nejakého významného dôvodu chceli prestať vykonávať túto činnosť, že by šli do konkurzu, do reštrukturalizácie, navrhoval by som všetkých zamestnancov zamestnať do našej komunálnej spoločnosti, ktorá má dnes na starosti kompostáreň. Vykonávali by sme tie činnosti, ktoré robia Technické služby. Nepovažujem za dôležité, aby sme dnes kúpili podiel spoločnosti, ktorá už nemá taký progres a budúcnosť, ako mala vtedy, keď zabezpečovala nakladanie s odpadmi. Skládku máme plnú a predpokladá sa, že nový alebo aj starý dodávateľ bude mať výrazne väčšie náklady na spracovanie odpadu. Pokiaľ nezačneme separovať a triediť, čo je aj cesta k udržateľným poplatkom za odpad.
Čo potom povedať na argument, že je v záujme mesta, aby to z dlhodobého hľadiska vlastnilo mesto, aj keby to bolo napríklad za nižšiu kúpnu cenu? Malo by to zmysel?
Ak by to bola vôľa väčšinového akcionára, že podiel chce predať, čo zatiaľ nie je, tak by som bol za to, aby sme podiel odkúpili. Ani nie preto, aby sme tie činnosti vykonávali sami, ale preto, že Technické služby vlastnia nehnuteľný majetok, a to je sídlo firmy, zberný dvor a pozemky v blízkosti skládky. Ale zatiaľ táto téma nie je vôbec aktuálna. Dôkazom toho je, že v júli poslal akcionár T+T list viceprimátorovi Jánovi Bednárikovi a menšinovému akcionárovi Technických služieb Pavlovi Jeleníkovi, kde sa tvrdo ohradzuje voči informáciám, že chce predať svoj podiel, a že nesúhlasí, aby mesto vytváralo tlak na poslancov v otázke kúpi firmy. Treba pripraviť nové pravidlá, nový cenník a nové verejné obstarávanie.
Titulná fotografia: Kandidát na primátora Patrik Habo. Autor: Anna Zábojníková
