Kým dnes deti od Mikuláša dostávajú balík plný sladkostí, kedysi stačil kúsok koláča, sušené ovocie či orechy.
Aj na začiatku decembra pokračujú ,,Stridžie dni“, s ktorými sa spájali mnohé úkony. V predchádzajúcom článku sme vám priblížili, ktoré tradície sa kedysi spájali s menom Ondrej či Katarína. Tentokrát vám priblížime Barboru aj Mikuláša.
Barboru sme si pripomenuli 4. decembra. Hoci pranostiku ,,Svätá Barbora, ťahá sane do dvora,“ pravdepodobne každý pozná, nie všetci vedia, aký zvyk sa s týmto dňom na začiatku decembra spája. Etnologička Iveta Zuskinová vo svojej publikácii Liptov prezrádza, že práve na Barboru, 4. decembra, ženy nepriadli, nešili, ba ani perie nepárali, lebo verili, že by im sliepky neniesli.
Priadky sa začali po dedinách konať už počas jesenných, ale najmä zimných večerov. Okrem práce pri spracovávaní rastlinných vlákien ľanu a konope boli príležitosťou na stretávanie sa a spoločenský život mladých ľudí.
,,Aby sa dievkam pri práci nedriemalo, rozprávali si rozličné príbehy, často so strašidelným námetom. Sugestívne ich vedeli podať najmä staršie ženy rozprávačky, ktoré prichádzali medzi dievky. Rozprávali o strigách, ktoré vraj žili v dedine podobne ako ostatné ženy, ale vedeli si zabezpečiť prospech a zisk rôznymi činnosťami,“ približuje Zuskinová.
Dnes si pripomíname Mikuláša. Po dedinách sa aj v minulosti konali obchôdzky trojice postáv – Mikuláša, Anjela a Čerta a aj v súčasnosti by sme túto trojicu stretli po mnohých liptovských obciach, ba aj mestách.
,,Sviatok spájaný s historickou postavou sv. Mikuláša sa postupne stal obľúbenou súčasťou predvianočných obyčají. Mikuláš mal oblečený dlhý biely kožuch prepásaný provrieslom, na hlave mal vysokú papierovú čiapku mitru, fúzy a bradu v kúdele, v ruke biskupskú berlu,“ približuje výzor Mikuláša etnologička a dodáva, že sa predstavoval aj básničkou:
Z veľkého koša potom vyberal drobné darčeky, ktoré nedočkavým deťom nachystali ich rodičia. Bolo to sušené ovocie, orechy či kúsok koláča. S Mikulášom chodil aj pomocník anjel. Oblečenú mal dlhú bielu košeľu, na chrbte papierové krídla, niesol knihu na modlenie a prečítal deťom modlitbu.
,,Čert bol strašidelnou postavou oblečený v čiernom kožuchu srsťou von, mal začiernenú tvár, na hlave rohy, chvost zo zvieraťa. Na páse mal navešané zvonce, ktorými strašil deti,“ približuje publikácia Liptov, ktorej autorkou je etnologička Iveta Zuskinová.
A aké tradície boli na Liptove na Luciu? Dozviete sa v pripravovanom článku.
Titulná fotografia: Záber z filmu Vianočné oblátky/ YouTube.