Pred zasadnutím mestského zastupiteľstva, na ktorom budú poslanci schvaľovať zmenu územného plánu kvôli vete, ktorá povolí papierňam postaviť nový kotol, sme oslovili desať poslancov, aby nám odpovedali na otázky, ktoré sa týkajú spolupráce mesta s ružomberskými papierňami. Z desiatich oslovených poslancov nám neodpovedali Vladimír Klimek, Michaela Kútniková, Juraj Šramek a Štefan Puška.
Poslancom sme položili nasledovné otázky:
1. Je podľa vás spolupráca mesta s ružomberskými papierňami nastavená dobre?
2. V lete 2022 podpísalo mesto Ružomberok s Mondi SCP Memorandum o spolupráci, vďaka čomu získalo mesto 1 040 000- tisíc eur. Financie boli rozdelené do zdravotníctva, životného prostredia, športu a pod.. Cítite ako obyvateľ mesta, že sa vám vďaka tejto finančnej injekcii žije lepšie? Ak áno, v akej oblasti, kde konkrétne?
3. Sú spomínané kompenzácie spoločnosti Mondi SCP pre obyvateľov Ružomberka a okolitých obcí dostačujúce? Ak nie, aké výhody by podľa Vás mali spomínaní obyvatelia čerpať?
4. Vďaka memorandu dostalo mesto 150- tisíc eur do životného prostredia. Je to podľa vás dosť, ak v ňom sídli fabrika, ktorá je zaradená do zoznamu 10 najväčších znečisťovateľov ovzdušia na Slovensku a ide o firmu, ktorá mala len za uplynulý rok zisk 16,3 milióna eur?
5. Viete ako poslanec, kde konkrétne išlo spomínaných 150- tisíc do životného prostredia?
6. Mali by byť ružomberské papierne väčším a lepším partnerom mesta a tiež sa proaktívne podieľať na modernizácii mesta za negatívny jav znečistenia ovzdušia? Napríklad väčším tlakom na vybudovanie cyklochodníkov, priniesť viac zelene, vysadiť viac kvetov, fontány, prinášať ekologické riešenia…?
7. Budete ako poslanec vyvíjať väčší tlak, aby boli kompenzácie iné, lepšie, väčšie alebo je to takto nastavené dobre? Ak je odpoveď áno, kedy tak podniknete a akou formou?
Michal Lazár
Podporujem výmenu starého kotla za nový. Zdôvodnenie môjho stanoviska v tejto veci vysvetlím na zastupiteľstve. Čo sa týka spolupráce medzi Mondi a mestom je stále priestor na jej zlepšenie, musí však fungovať vzájomná dôvera na úrovni vzťahu rovnocenných partnerov a na tomto by sme mali do budúcnosti stavať.
Otázka väčšej podpory komunity zo strany Mondi je legitimná. Len pre zaujímavosť jeden príklad. Občania alebo rôzne subjekty, ktoré sú napojené na centrálne zásobovanie teplom v našom meste zaplatia v tomto roku vďaka zľavám od Mondi o cca 1,5 milióna € menej za teplo a TUV.
Viem si, samozrejme, predstaviť väčšiu podporu komunity od tak významnej fabriky, akou Mondi bez pochyby je, ale na to je potrebné v zastupiteľsve predkladať kvalitné projekty na zlepšenie života v našom meste a žiadať na ich realizáciu finančnú podporu od Mondi. V tejto oblasti ako komunita musíme pridať, nestačí len nastrčiť ruku, to je málo a navyše je úplne bežné vo vyspelom svete podporovať zo strany donorov len kvalitné a zmysluplné veci s dosahom na budúce generácie.
Martin Papčo
Zlá kvalita tunajšieho vzduchu trvalo patrí medzi top trojku probémov, ktoré v rôznych prieskumoch (aj štatisticky vierohodných s dostatočne rozsiahlou vzorkou respondentov) uvádzajú Ružomberčania na margo kvality života v ich meste. A nejde iba o pocity. Tvrdia to aj odborníci, napríklad z Európskej environmentálnej agentúry. Napokon, stačí sa pri vstupe do Ružomberka nadýchnuť a človeku udrie do nosa, aká je realita. A to, čo cítiť, nie je prach, ale najmä smrad pochádzajúci z tunajšej papierne.
Vedomie tohto holého faktu, teda toho, kto znečisťuje a kto trpí, by malo byť základným predpokladom akéhoľvek ďalšieho uvažovania, konania, spolunažívania. Iniciátorom a cieľavedomým i dlhodobým realizátorom zlepšovania zlého environmentálneho stavu by mal byť kľúčový znečisťovateľ, nie Ružomberčania, vedenie mesta, jeho poslanci, aktivisti. Čiže nie futbal, basketbal, lacnejšie teplo, ale na prvom mieste sustavné úsilie o hľadanie a realizáciu technologických zlepšení, vďaka ktorým sa bude tu žijúcim ľuďom dýchať lepšie. Koniec-koncov, veď ide aj o hodnotnejší, zdravší život samotných zamestnancov papierne = kvalitnejší pracovný výkon a menej maródiek = lepší biznis výsledok. Krátko: najprv jazda s povinnými cvikmi, potom jazda na dojem (hry a chlieb), čiže spolupráca s mestom. Takto to však žiaľ poňaté spomínaným kľúčovým zodpovedným nie je.
A príliš tej neochote nerozumiem. Ak ružomberské Mondi vlani zarobilo 150 miliónov – isteže sú to peniaze akcionárov a kvôli nim sa podniká, čo koho do toho, čo bude s nimi – je to až taký problém uspokojiť „environmentálnych pochybovačov“, ktorí požadujú hoc aj drahšie meracie prístroje, ktoré merajú aj iné druhy znečistenia, než aktuálne existujúce? Veď obom stranám prospeje vedieť, aká je skutočnosť. Debata potom už nie je o dojmoch, ale o číslach! Alebo, ak má Ružomberok výrazný problém s prašnosťou a chýbajú mu stroje na zametanie alebo polievanie, je to až taký problém mu s tým pomôcť?
V súvislosti s úsilím Mondi o výstavbu nového kotla mi chýba na prvom mieste k tejto téme poctivý otvorený verejný hovor. Veď nejde o prkotinu. Ide o nový komín a nové veľkokapacitné spaľovacie zariadenie, ktoré môže no nemusí mať ďalekosiahle dôsledky na ružomberské životné prostredie. A žiadateľom o možnosť rozvíjať svoj biznis na úkor možného zhoršenia kvality vzduchu nie sú Ružomberčania. Zlá skúsenosť je predsa trvalo usadená v tunajšom povedomí, svoje hovoria tiež fakty. Niet divu, že vládne aj hnev, pochybnosti, krik, kritika, obviňovanie. Verejné fórum, kde by sa vec vydebatovala, boli zodpovedané pálčivé otázky, kde by mali priestor na vyjadrenie sa aj odborníci „z druhej strany“ však žiaľ doteraz nebolo. Stretnutie členov príslušnej komisie mesta či jeho poslancov je nepostačujúce. Pritom reakcie a tomu zodpovedajúce dianie sa dali očakávať, vášnivá debata bola aj pri poslednej zmene územného plánu, ktorou sa „zakázala“ výstavba akéhokoľvek nového rozsiahleho spaľovacieho zariadenia. Mne samému by to pomohlo, veď nie som odborníkom na príslušnú problematiku. A paradoxne, výmena starého kotla za nový môže naozaj znamenať zmenu k lepšiemu.
Vo svete, aj v Rakúsku, je firma typu Mondi štandardne mecenášom regionálneho verejného života (kultúra, šport, školstvo…). Nerobí tak však preto, aby „kompenzovala“. Dôvodom je skôr to, že za akosi samozrejmé považuje, že firemný blahobyt nadnárodnej korporácie by mal pocítiť aj región, kde podniká. Inak to zaváňa kolonizátorstvom. Ak sa ale firma s 1250 zamestnancami sama nevníma ako ústredný biznis hráč – „lokálny živiteľ“ a nespráva sa tak, neostáva nič iné, iba ju takto brať. Teda žiadny nadštandard.
Ako poslanec sa budem pýtať na názor a odpovede tých, ktorí ma do mestského zastupiteľstva volili, a ktorých v ňom zastupujem. V takejto veci nemá ísť o presadzovanie individuálneho názoru, ale verejnej vôle a dobra. A podľa toho budem aj hlasovať.
Ad otázka: „Viete ako poslanec, kde konkrétne išlo spomínaných 150- tisíc do životného prostredia?“ Odpoveď: Neviem.
Milan Šlávka
Ak chcem byť objektívny, musím v prvom rade spomenúť v súvislosti s papierňami časy môjho detstva – permanentný zápach nad mestom, množstvo sadzí, úniky chlóru. Situácia je dnes úplne iná, určite lepšia. Vzrástli však aj nároky ľudí na kvalitu životného prostredia, takže spoluprácu mesta a fabriky v tejto oblasti považujem za nevyhnutnú.
Myslím, že každoročne uzatvorené memorandum príp. príspevky nadácie MONDI alebo iných firemných zdrojov nie sú zlým riešením. Treba si uvedomiť, že papierne k podpisu memoranda nenúti žiadny zákon a na Slovensku to nie je bežná záležitosť poskytnúť miestnej komunite každý rok cca milión eur.
Problém však vidím v tom, že financie sú už pri podpise memoranda nasmerované do jednotlivých oblastí, ktoré si určili papierne. Určite lepším riešením by bolo, aby si toto prerozdelenie zrealizovalo mesto, ktoré najlepšie vie, kde ich treba využiť. V každom prípade by som ich prioritne smeroval do oblasti životného prostredia resp. skvalitnenia života občanov – zeleň a čistota v meste, úprava verejných priestorov, investície do zlepšenia vzhľadu mesta atď. Určite už nie do rôznych analýz, monitoringov a iných bezvýstupových projektov, ktorých tu už bolo mnoho a nepriniesli žiadny efekt.
Ružomberský basketbal a futbal dosiahli obrovské úspechy len vďaka papierňam, je však tiež na zváženie, či by v budúcnosti táto podpora nemala byť poskytovaná osobitne, mimo memoranda ako súčasť reklamnej stratégie firmy. Čo sa týka spomínaných 150 tisíc. určite je to nie veľa, ale zvýšenie tohto čísla súvisí s vyššie spomínaným spôsobom prerozdelenia, ktorý treba upraviť. Viem, že veľká časť týchto financií bola použitá na investičné akcie vplývajúce na kvalitu nášho života, ale nie priamo na oblasť životného prostredia. Samozrejme, že to záleží na ochote druhej strany, ale určite je tu viac možností, ako ďalej s memorandom. Výšku príspevku je možné vyrokovať aj každý rok v inej výške, možno ju naviazať napr. na vytvorený hospodársky výsledok, alebo napr. na množstvo únikov zapáchajúcich látok v predošlom roku.
Karol Javorka
Som poslancom tretie volebné obdobie a vnímam to rovnako nevyvážene ako na začiatku, tak i teraz. Treba rešpektovať, že sa jedná o podnikateľský subjekt, ktorý má štátom stanované podmienky podnikania na území mesta a nemusí nikoho nútene dotovať. No každý musí uznať, že vzhľadom na rozsah a hlavne ekologický dosah jeho podnikania musí existovať istá úroveň symbiózy teda tolerovaného spolunažívania. Ten bol a v súčasnej dobe je, podľa mňa, vo výraznej nerovnováhe. No musím priznať, že sa tomu ani nedivím. Od vedenia primátora Slašťana, cez Pavlíka až po Čombora bolo vďaka nim a ich poslancom mesto vždy len v roli submisívneho štatistu.
Inštitút memoranda Mesto / Mondi považujem len za jednu z PR aktivít fabriky, ktorú majú na zozname a keď bolo treba, tak si ju aj vďaka neschopnosti vyjedávania zo strany mesta, jednoducho „odfajknú“ ako ktorúkoľvek inú. Bohužiaľ, korunu dehonestácie memoranda priniesli uplynulé roky pod vedením primátora Čombora. Ja som sa tých cermónií, kedy primátor diktoval, kedy máme tlieskať a kedy sa s úsmevom fotiť, radšej ani nezúčastňoval.
Ak by som mal byť úplne presný a vecný, tak mne memorandum neprinieslo nič. Ani cenu tepla (mám vlastný kotol), ani podporu futbalu, či basketbalu ( zápasy nenavštevujem). A už vôbec nie podporu zdravotníctva, ktorú považujem za úplný nezmysel nakoľko ÚVN je „štátna firma“, ktorá s mestom, organizačne ani funkčne, nemá nič spoločné.
Ja si pamätám, keď som sa zúčastnil návštevy pedagógov z Prahy zo školy neďaleko letiska V. Havla. Boli spokojní a v pohode s tým, ako im letisko pomáha v rozvoji, pretože uznalo hlukový a emisný spád z letiska. A to nerobili žiadne štúdie. Bolo by super, keby sme sa takto mohli aj my, Ružomberčania, pochváliť, kamkoľvek pôjdeme. Ale nemyslím si, že je to teraz tak. Bohužiaľ, keď poviete teraz, kdekoľvek na Slovensku, že ste z Ružomberka, každý hneď „krúti nosom“. Tak si nás pamätajú, aj keď to už nie je aktuálne ten najväčší problém. Ja si myslím, že na svete je veľa príkladov, ako by to malo vyvážene vyzerať.
Existuje veľa Ekofriendly možností realizácie akéhokoľvek projektu v intraviláne mesta, ktorý pomôže všetkým navzájom (napríklad fotovoltaické panely na všetkých školách a ostatných mestských budovách, zapustené kontajnery na sídliskách, revitalizácia areálu Solo …)
Hodil som to do kalkulačky a vyšlo mi 0,9% (slovom nula celá deväť percenta) podpory z celkového zisku fabriky za uplynulý rok. Okrem toho majú štátne daňové úľavy a najnovšie aj novú 30 miliónovú eko-dotáciu. Viac to asi nie je ani treba komentovať.
Myslím, že spomínaných 150-tisíc eur bolo použitých ako dotácia na rekonštrukciu Kalvárie, cintorín v Hrboltovej a záchody v materskej škole na Hrabovskej ceste. Neviem v tom identifikovať životné prostredie.
Ružomberské papierne majú byť, samozrejme, väčším partnerom mesta. Ako poslanec budem vyvíjať väčší tlak, aby boli kompenzácie vyššie. Napríklad najbližšie mojím hlasovaním na nastávajúcom rokovaní mestského zastupiteľstva pri prerokovaní bodu o 9. doplnku Územného plánu mesta.
Tomáš Klopta:
Určite je čo zlepšovať. Tak v spolupráci ako aj v komunikácii. Čo si ale predstavujeme pod pojmom spolupráca? Pretože spoluprácu si mnohí predstavujú len vo forme poskytovania dotácií zo strany Mondi nášmu mestu. Ja to ale vidím tak, že Ružomberok a Mondi má mnoho spoločných záujmov, pre ktoré sme jednoducho navždy odsúdení na vzájomnú podporu v rôznych podobách. Či už je to záujem na dobrom životnom prostredí, zamestnanosti, efektívne a stabilné zásobovanie teplom, šport v meste alebo zmysluplné využitie areálu Sólo. Mali by sme si uvedomiť, že to nie je len o dotáciách.
Bez finančnej podpory papierní a jej akcionára by mnohé oblasti neboli na takej úrovni ako sú dnes. Napríklad, poskytovaná zľava na teple pre CZT je častokrát podceňovaná, dokonca z vlastnej skúsenosti môžem tvrdiť, že dosť veľa obyvateľov nášho mesta ani nevie, že Mondi túto zľavu poskytuje. Máme mesto s relatívne novovybudovanou sieťou rozvodov a veľmi prijateľnou cenou tepla vďaka Mondi. Nemali by sme zabezpečenú futbalovú výchovu mládeže vrátane potrebnej infraštruktúry, ktorá sa týka okolo 300 detí. Vítam aj pomoc pri investíciách – tento rok primátor spomínal prísľub Mondi podporiť investíciu na Kalvárii, Materskej škôlke Hrabovská, zvonicu v Hrboltovej, kanalizáciu na Textilnej, celkovo okolo 150 000 eur.
Pojem kompenzácie by som nepoužil. Predpokladám a dúfam, že fabrika je prevádzkovaná v súlade s predpismi. Za to, že podnikám podľa predpisov, by som asi nemal platiť. Na druhej strane je pravda, že zápach z fabriky je maximálne obťažujúci a najmä v posledných dňoch. Čo sa týka financií, v samospráve vždy budú chýbať peniaze. Pojem „dostačujúce“ je preto z mojej strany nepoužiteľný.
Musíme si uvedomiť, že memorandum nepodpisovalo súčasné vedenie mesta Ružomberok. Bolo to bývalé vedenie mesta, ktoré podpísalo memorandum za podmienok, ktoré nepoznáme: Preto mi neprináleží vyjadrovať sa k sume 150 000,- eur. Ako laikovi, ktorý nemá informácie, sa to zdá málo.
Možno sa budem opakovať, ale posledných 8 rokov boli vo vedení mesta ľudia, o ktorých niesom presvedčení, že robili v prospech všetkých nás obyvateľov Ružomberka maximum. A to aj vo vzťahu k Mondi. Máme tu nové vedenie mesta. Je len rok po voľbách a doba ôsmich rokov sa nedá dobehnúť, či sa to už týka spolupráce, komunikácie alebo dokonca spoločných projektov zastrešujúcich egologické riešenia nášho mesta, za pár mesiacov. Nechajme primátorovi čas, aby nastavil na novo vzťahy a komunikáciu s Mondi na novú lepšiu úroveň. Vtedy sa môžeme stretnúť s Mondi rovnocenne ako s partnerom a predstaviť mu požadavky na vybudovanie cyklochodníkov, vysadenia viac stromov, vybudovania fontán a pod. Nositeľom týchto projektov však musí byť mesto Ružomberok. Bohužial, z toho čo viem, asi ten čas ešte nenastal.
Budem vyvíjať tlak na spoluprácu medzi mestom a Mondi a pýtať sa primátora veľmi často ako prebiehajú rokovania. Máme otvorené mestotvorné témy: plaváreň, Skipark, Solo, MFK, MBK Tu je priestor pre mňa ako poslanca, podporovať naše mesto v napredovaní. Obe strany by sa mali dohodnúť na spoločných záujmoch a podporiť ich spoluprácu, a aj peniazmi.
Juraj Burgan
Spolupráca s ružomberskými papierňami nie je v žiadnom prípade nastavená dobre. Dokonca by som povedal, že nie je skoro žiadna. Celá spolupráca je v princípe dlhodobo postavená na tom, že papierne hrajú rolu nášho sponzora a my mesto hráme rolu vďačného prijímateľa peňazí. Za to nerobíme žiadne problémy a neriešime to, čo riešia papierne a nezaujíma nás to. Po dlhých rokoch sa to takto vybudovalo, takže papierne získali pocit, že sa nás nemusia nič pýtať. My zároveň získavame pocit, že dostávame nejaké paušálne peniaze a tešíme sa z toho.
Viem, že peniaze z memoranda sú, vnímam ich, ale ako občan tohto mesta ich nepociťujem. Ja tie výhody nepoberám. Chápem zľavu na teplo, ale ľudia nevnímajú, že ju dostávajú. Možno by si aj Mondi mohlo robiť väčšiu reklamu, ak nám nejakú zľavu dáva. Otázka je, či nemôže byť väčšia. Ostatné zľavy ako futbal, basketbal vôbec nevyužívam, nie je to moja priorita, ale chápem, že to ľudia potrebujú. To, čo je pre mňa osobne podstatné a vidím v tom problém, je skutočnosť, že si myslím, že nejaké kompenzácie a prejavy spolupráce by sa mali zamerať na riešenie životného prostredia a v tomto necítim nič konkrétne.
Systém toho, ako peniaze dostávame, na čo sú pridelené a kto o tom rozhoduje, je absolútne zlý. Nechcem sa však rozprávať o výške sumy, ak jednoducho Mondi nemá peniaze, ja ich nemôžem nútiť, aby nám dali peniaze. Určite ale spomínaných 150-tisíc eur do životného prostredia nie je dostatok. Bolo by dobré nahlas povedať, do čoho tie peniaze išli. Bežný človek to netuší. Myslím si, že minimálne nadpolovičná väčšina, keď nie úplna majorita tých peňazí by mala ísť do životného prostredia. V tomto pomere to nie je dosť. Ani v pomere toho, koľko Mondi zarobí a akoľko dostáva podporných financií na zlepšenie životného prostredia. Pre mňa nie je podstatné koľko nám dajú peňazí, ale aký je vzťah, ako sa o tom debatuje, aká je prejavená vôľa. Prvým krokom je priznať, že znečisťujeme a druhým krokom je povedať, poďme spoločne s mestom riešiť niečo, čo zmení životné prostredie k lepšiemu.
Priority mesta nie sú nastavené ideálne a už vôbec nie priority, ktoré sú v komunikácii s Mondi. Našou prioritou nemôže byť, aby sme zachovali futbal. Futbal je super vec, ale ak nám majú dať dva milióny, z toho 860- tisíc ide do futbalu, to je neadekvátne. Myslím si, že ľudia majú cítiť, že fabrika nám zlepšuje životné prostredie, keď nemôže svojou činnosťou zlepšovať životné prostredie, tak robiť opatrenia, ktorými to kompenzuje.
Vo vyvíjaní tlaku na zlepšenie životného prostredia budem pokračovať aj naďalej, aby akákoľvek spolupráca bola prioritne zameraná na zlepšenie životného prostredia.
Foto: Záber z rokovania z predchádzajúceho volebného obdobia. Foto: Viktor Mydlo
