Potvrdila to Ivana Keyzlarová, riaditeľka ľudských zdrojov v ružomberských papierňach na verejnom prerokovaní problematiky týkajúcej sa výstavby nového kotla. Zástupcovia spoločnosti Mondi SCP tiež deklarovali, že nová investícia bude znamenať zníženie znečisťujúcich látok v ovzduší.
Ministerstvo životného prostredia dalo novej investícii po posudzovaní vplyvov na životné prostredie zelenú. Na to, aby papierne nový kotol postavili ešte potrebujú súhlas mesta. Ten by sa mal odzrkadliť v zmene Územného plánu mesta Ružomberok.
Od roku 2012 tam stojí veta: ,,neuvažovať na území mesta so zariadením na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadov,” ktorej znenie idú poslanci meniť za uplynulých 11 rokov kvôli ružomberským papierňam už po tretíkrát. O definitívnom znení rozhodnú poslanci na mimoriadnom zastupiteľstve v stredu 11. októbra.
Problematika nového kotla má však viacero rovín. A ľudí zaujíma najmä tá zdravotná. Ružomberské papierne sú totiž najväčším znečisťovateľom ovzdušia v regióne, z celoslovenského merania patria do prvej desiatky.
Ružomberské papierne. (Foto: Jaroslav Moravčík)
V článku si prečítate:
- Prečo chce spoločnosť Mondi SCP investovať do nového kotla,
- či hrozí, že ak poslanci kotol neschvália, obyvatelia Ružomberka nebudú mať teplo,
- že petíciu proti zmene územného plánu už podpísalo viac ako tisíc Ružomberčanov.
Ružomberčania zorganizovali protest a spustili aj petíciu
Uplynulé týždne rezonuje v Ružomberku téma ružomberských papierní. Tú otvoril na sociálnej sieti poslanec Ján Kuráň, keď statusom upozornil na septembrové rokovanie mestského zastupiteľstva. Práve tam mali poslanci schvaľovať zmenu územného plánu mesta, ktorá by povoila zámer spoločnosti Mondi SCP postaviť nový kotol na biomasu.
Deň pred zastupiteľstvom zorganizoval poslanec Kuráň spoločne s ďalšími poslancami a aktivistom Patrikom Luptákom protest. Jeho cieľom bolo vyzvať poslancov a vedenie mesta k tomu, aby sa nemenili pravidlá, za ktoré bojovali posledné štyri roky a aj to, že už nechcú ďalšie zaťaženie ovzdušia. Zúčastnilo sa ho približne 20 ľudí.
Na proteste boli prítomní 4 poslanci: Juraj Burgan, Karol Javorka, Ján Kuráň a Juraj Šramek. (Foto: redakcia)
Protestu sa zúčastnilo približne 20 Ružomberčanov. (Foto: redakcia)
Verejný tlak ale zo strany odporcov nového kotla narastal. Poslanec Ján Kuráň napokon spustil petíciu, obyvatelia mesta sa tak mohli vyjadriť či súhlasia so zmenou územného plánu kvôli výstavbe nového kotla. Kuráň na sociálnej sieti informoval, že počas parlamentých volieb, ktoré využil spoločne s dobrovoľníkmi na zbieranie podpisov, ich vyzbierali cez tisíc.
Primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň medzitým na sociálnej sieti informoval, že na zastupiteľstve navrhne tento bod z rokovania stiahnuť, aby získal čas na zodpovedanie otázok, ktoré sú nejasné. Poslanci jeho návrh schválili, mimoriadne mestské zastupiteľstvo naplánovali na stredu 11. októbra.
Hlasovaniu o zmene územného plánu ešte predchádzalo verejné prerokovanie problematiky nového kotla vo štvrtok 5. októbra. Stretnutia na radnici sa zúčastnilo vedenie mesta, približne 12 poslancov, zástupcovia občianskych združení, ktoré sa zaoberajú problematikou znečistenia ovzdušia a zástupcovia spoločnosti Mondi. Pozvaní boli všetci Ružomberčania či obyvatelia okolitých obcí, ale tiež každý, kto by sa chcel o novej investícii v papierňach a jej vplyve na ovzdušie dozvedieť viac.
Aj toto stretnutie však nastavilo Ružomberčanom zrkadlo. Prítomných ľudí z verejnosti by sme sotva spočítali na prste jednej ruky.
Starý kotol nespĺňa limity
Výstavbu nového kotla indikuje spoločnosť Mondi od roku 2017. Na verejnom prerokovaní to potvrdila Ivana Keyzlarová, riaditeľka ľudských zdrojov ružomberských papierní. Nahradiť by mal starý kotol na drevný odpad z roku 1981, ktorý dnes nespĺňa limity pre emisie znečisťujúcich látok, ktoré pre väčšie spaľovacie zariadenia platia od augusta 2021. Nariaďuje to vykonávacie rozhodnutie európskej smernice o priemyselných emisiách. Spoločnosť Mondi SCP ale dostala výnimku od inšpekcie životného prostredia, ktorá platí do 27. marca 2027.
Ivana Keyzlarová z Mondi SCP počas verejného prerokovania. (Foto: redakcia)
,,Sprísnenie emisných limitov je výrazné. V prípade znečisťujúcich tuhých látok sa limit sprísňuje o viac ako 80 percent. Ak má teda teraz kotol výkon sto megawatov, budúci by mal 160, stále je 60 percent menej ako niečo cez 80 na zvýšenie limitov,” povedal na verejnom prerokovaní Peter Baláž, riaditeľ regenerácie, energetiky a obslužných činností Mondi SCP. Zdôraznil, že ešte stále je otázne, či spoločnosť ide rekonštruovať starý kotol alebo postaví nový.
Spoločnosť Mondi z hľadiska bilancie energie nie je samostatná. Znamená to, že musí dokupovať elektrickú energiu a proti biomase používa zemný plyn.
,,Je to aj z toho dôvodu, že fabrika kúri mesto a hlavne celú zimu musíme naštartovať dva plynové kotle, ktoré majú výkon každý 50 ton a tieto kotle nám umožnuju vyrovnať bilanciu, teda nedostatok pary, ktorú potrebujeme na chod fabriky aj na chod mesta. Snaha je mať biomasu ako náhradu za zemný plyn. A je to aj snaha vyhnúť sa výkyvom, sami viete, čo urobila vojna na Ukrajine a ako vyleteli ceny zemného plynu,” povedal Baláž.
Starý kotol postupne opravovali. Keď na začiatku mal výkon 150 megawatov, od roku 2006 výkon klesol na sto megawatov. Má dva stupne čistenia. Ide o systém, ktorý vie eliminovať oxidy dusíka a systém, ktorý na základe elektrickej energie a platní zachytáva prach.
,,V prípade, že bude nový kotol, bude vybavený najlepšími dostupnými technológiami, aké sú. Namiesto dvoch stupňov čistenia bude mať štyri stupne. Bude teda oveľa efektívnejší, aby zachytil veci zo spalín,” uviedol Baláž.
Investícia zároveň počíta s nárastom spaľovania biomasy vrátane odpadov z 370-tisíc ton ročne na takmer 632-tisíc ton ročne.
Peter Baláž, riaditeľ regenerácie, energetiky a obslužných činností v Mondi SCP. (Foto: redakcia)
Aký vplyv bude mať nový kotol na životné prostredie?
Nad celým projektom nového kotla stál povoľovací proces a posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktorý sa nazýva EIA. Spoločnosť Mondi SCP zaplatila odborníka, ktorý celú štúdiu vypracoval. V rozhovore s poslancom Zubercom, ktorý zároveň v papierňach pracuje ako právnik, sme sa pýtali, či by to nemal byť niekto nezávislý, napríklad z ministerstva životného prostredia, pretože to môže pôsobiť tendenčne.
,,Potrebná nezávislosť je zabezpečená práve v procese EIA. Štúdiu robí odborne spôsobilá osoba. Aj keď si ju investor objednáva, žiadny expert nebude riskovať, že mu bude odborná spôsobilosť odobratá, len, aby spracoval tendenčný posudok. Navyše sú tu ďalšie 2 stupne kontroly. Jedným je odborne spôsobilá osoba, zvolená ministerstvom, ktorá vypracuje posudok na štúdiu EIA a posúdi jej správnosť a kompletnosť a potom je tu aj samotné ministerstvo, ktoré zohľadní aj námietky dotknutých orgánov a verejnosti. Toto prebehlo so záverom, že EIA je spracovaná v poriadku a vplyv nového kotla neohrozuje ani prostredie, ani zdravie,” povedal Zuberec.
Miroslav Zuberec počas verejného prerokovania. (Foto: redakcia)
Komplexné hodnotenie vplyvov na životné prostredie spracoval Martin Kovačic, konateľ spoločnosti Ekos Plus. Na verejnom prerokovaní informoval, že nový kotol už bude plniť prísnejšie limity. Svoje tvrdenie podoprel aj prezentáciou s grafmi, ktoré sa týkali kvality ovzdušia a porovnávali starý kotol s novým v prípade vypúšťania tuhých znečisťujúcich látok, oxidov dusíka, osidoch síry a ťažkých kovov. Ide o emisné znečistenie, teda to, čo je vypúšťané priamo z komína.
,,Vidíme tu pokles v prípade tuhých znečisťujúcich látok aj v prípade oxidov dusíka. Mierny nárast vidíme v prípade oxidov síry, ale je spôsobený tým, že emisný limit pre dennú emisiu je benevolentnejší. V celkovom ročnom priemere ale prevádzkovatelia nesmú prekročiť prísnejší limit. K razantnému zníženiu vybudovaním nového kotla dôjde v prípade ťažkých kovov, ktoré sú problémové ako karcinogénne látky,” povedal Kovačič.
Témou štúdie boli aj imisie, teda látky, ktoré sú dýchateľné priamo na úrovni ulice. Opäť sa porovnával starý kotol s novým. Zo štúdie vyplýva, že poklesy látok sú mierne, v niektorých prípadoch, napríklad v oxidoch síry sú mierne navýšené.
,,V tuhých znečisťujúcich látkach, ktoré sú pre kvalitu ovzdušia v Ružomberku nosné a v RTS látkach, teda látkach redukovanej síry, ktoré spôsobujú zápach, nedôjde po realizácii nového kotla ani pri najhorších možných podmienkach či z pohľadu emisného limitu alebo z pohľadu zohľadnenia inverzných stavov k zhoršeniu,” povedal Kovačič a dodal, že tak bol aj nastavený výpočet minimálnej výšky komína, ktorý kvôli kotlu papierne postavia.
,,Keby bolo zadanie ísť iba na plnenie všetkých legislatívnych požiadaviek z hľadiska plnenia imisných zdravotných limitov, stačil by komín na úrovni max. 90 metrov, rozhodne pod sto. Zadanie ale bolo, vypočítať výšku komína tak, aby nedošlo k zhoršeniu kvality ovzdušia nosných látok oproti súčasnosti, pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia dýchaného na ulici,” uviedol Kovačič.
Martin Kovačič, konateľ spoločnosti Ekos Plus. (Foto: redakcia)
Poslanec Ján Kuráň sa zástupcov Mondi spýtal, či sa po vybudovaní nového kotla zvýši aj množstvo odpadových vôd a aký vplyv to bude mať na Čističku odpadových vôd (ČOV) v Hrboltovej.
,,Čistička nebude dotknutá týmto projektom, nebude sa navyšovať spotreba vody , nenavýši sa ani len odpadová voda a tým pádom nedôjde k zvýšeniu biokalov. Preto je to nazývané odpad, pretože keby sa tam čistili odpadové vody len z Mondi SCP , tak je tento biokal klasifikovaný ako biomasa, preto je to spoločná čistička, pretože je v záujme Mondi čistiť aj splaškové vody z regiónov aj mesta,” vysvetlila Mariana Matajová, manažérka životného prostredia v Mondi SCP.
Na verejnom prerokovaní tiež odznelo, že ak dnešná denná záťaž áut prejazdov na Tatranskej ceste je na úrovni 30-35 tisíc áut denne, pri súčasnej záťazi je prírastok nového kotla na biomasu o 40 áut denne.
Prečo sa kvôli novému kotlu musí zmeniť územný plán?
Rozhodovacím procesom v každej samospráve musí požehnať aj územný plán. Ten rieši najmä priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Určuje zásady a koordinuje činnosti, ktoré ovlyvňujú životné prostredie, ekologickú stabilitu, ale aj kultúrno-historické hodnoty územia.
Zjednodušene, každá rozvojová činnosť v meste musí existovať v súlade s územným plánom. Prvý vznikol v Ružomberku ešte v 90. rokoch, mesto si však v roku 2012 dalo vypracovať nový. Ten sa už niekoľkokrát menil a aktuálne stojí pred zmenou č. 9, ktorá prišla na podnet spoločnosti Mondi SCP.
,,Konkrétne ide o regulatív v textovej časti, kde v článku č. 6, ktorý pojednáva o životnom prostredí, bola nejednoznačná formulácia regulatívu o ovzduší, ktorá neumožňovala sa dôsledne a jasne vyjadriť. Firma Mondi, ktorá má v úmysle postaviť nový kotol na biomasu potrebovala od nás jasné vyjadrenie, ako má postupovať. Z toho dôvodu sme pristúpili k zmene,” povedal na verejnom prerokovaní hlavný architekt mesta Jozef Jurčo.
V roku 2012 znela veta v územnom pláne: ,,neuvažovať na území mesta so zariadením na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadov.”
V apríli 2019 ju poslanci na mimoriadnom zastupiteľstve na Smrekovici vypustili. Nová definícia znela: ,,nepripustiť zriaďovanie prevádzok na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadov, ktoré by mali výrazný negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia v meste zvýšením emisí a ktoré by boli v rozpore s aktuálnym programom odpadového hospodárstva kraja a mesta.” V roku 2021 sa pôvodná veta z roku 2012 do územného plánu vrátila, dnes je už vypracovaná tretia verzia, ktorú budú poslanci schvaľovať opäť na mimoriadnom zastupiteľstve.
Nová naformulovaná veta znie: ,,Na území mesta nebudovať nové zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov, kategorizované ako stredné a veľké zdroje znečistenia a pri existujúcich prevádzkach spaľovania a spoluspaľovania odpadov, pripustiť len modernizáciu alebo náhradu zariadení použitím najlepšej dostupnej techniky sledujúcej v zmysle zákonných predpisov predchádzanie vzniku emisií alebo zníženie emisií a vplyvu na životné prostredie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.”
Zmena upravuje regulatív v oblasti životného prostredia, ktorý aj podľa slov hlavného architekta Jurča nejasným spôsobom v meste reguluje stavbu spaľovní a spoluspaľovní odpadov v podobe slovného spojenia „neuvažovať o spaľovniach a spoluspaľovniach odpadov na území mesta“.
Miroslav Zuberec nám v rozhovore povedal, že tento regulatív si nevedia vyložiť investori, súdy či správne orgány, takže sa odporučilo jeho preformulovanie.
,,Zmieňovali ste tam, že slovo ,,neuvažovať” je kameňom úrazu. Koľkokrát je slovo neuvažovať v územnom pláne?” pýtal sa poslanec Burgan hlavného architekta.
,,Neviem, neštudoval som to podrobne,” povedal hlavný architekt a Burgan zdôraznil, že šesť alebo sedemkrát, pričom idú odstrániť len jedno. Spýtal sa aj to, kto naformuloval znenie novej vety.
,,Spoluautorom tejto vety bol Ján Burian a ešte aj architekt Peter Krajč,” povedal Jurčo.
Mestský poslanec Juraj Burgan. (Foto: redakcia)
Poslanec Juraj Burgan zdôraznil aj o to, že nová veta nehovorí o tom, aké má mať kotol parametre, kapacitu a ani to, kde môže byť. Spýtal sa preto, či Mondi môže vymeniť zariadenie za nové, ktoré bude mať väčšiu kapacitu a či ho bude môcť postaviť napríklad v Texicome.
,,Papierne si môžu postaviť zariadenie, ale akú bude mať kapacitu, určia iné orgány, ktoré majú na starosti životné prostredie. My to nebudeme špecifikovať. Územný plán určuje funkciu plochy,” vysvetlil hlavný architekt.
Podľa Zuberca môže mesto postaviť kotol aj pri súčasnom platnom územnom pláne a dokonca akéhokoľvek výkonu. ,,Tu je len rozumná snaha zaregulovať to, či biokal, ktorý sa má spaľovať, tak za akých podmienok by sa mala táto činnosť v prípade tejto prevádzky povoliť.”
Čo bude nasledovať, ak poslanci neschvália nový kotol?
Ako sme už spomenuli vyššie, zástupcovia Mondi na verejnom prerokovaní potvrdili, že ešte stále nie je rozhodnuté, či pôjdu cestou nového kotla alebo zrekonštruujú starý. A keďže papierne sú pre mesto zdrojom tepla, pochopiteľne vzniká otázka, čo bude nasledovať, ak poslanci nový kotol neschvália. Zmluva s mestom o dodávkach tepla navyše konči budúci rok.
,,Zmluva končí, o chvíľu začneme robiť na novej. Keby sme sa nedohodli a chcete robit niečo iné, sú tam zákonné povinnosti, kedy musíme dodať teplo. Vyhlási sa určitý stav. Teplo mestu vždy dáme, sme povinní takúto vec urobiť. Čo sa týka ceny, je to regulovaný biznis, náš cenový návrh sa dáva regulačnému úradu, ten nám schvaľuje naše náklady a na základe nich je to potom politická debata o tom, koľko a akú zľavu nastavíme cenu pre mesto,“ povedal projektový manažér kotla Ján Fris.
Poslanec Ján Kuráň sa tiež spýtal vedenia mesta, či má mesto plán B ako vykurovať, keby sa Mondi rozhodne ukončiť výrobu v Ružomberku.
,,Prečo si mesto nedalo doteraz vypracovať štúdiu, ktorá by povedala, či nie je ekologicky výhodné vybudovať tepláreň, ktorá by nebola závislá od výroby na Mondi a nerobila by žiadne emisie?“ spýtal sa Kuráň.
Primátor vysvetlil, že firma CZT je 100-percentná spoločnosť mesta, ktorá je výsledkom reštrukturalizácie spred 12 rokov.
,,Môžeme sa baviť o cene tepla, ale mesto nemá inú alternatívu. Východisková situácia mesta je aktuálne mínus 3,1 milióna eur. Povedz mi, ako idem urobiť vyrovnaný rozpočet? argumentoval Kuráňovi primátor Ľubomír Kubáň.
Ružomberské papierne. (Foto: Jaroslav Moravčík)
Kým investície v Mondi SCP pribúdajú, zdravotná štúdia absentuje
Na ovzdušie v súvislosti s výrobou v papierňach už roky upozorňuje aj Občianska iniciatíva Za zdravý Ružomberok.
,,Iniciatíva Za zdravý Ružomberok a aj ja osobne som za akýkoľvek pozitívny a progresívny rozvoj mesta Ružomberok vrátane Mondi SCP a zároveň kontroverznej rekonštrukcie starého kotla, ale so zmluvne dohodnutými garanciami a sankciami za neustále sa opakujúce obťažovanie ružomberskej verejnosti smradom, hlukom a prašnosťou v prípade opätovne opakovaných porúch či havárií z prevádzok a to aj napriek všetkým deklarovaným B.A.T normám a modelovaným štúdiám či prísľubom pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rámci povoľovacích procesov EIA,“ povedal pre náš portál Patrik Lupták z iniciatívy Za zdravý Ružomberok.
V súvislosti s novým kotlom iniciatíva upozorňuje aj na zdravotnú štúdiu.
,,Žiadame vypracovať objektívnu a nezávislú zdravotnú štúdiu obyvateľov Ružomberka a blízkeho okolia vrátane a nevyhnutne aj v minulosti realizovanej štúdie genotoxicity na ružomberských deťoch, keďže deti sú obzvlášť citlivé na účinky znečistenia ovzdušia, keďže dýchajú rýchlejšie ako dospelí a absorbujú tak viac znečisťujúcich látok. Podľa môjho osobného názoru neverím deklarovaným prísľubom, že v dlhodobo znečistenom zhoršenom životnom prostredí, znečistenom ovzduší s vyššími koncentráciámi znečisťujúcich látok sa za pár rokov ,,zrazu,, dokáže uzdraviť celá generácia ružomberských detí teraz už dospelých Ružomberčanov,“ povedal pre náš portál Patrik Lupták z iniciatívy Za zdravý Ružomberok.
Zároveň vysvetľuje, že negatívne vplyvy zníženej kvality ovzdušia potvrdzuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v správe o stave ovzdušia z r. 2018.
,,Vedeniu Mondi SCP sa nepodarilo si za viac ako 30 rokov získať dôveru Ružomberčanov, čoho dôkazom bola aj historicky najväčšia petícia na území mesta Ružomberok, ktorú podpísalo viac ako 11 300 Ružomberčanov a obyvateľov blízkeho okolia. Úcta a rešpekt v akýchkolvek partnerských vzťahoch sa nezískava podávaním trestných oznámení na bývalých zamestnancov, ktorí sa ničím neprevinili voči svojmu bývalému zamestnávateľov, ani škandalizáciou aktivistov platenou reklamou na anonymné stránky na sociálnych sieťach portálu zijemvrk.sk a až následným ospravedlňovaním pred súdnym konaním, hovorí Lupták a jedným dychom dodáva, že vedenie spoločnosti by sa mohlo rozhliadnuť po podobných lokalitách v blízkych krajinách, ako ústretovo a k vzájomnej vyváženej spolupráci sa stretáva súkromný podnikateľský zámer s trvalými záujmami verejnosti.
,,Znečistenie ovzdušia si vyžaduje špeciálnu starostlivosť, ochranu a pozornosť politických a štátnych zástupcov všetkých úrovní, keďže znečistenie ovzdušia môže byť výrazne limitované najmä vďaka ich správnym rozhodnutiam a v Ružomberku to platí dvojnásobne,“ uzatvára Patrik Lupták.
Vedenie mesta bude o zmene územného plánu rozhodovať na mimoriadnom zastupiteľstve 11. októbra.
Titulná fotografia: ružomberské papierne. Autor: Jaroslav Moravčík. Fotky v texte: A. Zábojníková