Nepredikujem, no na túto nadpisovú otázku dostanete skôr zápornú odpoveď. Je to vraj strata času, ak sa nejakého AntiHarabína na to opýtate. Po ostatných prezidentských voľbách, ich výsledku na Slovensku, vystúpení bývalého ministra spravodlivosti na predvolebnom mítingu 7. januára 2020 a neskôr v preplnenej sále ružomberského KDAH len šesť dní pred slovenskými parlamentnými voľbami (29.2. 2020) to ani inak nemôže byť. Bez ohľadu na aplauz, ktorý tu spolu s vystúpením primátora mesta Igora Čombora obidvaja hlavní aktéri jedného zapršaného nedeľného večera zožali.
Tento blog nepíšem preto, aby som upozornil na môj predošlý v RK magazíne, keď do suchého januárového Ružomberka 2020 zavítal na prvý predvolebný míting JUDr. Štefan Harabín. Po čase sa pritrafí pozrieť aj do literárnej a publicistickej tvorby tohto vzdelaného a právu oddaného pána, ktorý nie je až tak bezvýznamným politickým elementom a osobnosťou, tak ako ho poslední víťazi politických strán a hnutí na Slovensku odstavili na vedľajšiu koľaj. Samozrejme, potom, ako v existujúcej dobe kovidovej o pár mesiacov neskôr kdesi na protivládnom mítingu, keď do davu vykríkol –„Rúška si dajte dolu !“.
Nebudem listovať v tom, čo kedysi napísal tento právnik, verejnosti známy ako sudca Najvyššieho súdu SR, bývalý kandidát na prezidenta republiky, politik, posledne predseda strany Vlasť, ktorá sa v parlamentných voľbách dvoch dvadsiatok letopočtu dostala pod čiaru ponoru.
Viem o knihe Naša vlasť – Rozhovory o tom, ako vyviaznuť von zo slepých uličiek, (2019), kde odpovedá na otázky Ivy Vranskej Rojkovej, knihy rozdávanej na februárovom mítingu v Ružomberku. V statiach knihy s textami Von zo slepých uličiek; Horory na programe dňa; Zákony na hranici ústavnosti; Rozprávka o štrajkujúcej Grétke a iné ekologické rozprávky; Nadvláda mimovládiek ; Justícia v slepej uličke; Kauzy, kauzy, kauzy…A čo s nimi?; Od fašizmu do fašizmu ?; Stopy maďarizácie; Ani pešky – ani vozmo, ani nahá – ani oblečená , ani prezidentka – ani neprezidentka; Posledné čriepky z novembra; Príhovor na záver a Vlastenectvo ako svetonázor, nájdete mnoho zaujímavých faktov.
Srdcom a svedomím
Nepátral a nehľadal som ani v miestnych kníhkupectvách, no od jedného známeho som ju dostal s odkazom, že je lepšia ako tá z roku 2019. Teraz s názvom Srdcom a svedomím – Rozhovor o problémoch, o ktorých nám zakazujú hovoriť. Opäť s otázkami publicistky a prekladateľky Ivy Vranskej Rojkovej smerujúcich k Harabínovi. Tentoraz s podnetnejšími nadpismi na 254 stranovej publikácii. Harabín navrhuje konkrétne riešenia ako vyviesť spoločnosť z hodnotovej a právnej krízy. A tak si prečítate viac zaujímavejších faktov aj od matky, žiačky štvrtého ročníka základnej školy ktorou je sama Iva Vranská , kladúca otázky Štefanovi Harabínovi.
Deväť tém, ktoré zaujmú čitateľa (samozrejme, každý môže mať na ne iný názor) začínajú prvou staťou O umení súdiť; pokračujúc Historické korene práva; Tiene NATO alebo Skutok sa stal; Pozícia práva v Európskej únii; Keď predstavitelia štátu porušujú právo; Paraziti právneho systému a ilegálna migrácia; Útok na národ; Právo v globalizujúcom sa svete; a Prezident ako garant zákonnosti, povedia viac a v mnohom donútia čitateľa zamyslieť sa nad prečítaným.
Nie sú to Nevedkove dobrodružstvá, Havlovo Largo desolato, povinné čítania Harryho Pottera či slaďáky Rosamundy Pilcherovej, ale otázky Ivy Vranskej a odpovede Štefana Harabína. Do akej miery zaujmú možných čitateľov je vecou tých, čo čítajú aj knihy takmer nečítané. Čítať či nečítať, skoro hamletovská otázka, aj keď to asi niektorí z čítajúcich v obsahu strán 182 – 222 siedmej kapitoly Útok na národ, nepustia jedným okom dnu a druhým okom von.
A ako sa aj ináč hovorí – jedným uchom dnu a druhým von, tu nebude. Najmä pre rodičov žiakov základných škôl na strane 210 a 211 sa stane viac zapamätateľným, najmä s novým skúšobným predmetom Životológia. Ako dokážu tento text (fotografiou v blogu ) vyhodnotiť, zostane na ich vedomí a svedomí.
A tak aj takto otvorene, do nového ružomberského webového portálu OTVORENE.INFO.
Titulná fotografia: Kniha Štefan Harabin – Srdcom a svedomím. Foto: M. Mydlo