Odsúhlasenie výstavby novej plavárne, následné nerešpektovanie výsledkov verejnej súťaže a výber predposledného návrhu petržalskej plavárne. Napriamo. Z pôvodných 3,6 miliónov sa dnes hovorí o siedmich. Karty zamiešala aj pandémia. Cena stavebného materiálu rastie a tak sa celková suma pravdepodobne zvýši. Prečo sa ale ružomberská plaváreň stále nestavia?
Odkedy poslanci odsúhlasili výstavbu novej plavárne, uplynie v decembri šesť rokov. Mala to byť najväčšia investícia za posledné roky. Napokon ju sprevádzala hanba pred slovenskou architektonickou obcou.
Poslanci vytvorili lokalitný program, ktorý v sebe zahŕňal základné požiadavky pre súťaž návrhov. Tú vyhlásili v roku 2018. Odborná porota v zložení architektov aj poslancov hodnotila 31 návrhov zo šiestich krajín.
Aj napriek tomu, že súťaž poznala víťaza, mesto s ním nikdy oficiálne nerokovalo. Po voľbách už malo s plavárňou iné plány. Viceprimátor Ján Bednárik poslancom v roku 2019 vysvetlil, že v rámci pracovnej skupiny navštívili niekoľko plavární. Z porovnania uviedol, že tej ružomberskej chýba vodný svet, ktorý tvorí biznis plavárne.
Poslanci teda ostali na rozhraní dvoch možností. Buď ísť cestou súťaže, no doplniť štúdiu a upraviť zmluvu alebo vybrať petržalskú plaváreň, ktorá sa najviac približuje predstave (vedenia mesta) pre plaváreň v Ružomberku. Tú plaváreň, ktorej projektant v architektonickej súťaži návrhov v roku 2018 skončil na takmer poslednom mieste.
Pomyselnú bodku chaotickému plneniu investičného plánu teda dáva fakt, že mesto najskôr vyhlásilo súťaž (na základe lokalitného programu, na ktorého tvorbe sa podieľal aj viceprimátor Ján Bednárik ešte ako poslanec predseda klubu za KDH), až potom prišlo s myšlienkou obhliadky iných plavární, aby sa uistilo, ako by mohla vyzerať. Na to, aby pred zimným štadiónom zavládol stavebný ruch, je nutné ukončiť súťaž na zhotoviteľa. Tá sa ale v dohľadnom čase neukončí. Ambiciózny plán dokončiť plaváreň do konca roka stroskotal.
Na začiatku boli dve možnosti
Koncom roka 2016 mali poslanci rozhodnúť o tom, či sa bude rekonštruovať a pristavovať stará plaváreň v rozpočte stavebných nákladov 2 miliónov eur, alebo schvália výstavbu novej plavárne, pričom jej príprava bude v rozpočte zahrnutá v sume 150-tisíc eur. Hoci poslanci schválili výstavbu novej plavárne, nie všetci s jej výstavbou súhlasili. Niektorí upozorňovali, že výstavba novej plavárne prinesie veľké náklady, väčšie riziká a s tým aj väčší časový odklad.
,,Veľmi ma mrzí, že sme schválili projekt rekonštrukcie plavárne, ktorý je z môjho pohľadu veľmi dobre pripravený a neprináša takmer o nič menej ako návrhy, ktoré prichádzajú z tretích strán ohľadom výstavby novej plavárne. Rozdiel je možno jedna plavecká dráha. A preto nerozumiem klubu KDH, prečo si tento projekt vybralo ako vlajkový, keď taký istý efekt sa dá dosiahnuť projektom rekonštrukcie,” povedal v pléne vtedajší poslanec Miroslav Zuberec a dodal, že peniaze, ktoré by sa ušetrili rekonštrukciou, ktorá bola vtedy naplánovaná na úroveň 800-tisíc, by sa dali použiť na iné mestotvorné aktivity, počnúc námestím, rekonštrukciou Kalvárie či prípravou a výstavbou individuálnej bytovej výstavby.
Oponoval mu taktiež vtedajší poslanec za klub KDH Robert Kolár. ,,Myslíme si, že všetko je lepšie na novej plavárni, okrem toho, že v sebe skrýva väčšiu investíciu.”
Nasledujúci rok primátor mesta Igor Čombor menoval pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov poslaneckých klubov. Pred spustením architektonickej súťaže však bolo potrebné pripraviť podmienky. Poslanci ich zastrešili v lokalitnom programe, ktorý mal obsahovať základné vstupné požiadavky na novú plaváreň. Zároveň radnica poverila prípravou architektonickej súťaže spoločnosti 2021 architekti a VO SK. Prvá mala dohliadať na architektonické a druhá na legislatívne procesy.
Lokalitný program sa podarilo dokončiť a schválený bol v júni 2017. Na mestskom zastupiteľstve vtedy primátor povedal, že bol na rokovaniach, kde boli vysokí štátni funkcionári, ktorí sa vyjadrili, že pokiaľ by sa stavala v Ružomberku nová plaváreň, využívali by ju vo veľkom žiaci, a že v tomto prípade nie je vylúčená dotácia vo veľkej výške od ministerstva školstva.
Lokalitný program v réžii mesta
Už v novembri ale kritizoval postup spomínaných spoločností poslanec Ľubomír Kubáň. ,,Sme sklamaní z postupov dvoch spoločností, ktoré nám mali pomôcť vypracovať súťaž návrhov. Aj keď sme mali pripomienky, trvalo mesiace, kým sme sa dopracovali k odpovedi. Proces je dlhý. Navrhujem ukončiť spoluprácu a prípravou súťaže poveriť útvar hlavného architekta.” Poslanci tento návrh jednomyseľne podporili.
,,Obe spoločnosti sa v lokalitnom programe zapájali len do toho, že chceli, aby sme my nestanovili maximálnu hranicu nákladov, čo sme ale chceli. Určili sme strop v hodnote 3,6 milióna. Potom sme sa začali prieť v tom, že či suma je s daňou alebo bez. My sme hovorili, že suma 3,6 milióna má byť aj s daňou. Napokon sme sa rozhodli, že si lokalitný program vytvoríme sami, ” ozrejmil nezávislý poslanec Patrik Habo, ktorý bol súčasťou pracovnej skupiny pripravujúcej lokalitný program.
A ako by podľa pracovnej skupiny mala vyzerať plaváreň? Medzi podmienkami bol šesť dráhový 25 metrový bazén, v ktorom by sa mohli organizovať preteky. Pre deti mal byť pripravený menší, 15 metrový bazén. Nemala by chýbať ani parná či suchá sauna s kapacitou 10 osôb či infrasauna, do ktorej by sa zmestilo šesť osôb. Súčasťou lokalitného programu bola aj vírivka, odpočinková miestnosť či bufet. Základným cieľom poslancov bolo postaviť praktickú plaváreň vhodnú pre široké skupiny Ružomberčanov, rodiny s deťmi a dôchodcov s dostupným poplatkom za plávanie. Nie konkurujúcu plaváreň voči komerčným, okolitým aquaparkom.
Začiatok roka 2018 sa niesol v znamení príprav súťaže. Podmienky a pripravené podklady boli v mesiaci február prekonzultované s podpredsedom výboru pre súťaže a verejné obstarávanie a po obsahovej stránke aj upravené. V apríli boli napokon súťažné podmienky dopracované podľa požiadaviek Slovenskej komory architektov a nimi boli aj overené.
Na základe odporúčania Slovenskej komory architektov bol termín na predkladanie návrhov stanovený na 5. septembra 2018. Do súťaže bolo doručených 32 návrhov, jeden nebol hodnotený z dôvodu nesplnenia termínu doručenia.
Porotu, ktorá hodnotila architektonické návrhy budúcej ružomberskej plavárne, tvorili nezávislí architekti Štefan Moravčík, Pavol Mikolajčák, Antonín Novák a Ružomberčan Martin Bišťan, ktorý bol predsedom komisie. Súčasťou bol aj hlavný architekt mesta Jozef Jurčo. V tíme ale nechýbali ani názory poslancov Vojtecha Macka či Roberta Kolára. Zavážiť mohol aj hlas odborníkov. Tými, ktorí síce mohli radiť, ale nie hlasovať za návrhy, boli Tomáš Szöke, Katarína Bergerová, Peter Nezval či Mária Sleziaková.
Hodnotiace rokovanie poroty k vyhodnoteniu súťaže zasadalo 17. septembra 2018 a rozhodlo o poradí súťažných návrhov aj o pridelení odmien. Na prvom mieste sa umiestnil návrh architektov Pavla Zibrina, Petra Zibrina a Ľubomíra Kružela. Za tento návrh mali získať osemtisíc eur. Druhý víťazný návrh, ocenený piatimi tisícami, patril architektom Ladislavovi Vikartovskému a Gáborovi Nagyimu. Tretí najlepší návrh s odmenou tritisíc eur vytvorili Martin Kusý, Róbert Bakytua a Ľubomíra Blašková.
Odborná porota ale ocenila aj ďalších päť návrhov, za ktoré získali architekti 400 eur.
Nerešpektovanie architektonickej súťaže a výber napriamo
Namiesto rokovania s víťazom architektonickej súťaže však prišiel celkom iný nápad. V septembri 2019, po voľbách, viceprimátor Ján Bednárik vysvetlil poslancom, že ostali na rozhraní dvoch možností. Buď ísť cestou súťaže, no doplniť štúdiu a upraviť zmluvu alebo vybrať petržalskú plaváreň, ktorá sa najviac približuje predstave plavárne v Ružomberku.
,,Zisťovali sme, aký je trend vo výstavbe plavární. Prišli sme na to, že je úplne inde. V rámci pracovnej skupiny sme navštívili plaváreň v Luhačoviciach, Petržalke, Handlovej, Tvrdošíne, Novom Targu, Hranici na Morave či Dolnom Kubíne. Zaujímali nás štyri oblasti: ekonomická, technická, prevádzková a majetková. Z porovnania nám vyplynulo, že tej ružomberskej chýba vodný svet, ktorý tvorí biznis plavárne,” obhajoval celkom iný postup viceprimátor.
V diskusii vystúpil poslanec Ľubomír Kubáň, ktorý s druhým návrhom, teda petržalskou plavárnou, nebol stotožnený.
,,To, že pracovná skupina ohľadne plavárne navštívila viaceré plavárne, tak to je správne, ale povedať, že petržalská plaváreň je pre nás najvýhodnejšia, s tým úplne nesúhlasím. Odkúpiť projekt z Petržalky nie je najvhodnejší. Spochybňujeme celú architektonickú súťaž. Bola to medzinárodná súťaž. Bolo by vhodné oddialiť správu o mesiac a dôkladne sa pripraviť. Žiadam o neformálne stretnutie všetkých poslancov.”
S návrhom viceprimátora Jána Bednárika nesúhlasil ani poslanec Patrik Habo. ,,Nenachádzam slov. Vytvorila sa pracovná skupina, ktorej členom si bol aj ty. Zhodli sme sa na pravidlách, veľkosti, na využití, na forme. Následne bola spustená architektonická súťaž, ktorá trvala niekoľko týždňov, projekty predložili aj traja ružomberskí architekti, ktorí majú záujem spolupracovať s mestom na výstavbe. Hovoriť o tom, že ideálna varianta je odkúpiť na priamo projekt Petržalky je absolútne neprofesionálny prístup v 21. storočí na riadenie samosprávy.”
Poslanec Miroslav Kerdík uviedol, že nesúhlasí ani s jednou verziou. ,,Z dôvodu, že sme výrazným spôsobom zasiahli do podmienok súťaže. Riešenie výrazne navyšuje výšku investície. Do hry vstúpil wellness, ktorý pôvodne nebol v požiadavkách. Úplne transparentné riešenie by bolo zrušiť súťaž. Za posledné roky sme sa s plavárňou nikam nepohli. Máme dostatok fundovaných vlastných projektantov, architektov v meste. Malo by prebehnúť stretnutie s nimi, aby vyjadrili, aké majú požiadavky, predstavy, najlepšie poznajú naše pomery,” uviedol Kerdík a dodal, že by bolo dobré rokovať s víťaznými riešeniami súťaže, zobrať do úvahy všetky projekty, ešte raz ich preskúmať, či je nejaký projekt použiteľný aj s novými požiadavkami.
Nesprávny postup mesta napokon zhrnul poslanec Peter Štupák. Uviedol, že kroky, ktoré sa spravili teraz, sa mali spraviť hneď na začiatku, ako sa začalo uvažovať s výstavbou plavárne. ,,Trend je úplne niekde inde, ako to, čo sme nastavili my v súťažných podmienkach. Súťažné podmienky mali byť úplne iné. Súťaž bola od začiatku veľmi nešťastne vyhlásená.”
V decembri sa k architektonickej súťaži vyjadrila listom aj Slovenská komora architektov. Žiada primátora mesta, aby začalo opätovné priame rokovanie s víťazmi architektonickej súťaže, a aby sa vyhlo priamemu zadaniu projektanta. To sa však už nepodarilo.
,,Ignorovať výsledok súťaže by bolo nielen neefektívnym nakladaním s už vynaloženými prostriedkami, ale aj narušením dôvery architektonickej obce Slovenska v to, že si mesto Ružomberok bude svoje záväzky voči nim ctiť a napĺňať,“ píše sa v liste, ktorý primátorovi adresoval Rudolf Žákovský, predseda Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie a člen predstavenstva Slovenskej komory architektov.
V hlavnej úlohe: Petržalská plaváreň
Poslanci mestského zastupiteľstva koncom roka 2019 schválili kúpu 84-tisícového projektu (s DPH) petržalskej plavárne. Mesto ju malo postaviť za zhruba 5 miliónov eur do konca roku 2022. Za návrh hlasovalo 19 poslancov proti boli štyria, zdržali sa dvaja.
Začiatkom roka 2020 už primátor Igor Čombor a viceprimátori Michal Lazár a Ján Bednárik podpísali zmluvu o dielo, ktorou mesto Ružomberok kúpilo projektovú dokumentáciu novej plavárne od architekta Jána Katuščáka.
Nasledovali dlhé mesiace, kedy mesto riešilo spôsob, zmenu projektu a orientácie voči tej petržalskej, vykurovania aj to, z čoho bude plaváreň financovať. Plaváreň ale vychádza drahšie ako tá, podľa ktorej ju budú stavať. Predbežne ide o sumu sedem tisíc eur. Projekčná suma ružomberskej plavárne je tej petržalskej skoro o milión eur vyššia.
,,Plaváreň v Ružomberku sme museli projektovať podľa nových noriem, čo zvýšilo cenu stavby. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že plaváreň v Ružomberku je oveľa kvalitnejšia ako v Petržalke,” odôvodňuje architekt Ján Kaťuščák.
V novom projekte sa zmenil počet dráh v plaveckom bazéne z piatich na šesť, čím sa rozšírila bazénová hala. Pribudla tiež studňa, potápačská veža, ktorá predstavuje železobetónovú mohutnú konštrukcia vysoku deväť metrov. ,,Čo je oveľa drahšie ako vypustený tobogán a kuchyňa,” vysvetľuje Kaťuščák. Zmenila sa tiež krytina či hrúbka zateplenia fasády a pribudla aj tribúna.
Mesto plánuje vziať úver cez mestskú spoločnosť CZT, v ktorej má stopercentný podiel. Splátky a úroky bude kryť radnica z mestského rozpočtu. Finálna cena však vzíde z verejného obstarávania dodávateľa stavby. Súťažiť ho bude spoločnosť EVMI, ktorá uspela v tendri.
S prípravou verejnej súťaže na dodávateľa stavby začala radnica koncom roka 2021. Súťaž na zhotoviteľa je dvojkolová a v týchto dňoch nie je ukončené ani jedno kolo. V druhom ide o elektronickú aukciu. Verejné obstarávanie na zhotoviteľa však zabezpečuje externá firma mimo oddelenia verejného obstarávania na radnici. Niektorí uchádzači sa odvolali na Úrad pre verejné obstarávanie, pretože ich chceli vylúčiť z tendra. Súťaž na zhotoviteľa sa teda v krátkom čase neuzavrie, plán na dokončenie plavárne do konca tohto roka stroskotal.
Titulná fotografia: Návrh novej plavárne. Zdroj: Mesto Ružomberok
