O komunálnej politike a dianí v Ružomberku sme sa rozprávali s mestským poslancom Jurajom Burganom, ktorý vo februári vystúpil z koaličného klubu KDH a naďalej pôsobí ako nezaradený poslanec.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa rozhodol odísť z klubu KDH
- O absentujúcej komunikácii medzi vedením mesta a poslancami
- Či má opäť ambície kandidovať
- Ako by mal vyzerať ideálny primátor
Začiatkom februára ste odišli z klubu KDH. Niektorých to nezaskočilo, skôr vznikla otázka, prečo teraz?
Aj napriek tomu, že mi to asi nikto nebude veriť, nie je to o tom, že mám veľké ambície niekde kandidovať. Netvrdím, že nebudem. Na čokoľvek. Ale odchod z klubu nie je dôvodom. Odišiel by som bez ohľadu na to, aká by bola moja budúcnosť.
Dôvody odchodu z klubu ste sumarizovali vo verejnom videu, ale poďme si ich zhrnúť ešte raz.
Je to veľmi ťažké zosumarizovať do pár viet. Zjednodušene, fungovanie v klube som si predstavoval inak. Že budeme mať spoločnú predstavu, víziu a tú budeme spoločne presadzovať. Toto sa v podstate nikdy neudialo. Nikdy sme si nesadli a nepredstavili víziu. Aby klub fungoval, mali by mať jeho členovia spoločné viac než len to, že sme veriaci.
Pri skladaní klubu som bol prvý, kto povedal, že ak budem v rozpore s morálnymi zásadami, tak budem hlasovať aj proti klubu. Na tom sme sa ale ako na jednej z mála vecí všetci zhodli. Zároveň sme túto požiadavku zakotvili aj v memorande o vzájomnej spolupráci medzi klubom KDH a klubom primátora.
Pár mesiacov po voľbách ste si ale spoluprácu s klubom KDH pochvaľovali. V jednom z rozhovorov ste viceprimátora Jána Bednárika označili ako pracanta, dobrého manažéra a celkovo ste vnímali pozitívne aj skutočnosť, že predseda klubu KDH zastáva post viceprimátora.
Viceprimátor Ján Bednárik je pracant, s tým súhlasím stále. Zároveň si myslím, že v istom ohľade je aj dobrý manažér, ale manažér v štandardných situáciách. Vtedy, keď ľudia pod ním poriadne pracujú, ak sa zároveň nerobí ,,zloba” a pokiaľ všetko ide tak, ako má. Problém je, že v našom meste to takto nefunguje. Začal som to zisťovať postupne ako poslanec.
Vedel som, že niektoré veci nefungujú, ale myslel som si, že ich budeme spoločnými silami naprávať. Časom som zistil aj to, že veľa ľuďom aj vo vedení mesta priamo vyhovuje, že tieto veci sú nesprávne. Majú iné priority. Možno povedia, že to je zlé, ale neriešia to. Aj Ján Bednárik zaujal tento postoj. Má svoje priority, ktoré s nami nekonzultoval, aspoň so mnou nie, a tieto priority tlačí. Nezazlievam mu to. Keď chce stavať bytovky, nech stavia. Aj keď, keby to bola moja priorita, predstavujem si to ako niečo trošku väčšie ako postaviť jednu bytovku.
Stále však hovoríme priveľmi všeobecne. Pri akých konkrétnych témach nastal zlom a vy ste sa kvôli tomu rozhodli odísť z klubu?
Jeden zo zlomov boli Technické služby, tie sú naozaj veľký problém. Ďalej to bolo životné prostredie, kde mám jednoznačný postoj. Rozumiem, že pri veľkých veciach sa nemôže viceprimátor postaviť na moju stranu, pretože musí byť na strane primátora. Keď som sa ja nezhodol s primátorom, tak chápem, že nepodporil mňa, ale primátora. Ale dokonca aj v malých veciach, ktoré by mu vôbec neublížili, sa na moju stranu nepostavil. Dokonca verejne vystupoval proti mne, čo je podľa mňa zvláštne. Hodnotovo som to nechápal. Týchto vecí už bolo príliš veľa.
A prečo to prišlo práve v tomto momente?
Naznačil som to vo videu. Všetky sľuby boli stále v móde, že ,,ich realizáciu už pripravujeme, už ich uskutočníme.” Pri Technických službách stále hovoria, že už chystajú verejnú súťaž, už sa to rieši. Výsledok ale nie je vidieť žiadny. Alebo aj plaváreň. Jeden z argumentov za prevzatie petržalského návrhu bolo, že sa tým docieli rýchlejšie výstavba. Prešli tri roky a plaváreň sa nestavia. Ešte do decembra, keď sa rozhodovalo o rozpočte, sa mohlo povedať, že zmenia prístup ku všetkým veciam, ktoré dlhodobo odkladali. Nestalo sa tak.
Zaskočila vás nejaká reakcia od ľudí, s ktorými ste to bezprostredne komunikovali?
Až tak veľmi nie, pretože ani ja som ich svojím rozhodnutím nezaskočil. Viacerí videli už dlhodobo, že sa tam necítim dobre. Aj to, že som nebol vo svojej koži, keď som bol označovaný ako koalícia s primátorovým klubom. Verejne som od začiatku hovoril, že ja som koalíciou nikdy nechcel byť. Aj to, že existuje memorandum a nie koaličná zmluva, mám za ušami ja. Nikdy som nebol stotožnený s tým, že mám byť spojený s primátorom a jeho klubom. Nemám problém s ľuďmi z jeho klubu, ale s primátorom a jeho smerovaním.
Na mieste je predsa len otázka načasovania odchodu práve teraz, vo volebnom roku. Neutekáte z potápajúcej sa lode?
Kedy inokedy? Mal som to urobiť mesiac pred voľbami? Mal som čakať do volieb?
Možno práve oveľa skôr.
Išlo o tú vôľu. Snažil som sa komunikovať, presadzovať všetky tie zásady, napríklad zmenu v Technických službách. Veď ja som ako jediný koaličný poslanec hlasoval za okamžitú výpoveď Technickým službám. Som predseda dozornej rady, viem, že to, čo oni navrhujú, nie je riešenie.
Z pozície, v ktorej som bol, som sa snažil vyťažiť to, že ma naozaj aj niekto počúva. Aspoň som dúfal, že niektoré veci sa mi podarí presadiť. Niečo sa podarilo, napríklad veta v územnom pláne. Keby som odišiel skôr, neurobil by som niektoré veci, ktoré sa podarili.
Za Vaším rozhodnutím odísť stálo jednak fungovanie klubu, zároveň ste uviedli, že nie ste stotožnený s niektorými prioritami primátora a vedenia mesta. Viete byť konkrétny?
Vo všeobecnosti sa snažím pristupovať k veciam systémovo. Ak máme niečo zmeniť, tak nie formou, dobre, dohodnime sa na niečom a nejako to zalepme, len aby bolo. Buď urobíme veci, ktoré budú fungovať všeobecne a systematicky, ktoré budú čo najviac odosobnené od anomálií typu „Jožko to chce, tak to tak spravíme“. Za správne riešenie považujem, keď sa na to pozrieme odborne, nezávisle a transparentne.
Aké konkrétne oblasti myslíte?
Jedna je systémový prístup k údržbe majetku mesta, teda to, čo v princípe robia Technické služby a niektoré pridružené subjekty, od zametania ciest cez kosenie, nakladanie s odpadom a aj komunikácia tohto všetkého. Toto robíme diletantsky. Nemáme o veciach prehľad a z toho vyplývajú ďalšie pridružené problémy.
Navrhoval som niektoré systémové riešenia, ako príklad uvediem detské ihriská. Zmapoval som ich, povedal som, čo s tým, ako sa to dá udržiavať. Všetci mi zatlieskali a tam to skončilo. Nedali sme ani o korunu viac na ihriská, neurobili sme systémovú zmluvu, nezačali sme ani len trápny piesok systematicky dopĺňať. Toto nefungovalo.
Čím si to vysvetľujete?
Sú na to dva dôvody. Jeden je horší, než ten druhý. Jeden je to, že ľuďom, ktorí sú za to platení, na tom nezáleží. Už či si myslia, že sú za to málo platení alebo na to majú nejaké svoje osobné dôvody, to treba riešiť s nimi. Ale ľudia na mestskom úrade a vo vedení mesta, ktorí to podľa môjho názoru majú na starosti, to neriešia. Tým pádom nie sú schopní prinášať systémové veci. Nechcú zmeny. Viem, sú náročné, treba na nich robiť a človek za to v princípe ocenený nie je.
Druhý dôvod je to, že to nechcú robiť, pretože keby sa veci stransparentnili a robili systémovo a nezávisle od svojvôle niektorých ľudí, tak by sa nedali „šachovať“ veci. Nechcem tu hovoriť o korupčných konšpiráciách, ale ak by existovala transparentnosť, nevybavil by si niekto to, čo by chcel. Toto ľuďom, ktorí sú tam dlho, vyhovuje, vedia v tom plávať. Nevravím rovno, či nejaký materiál išiel niekomu na súkromnú stavbu, to netvrdím, ale nedivil by som sa tomu. Je to nekontrolované, dajú sa upravovať veci podľa svojvôle istých ľudí a je to postavené na tom, že veríme, že sú morálni, ale, bohužiaľ, veľa z nich nie je.
Stačilo by, keby sa k tej zmene dopracujeme tak, že sa zmení vedenie a zamestnanci ostanú alebo sa musí zmeniť aj vedenie aj zamestnanci?
Všeobecne si myslím, že keby sa vymenilo vedenie a bolo by to morálne vedenie a zastupiteľstvo by nastavilo systém, tak aj drvivá väčšina zamestnancov by sa tomu prispôsobila. Skrátka, veľa vecí nerobia, lebo im to nikto nekáže, nikto ich nenaháňa. A zároveň im nik nedáva ani možnosti. Uvediem to na príklade oddelenia technickej správy. Niekto povie, že nemôže skontrolovať, ako je urobená nejaká práca. Ako dôvod uvedie, že nemôže ísť do terénu, že si musia viacerí požičiavať auto. Keď chcem, aby skontrolovali koše pre psy a pošlem im zoznam košov cez google maps, tak nastanú ďalšie výhovorky, že nemajú internet v mobile a nevedia v teréne zareagovať. Takže chápem zamestnancov, ale ak je toto problém, je to chyba vedenia, zlyháva manažment.
Je podľa vás Ján Bednárik, ktorý je zároveň predseda klubu KDH, z ktorého ste odišli, dobrým viceprimátorom?
Nie. Nebol by ani dobrým primátorom v našom meste. Keby to bolo mesto, ktoré nemá problémy, možno áno, ale v stave, v akom sa nachádza, tak nie. Myslím si, že dáva na názory ľudí, ale ja nie som jedným z nich. Okrem toho, že som poslanec, som aj predseda dozornej rady v Technických službách. Vytvárame nové verejné obstarávanie, prečo sa ma nespýta, čo si o tom myslím? Som predseda komisie pre životné prostredie. Príde od Mondi SCP nejaký návrh a opäť sa ma nespýta na názor. Nejde o moju osobu, funkciu predsa mohli dať hocikomu, ale mali by ho aj počúvať. Nemal som pocit, že by ma bral vážne. Niekoľkokrát mi dal najavo, že veciam nerozumiem, že on vie veci lepšie.
V otvorenom liste adresovanému primátorovi a poslancom ste vytkli vedeniu mesta spoluprácu s ľuďmi, s ktorými by nemali spolupracovať a že nespolupracujú s tými, s ktorými by mali.
Keď sa napríklad dohadujú opatrenia v doprave, nechcem súdiť pána Mišovica, ale komisia dopravy a územného plánovania s tým nemá nič spoločné? Keď sa rieši individuálna bytová výstavba, napríklad Hríby, tak sa nebudeme rozprávať s poslancom Patrikom Habom, lebo ho nemáme radi? Ale veď my riešime Hríby, kde je predsedom združenia Hríby, tak by bolo dobré mu napríklad povedať, že keď príde list od Slovenského pozemkového fondu, že prišiel a nie to zatajovať.
Bez ohľadu na to, či máme niekoho radi alebo nie, nemusíme sa s ním kamarátiť, ale musíme s ním komunikovať. Rovnako aj v téme cyklodopravy. Máme tu ľudí, ktorí sa tomu venujú, ktorých to zaujíma, ktorí zase poznajú ďalších odborníkov. Nie, s nimi sa rozprávať nebudeme, lebo ich nemáme radi. Rovnako aj architekt a urbanista Oto Nováček, ktorý rieši vizuálny smog. Reakcia bola, nech to nerobí, naštval nás, keď sme riešili cyklodopravu.
Oto Nováček napokon do komisie životného prostredia prešiel.
Prešiel, pretože sme to tak nastavili. Je dobrý, vyzná sa. Povedal som, ak máte lepšieho, nech ho tam dajú. Povedali, že nemajú nikoho, ale že Nováčka nechcú. Radšej zaplaťme poradcovi Tomášovi Mišovicovi 40-tisíc, aj keď o tom nič nevie.
Chýbajúca komunikácia, súkromný záujem nad verejným, to sú výhrady, ktoré zaznievali na margo vedenia mesta aj v minulosti, najmä z opozičného spektra. Táto kritika zaznieva kontinuálne, teraz to potvrdzujete aj vy.
A musí sa to zmeniť. Snažil som sa, bol som súčasťou koalície, bol som súčasťou klubu KDH. Keď ma presviedčal Pavol Šípoš, aby som šiel kandidovať pod KDH, hovoril, že, keď budem v klube, lepšie presadím veci, keď budeme spolu, ako keď budem sám. A preto som do toho napokon aj išiel. Skutočne som rátal s tým, že keď prídem s návrhom na zmenu, spoločne ju dokážeme pretlačiť. Veď už len to, že som niektoré veci mohol povedať, bolo spôsobené tým, že som v klube. Vidím, ako sa jedná s ľuďmi, ktorí sú v opozícii. Ja to asi pocítim čoskoro.
Priestor na mestskom zastupiteľstve ale dostávajú aj opoziční poslanci.
Priestor dostali len tam, kde sme im ho museli dať. To nebol priestor, ktorý sme im my vytvárali, ale ten, ktorí sme im nemohli vziať. Musel dostať priestor aj Ján Kolík či Miroslav Zuberec, pretože zo zákona mu musíte dať na mestskom zastupiteľstve slovo. Všeobecne ale priestor nemali. Nielen v médiách, ale aj keď sa skladali komisie, zloženie dozornej rady. Možno je to naivná predstava, ale veď do funkcie nominujem práve toho, kto má nemá rád, aby procesy dobre kontroloval. Keď je niekto lekár a bol súčasťou sociálnych komisií, tak do našej sociálnej komisie ho nedáme, pretože je opozičný? Nemalo by ísť o odbornosť? Ja som v stavebnej komisii, lebo som bol v klube KDH.
Takže členstvo v klube vám vydláždilo cestu do komisie?
Keby som nebol v klube KDH a bol by stav, aký je teraz, tak sa v živote do tej komisie nedostanem. Je to jedna z najhlavnejších komisií, zároveň som jedným z dvoch poslancov, z celkového počtu poslaneckého zboru, ktorý má stavebné vysokoškolské vzdelanie.
Poslanec z Klubu primátora Milan Šlávka tiež v jednom rozhovore povedal, že ako poslanci sa neviete zjednotiť, ale to isté povedal aj na opačnú stranu. Podľa neho často aj opozícia blokuje dobré nápady. Nemá pravdu?
Medzi niektorými ľuďmi v opozícii existuje evidentná nevraživosť s ľuďmi z koalície. Myslím si, že vo väčšine prípadov, ktoré opozícia zabrzdila, sa, žiaľ, ukázalo, že mali pravdu. To, že tie procesy neboli ochotní napraviť tí, ktorí ich robili, malo za následok to, že sa jednoducho zastavili. Napríklad Kalvária, Technické služby, plaváreň. Veľa vecí sa podľa koalície, ale aj vedenia neurobilo preto, lebo ich niekto zabrzdil. No nie. Len sa poukázalo na to, že sa robia zle. Mestská hromadná doprava sa mala zabrzdiť a neurobilo sa to tak. Videli sme, že ten prechod nebol úplne ideálny. Argumenty, ktoré dávala opozícia, mali niečo do seba.
Spomínali ste Technické služby, kde ste predsedom dozornej rady. Tam sú dva veľké problémy. Jednak cenník, ktorý je podľa niektorých poslancov zle nastavený, ďalšia vec je, že mesto podľa UVO porušuje zákon. Je cenník naozaj zle nastavený, ako to môže byť lepšie?
Ťažko povedať, či je zle alebo dobre nastavený. Čo je cenník? Je to služba, ktorá má v sebe zároveň určené, koľko za ňu máme platiť. Meter pokosenia trávy stojí toľko, takúto plochu chceme pokosiť a toto mám za to zaplatiť. Toto by mal povedať cenník. Ale ten, ktorý máme teraz, je veľmi jednoduchý, principiálne aj zlý.
V čom je zlý?
Kosíme trávu. Je jedno či kosíme z metra, či chceme anglický trávnik, či kosíme kombajnom alebo ručnými nožničkami, toto v ňom nie je vôbec definované. Je úplne jedno, aký je cenník, pokiaľ my nevieme zistiť, čo sa podľa neho robí. Hlavným problémom nie je cenník, ale akýkoľvek cenník, ktorý nevieme skontrolovať. Povieme, že chceme kosiť. My nevieme skontrolovať, či sa kosilo a či to pokosili tak, ako mali. Keď poviete, že pokosenie metra štvorcového bude stáť 5 centov, je to veľa alebo málo? A ten cenník je zlý, pretože to stojí 5 centov? No nemusí byť zlý. My nevieme povedať, čo chceme. Keby bolo všetko v cenníku vyšpecifikované a zároveň by sme k tomu mali pridružené veci ako je napríklad passport, teda údaje, ktoré k cenníku patria, mapy a podobne, keby bol cenník takto urobený, tak je dobrý.
Skôr zaznieva argument, že terajší cenník nie je vôbec merateľný alebo zameraný na výkon a už len to je problém.
Nie je zameraný na výkon. Ale ak by aj bol, kto to skontroluje?
Aktuálne prebieha verejné obstarávanie na komunálne služby, ktoré už 20 rokov zabezpečujú Technické služby. Na mestskom zastupiteľstve prešlo vaše uznesenie, aby radnica konečne začala pripravovať súťaž a pripomienkovať ju mohli aj poslanci. To sa ale nestalo.
Jeden z dôvodov, pre ktorý som odchádzal z klubu, bol aj tento problém. Do dozornej rady som šiel s cieľom zistiť, čo tam nefunguje a čo funguje zle. Zároveň som to chcel zmeniť. Donútili sme vedenie mesta pripraviť verejné obstarávanie na výber týchto služieb. Videl som ho, ale iba zbežne. Predpokladal som, že ho budeme tvoriť spolu. Bolo mi povedané, že do toho nemôžem hovoriť, pretože som v konflikte záujmov. A to tým, že som v dozornej rade Technických služieb, ktorí sú potencionálnymi záujemcami o súťaž a Technické služby by teda boli vo výhode.
Nie je to pádny argument?
Je to úplna hlúposť. Nech to teda zverejnia, aby to videli všetci uchádzači, nielen Technické služby. Na toto som nedostal odpoveď.
Viceprimátor Ján Bednárik ale na jednom zo zastupiteľstiev hovoril, že kto by mal záujem, poskytne mu náhľad.
Čo je to náhľad? Veď on ho musí poskytnúť. Je to predsa niečo, čo sa vytvára za mestské peniaze a my, ako zákonodarcovia mesta ho aj schvaľujeme. Teraz si dalo mesto urobiť znalecký posudok za 24-tisíc eur, aby nám niekto nacenil Technické služby. Šialená vec. Kto o tom rozhodol, prečo to nie je zverejnené? Som predseda dozornej rady a ja sa dozviem z médií, že sa niečo také deje?
V kuloároch sa hovorí aj to, že súťaž nie je dobre nastavená.
Súťažné podklady majú viac ako 70 strán. Je to lepšie ako súčasný stav, ale z môjho pohľadu je tam jeden zásadný problém. Parametre toho, čo chceme, nastavujeme podľa tých, ktoré máme teraz. Vymyslím si príklad. V súčasnosti vyrúbeme 150 stromov za rok. Keď som sa pýtal, na základe parametrov, ktoré boli definované v súťaži, v akom počte má firma zabezpečiť výrub, odpoveď bola 150. Pýtal som sa viceprimátora, odkiaľ máme toto číslo. Odpoveď znela, veď toľko vyrúbeme, ako každý rok, urobili sme to odhadom. Ale to je zle.
My na základe toho, čo nefunguje teraz, ideme nastaviť novú súťaž. Kto povedal, že potrebujeme rúbať 150 stromov? Možno potrebujeme 50, možno 5-tisíc. Kto sa odborne vyjadril, koľko reálne potrebujeme rúbať stromov, koľko sadiť, koľko potrebujeme pieskovísk? Toto je jeden z hlavných problémov cenníka. Ale problémom sú v zásade dve veci. Jedna je údržba a tá druhá je, že musíme zlé veci napraviť a potom ich udržať. Celé sme to nastavili iba tak, že držíme status quo a ten je zlý. Fáza napravenia chýba.
Iniciovali ste vznik novej komisie pre životné prostredie. Deklarovali ste, že nechcete len vypracovávať stanoviská k materiálom, ale plánujete zaujať proaktívny prístup a sami predkladať poslancom návrhy na schválenie. Komisia funguje už rok, zatiaľ z jej strany evidujeme len jeden materiál, a to manuál na umiestňovanie reklám.
Aj mojou chybou je, že komisia nefunguje tak, ako by mala. Ale moja naivná predstava, ktorej sa stále nechcem pustiť, je, že by nemala fungovať ako normálna komisia, ale skôr ako pracovná skupina, ktorá sa bude snažiť prichádzať s návrhmi. Problém je v tom, a ja som vedel, že to bude ťažké, že chceme, aby spracovávala návrhy zadarmo. Tie bežne stoja aj desaťtisíce eur. Ale nielen to. Keď aj komisia pripraví návrh, mestské zastupiteľstvo ho nemusí schváliť. Takže dáte členom skupiny zodpovednosť, prácu, ale nedáte im právomoc. Potom asi nemôžeme čakať, že budú podávať úžasné výkony.
Ale s tým sa asi na začiatku dalo počítať.
Dalo, ale ja verím, že sa niektoré veci hýbu. Pretože v komisii sú aj ľudia, ktorí odvedú prácu aj bez honoráru. Zároveň je mnoho tém a sú veľmi rozsiahle na spracovanie, ak by sme chceli urobiť systémovú zmenu.
Je pravda, že už nemáte krytie klubu. Máte blízko k inej skupine poslancov?
Neviem, či som mal krytie klubu. V našom meste sa proklamuje, že sú len dva typy poslancov. Tí, čo sú s primátorom a tí, čo sú proti nemu. S primátorom som nikdy nebol a ani nikdy nebudem. Ak sa na to pozrieme takto, tak mám bližšie k opozičným poslancom.
A čo budúcnosť? Vo videu ste spomínali, že si vaše ďalšie pokračovanie ešte musíte premyslieť. Odvtedy už prešiel nejaký čas. Je volebný rok. Chcete pokračovať v komunálnej politike?
Chcem. A mám chuť. Otázka je, že či aj budem pokračovať. Musím zistiť, či to má zmysel. Zaváži aj rodina a všetko ostatné. Nechcem ísť do toho ale tak, že sa k niekomu pridám a nebudem vedieť, do čoho idem. Raz som to urobil a nebolo to správne. Keby ste mi vtedy povedali, že budeme koalícia s primátorom, tak by som do toho nešiel.
A naozaj ste s tým nerátali? KDH predsa malo v predchádzajúcich volebných obdobiach svojho človeka na poste viceprimátora a tvorilo s primátorom koalíciu.
Nie. Toto som podcenil. Bola to moja politická neskúsenosť.
Myslíte, že bola v posledných komunálnych voľbách vopred dohoda medzi primátorom Igorom Čomborom a Jánom Bednárikom, aby ako ďalší kandidát roztrieštil hlasy?
Nemám jednoznačné dôkazy. S čím mám ale veľký problém, je, že Ján Bednárik tieto reči nikdy nevyvrátil. Nikdy mi priamo nepovedal, že je to hlúposť. Skôr to zahováral. A ani verejne to nepoprel.
Angažujete sa aj v aktivitách Občianskeho združenia (OZ) Dobré ráno Ružomberok. Vieme očakávať bližšiu spoluprácu?
Som členom OZ Dobré ráno Ružomberok. Spolupráca tam jednoznačná je. Aktivity, ktoré vyvíja, sú vyslovene občianske. Chceme robiť dobré veci pre mesto. Máme aj nápady na systémové zlepšenia. Či z toho bude vznikať politická aktivita, si asi všetci uvedomujeme, lebo v združení sú aj ľudia, ktorí majú prehľad v politike. Ak chceme urobiť zmenu, bez toho, aby tam boli ľudia z politiky, sa to nepodarí.
Pripúšťate, že postavíte kandidáta do volieb alebo niekoho verejne podporíte?
Ja by som sa ani jednému nebránil. Bolo by to možno aj dobré, otázka znie, na koľko je to reálne.
Aké kvality by musel mať primátorsky kandidát, aby ste ho podporili?
Ideálny primátor by mal mať tri vlastnosti. Mal by to byť zbehlý človek, nie utrhnutý z reality. Mal by to byť morálny človek, ktorému pôjde o všeobecné dobro. Mal by to byť človek chotný pracovať naplno. A tiež by to mal byť človek, ktorý sa tejto verejnej službe obetuje a dá jej životnú prioritu. Ak toto ružomberský primátor nebude mať, Ružomberok sa nikam neposunie. A ešte by mal mať pridruženú vlastnosť – charizmu a byť prirodzený vodca, ktorého budú ľudia nasledovať.
Autorky: Anna Zábojníková, Nikola Marhefková
Titulná fotografia: Poslanec Juraj Burgan. Foto: Anna Zábojníková
