Budova mala prichýliť ružomberských umelcov. Na rekonštrukciu vily ale chýbajú peniaze.
Na severozápadnej strane Námestia Andreja Hlinku, oproti mestskému úradu, stojí dvojpodlažný dom. Už roky zíva prázdnotou. Podčiarkuje ho hrdzavý plot, ošumelá omietka či strecha dožadujúca sa opravy. Symbolicky na ňu ešte donedávna dával pozor plyšový medvedík, polihujúci na schodoch pred hlavným vchodom. Ktovie, koľko párov nôh prechádzajúcich okolo už stihol porátať.
Vo vlastníctve mesta
Burjanova vila patrí od roku 2019 výlučne do vlastníctva mesta po tom, ako sa radnica dohodla s vtedajšími menšinovými vlastníkmi. Mesto ju odkúpilo za takmer 93-tisíc eur. Už vtedy primátor prisľúbil nádejnú budúcnosť.
,,V danej lokalite existuje strednodobý plán, podľa ktorého by sa budova využitým dostupných prostriedkov postupne rekonštruovala a premenila na reprezentačné sídlo mestskej galérie Rozeta, ktorá už momentálne funguje ako občianske združenie,” potvrdil hovorca mesta Viktor Mydlo.
Budova ale chátra a nutne potrebuje rekonštrukciu. ,,V týchto dňoch sledujeme, či nenájdeme zdroj financovania v externom prostredí, a to či už z verejných zdrojov, fondov Európskej únie či zdrojov iných,” vysvetlil hovorca. V aktuálnom rozpočte na rok 2022 sa však žiadna investícia do tejto budovy nenachádza.
Opustené budovy ale nepriťahujú len nápady s možným využitím, no aj ľudí bez domova. ,,Vila je monitorovaná a naše aktivity smerovali k jej zabezpečeniu tak, aby sa nestala nežiadaným domovom pre ľudí bez domova,” hovorí o bezpečnosti budovy Mydlo a dodáva, že pracovníci mesta pravidelne kontrolujú stav budovy tak, aby sa dokázalo zabrániť možným nehodám a výtržníctvu. Do budovy chodia na pravidelné kontroly a snažia sa túto budovu ochrániť.
,,Poslednú kontrolu som v budove absolvoval ja a stalo sa to začiatkom kalendárneho roka, keď som spozoroval otvorené vitrážne okno na poschodí, ktoré nemohol otvoriť vietor, iba človek. Skontaktovali sme sa tak s príslušníkmi Mestskej polície a išli sme na obhliadku priestorov. Našťastie, známky prespávania či prebývania cudzími osobami sme nespozorovali. Okno sme zatvorili a pozamykali prístupové dvere.”
Burjanova vila ale ružomberských bezdomovcov skoro prichýlila. Pred dvomi rokmi bolo samosprávam nariadené vytvoriť ubytovacie kapacity pre prípadné urgentné umiestnenie ľudí bez domova, ktorí sa nakazili koronavírusom. Mesto sa tak rozhodlo v prípade núdze využiť budovu Burjanovej vily. V budove sa ale nenachádza nič. Ak by predsa len bolo nutné budovu otvoriť a umiestniť do nej bezdomovcov, lôžka by poskytla vojenská nemocnica. K tejto situácii ale nikdy nedošlo.
Domov významných Ružomberčanov
Viac ako storočná budova patrila rodine Burjanovcom. Písal sa rok 1908, keď Jozef Burjan kúpil od rodiny Matiašovských starý dom. Ešte pred vypuknutím vojny však začal stavať na jeho mieste nový. Stavbu dokončili až jeho deti o desať rokov neskôr. Nasťahoval sa tam jeho syn Ján, ktorý medzi Ružomberčanmi rezonuje najmä ako architekt.
,,Študoval na gymnáziu v Ružomberku a od roku 1905 architektúru na vysokej škole technickej v Budapešti, kde získal titul inžiniera. Pôvodne sa chcel stať maliarom, prekazila mu to očná choroba,” približuje druhý diel monografie mesta Ružomberok, ktorá sa zaoberá rodmi a významnými osobnosťami.
Výtvarné nadanie mohol využiť aspoň pri tvorbe satirických kresieb a karikatúr. Prispieval nimi do Veselých novín, vydávaných v Ružomberku. Architektornickú prax absolvoval v Prahe vo firme Strnad a Vaníček a neskôr ho čo-to priučil aj architekt Jozef Gočár. Keď začala prvá svetová vojna, musel sa vrátiť do Ružomberka. Jeho švagor Ján Párička padol hneď v prvých mesiacoch na fronte, rozhodol sa preto pomáhať sestre Elene pri vedení tlačiarne.
Cudzie mu však nebola ani dianie v krajine. Spolupracoval so skupinou mladých politikov zoskupených okolo časopisu Prúdy a počas prvej svetovej vojny sa stal príslušníkom odbojovej skupiny Vavra Šrobára.
,,Spolupracoval s ním na príprave prvomájovej rezolúcie vyhlásenej v Liptovskom Mikuláši a koncom októbra bol účastníkom zhromaždenia slovenskej politickej reprezentácie v Martine, ktoré prijalo Martinskú deklaráciu. Počas štátneho prevratu pôsobil v miestnej Slovenskej národnej rade v Ružomberku,” pripomína monografia.
Po vzniku Československej republiky sa stal tajomníkom Vavra Šrobára. Od roku 1919 sa venoval výlučne svojmu povolaniu. Pôsobil nielen v Ružomberku, ale aj v Bratislave. Medzi jeho najvýznamnejšie stavby v Bratislave patrí budova štátnej ľudovej školy na rohu Palisád.
V Ružomberku nechal svoj vlastný rukopis na dome Jána Jančeka s charakteristickým kruhovým arkienom na nároží. Podpísal sa ale aj pod budovu Sokolovne či evanjelického kostola, kde prepracoval starší návrh Dušana Jurkoviča z roku 1914. Niet pochýb o tom, že Ján Burjan sa stal jedným z predstaviteľov modernej slovenskej architektúry v medzivojnovom období.
V jednom z bytov tejto vily býval aj Ondrej Legerský, preto ju mnohí nazývajú aj Legerského vilou. Býval v nej aj historik Ivan Houdek. Posledné roky fungovala ako nájomná bytovka.
konečne aj z iného potrálu k veci ružomberskej