Odkráčali nižšie po Podhore k odratej rini pod domové číslo 35. Presun so zasklenou skrinkou zrejme nastal vtedy, keď virtuálny Dr. MAX ju už nepovažoval za svoj inventár na novej fasáde v lukratívnej štvrti pri mestskom vajci.
Uponáhľaný Ružomberčan s každodennými bežnými rodinnými a pracovnými starosťami to hádam od roku 1992 ani nezaregistroval. A možno nikdy sa pri skrinke ani nezastavil, aby si prečítal čo mu súčasný občasník KSS aspoň v nadpisoch nadelil.
Počas tridsiatich rokov často pod inou hlavičkou denníka komunistom blízkym, pripomínal bývalé minulé lepšie a krajšie zajtrajšky v časoch s internacionálnou pomocou brata na východe. Nebezpečné ťaženia amerického imperializmu a militarizmu, ožobračovanie pracujúcich más, strašnú a zlú privatizáciu rozkradnutých slovenských podnikov a i našich tzv. vlajkových lodí priemyslu. Všímal si korupciu, zvýšenú kriminalitu, štrajky v podnikoch, zneužívanie právomoci verejných činiteľov, zdražovanie tovarov, zatýkania oponentov režimu a iné nedemokratické princípy nových ponovembrových vlád Slovenskej republiky. V niečom , čo za to obdobie troch desaťročí s krokodílimi slzami v očiach oplakával, mal určite aj pravdu .
Jeho bdelá pozorovateľka, matka pokroku Komunistická strana , spravodlivá kritička režimu jej nepohodlného a nespravodlivého kapitalistického vykorisťovateľského zriadenia bdela nad všetkým, čo by bežný mestský našinec nepostrehol, a ako sa hovorí nemal ani v päte. Všimla si i takmer nepovšimnuteľné.
V máji roku 2013 kritizovala i to, že UPaC JV pri Katolíckej univerzite, odmietlo uskutočniť besedu o prenasledovaní sýrskych kresťanov sýrskemu predákovi a členovi tamojšej KS Jalalovi Suleimanovi na pôde univerzity s jej študentmi. Vtedy vraj pre politické aktivity, tak ako to zdôvodnilo niekdajšie UPaC Jána Vojtaššáka. Až tam, siahali vždy a nad všetkým bdelé demokratické chápadlá a oči dnešnej Komunistickej strany Slovenska.
Dnes so starou skrinkou sa KSS presunula na nové miesto o sto sedemdesiat metrov dolu južnejšie po Podhore, kedysi ulici Makovického. A pekne od začiatku, aby upozornila, že tu znovu je , vytiahla však staré odložené témy a titulkové pútače, ktoré tu už raz boli. So staršou tvárou bývalého prezidenta Československej socialistickej republiky to opäť pripomenula otázkou : „ Ste spokojní s vývojom po roku 1989 ?“ Akoby chcela okoloidúcemu naznačiť, že by rada prijala dva druhy odpovedí. Na dôvažok strana s päťcípou hviezdou s kosákom a kladivom uprostred, ešte poznamenala, že za nich za komunistov sa v reálnom socializme nikdy nekradlo.
Čo bolo to bolo …
O Krokoch – občasníku KSS dnes málokto vie. V roku , kedy sa v máji 2022 na Slovensku z kapsy politickej opozície od Pellegríniho Hlasu SD vytiahol výraz Temná koalícia, skrinka KSS v blízkosti bývalého starého Zelovocu na Makovickej, si tak podľa miestnych okolností zaslúžila aj správne umiestnenie. Bližšie k miestu za rohom, kde sa v radoch stávalo na pomaranče za 14 či banány za 17 korún československých.
V nostalgii dávno zašlého času na Podhore, pri zastavení sa práve pri nej ,som sa dostal do rozhovoru so staršou občiankou skoro môjho veku. Spomenula si tiež na prvú samoobsluhu u Burgárov, ktorú vážne, práve na 20 výročie atentátu na amerického prezidenta J.F. Kennedyho, (22.11.1963) poškodil výbuch uhoľnej pece v prízemí predajne. A ak myslela ( i na staré dobré a možno aj temné časy) hovorila, že raz do nej musela späť priniesť a zaplatiť aj za zobranú čokoládu, lebo ako dieťa si myslela, že sa môže sama obslúžiť a odísť bez zaplatenia.
Socialistické časy, kedy už za Nikitu Sergejeviča Chruščova malo byť všetkého dosť a dostatok a peniaze ako platidlo už nemali ani existovať, sa odchýlili od proklamovanej šťastnejšej a krajšej budúcnosti. Po dlhých rokoch vlády jednej strany s ťažkým prehltnutím pilulky, prežili aj búrania a odkladania sôch a premenovávania ulíc s vodcami a predstaviteľmi starých režimov. No ich denníky, týždenníky a mesačníky sa pravidelne vydávali. A ak je o činnosti KSS dnes,čo to ešte písať, potom jej už zostávajú len obsahove a na strany chudšie občasníky.
Kroky s Jozefom Hrdličkom predsedom KSS
Posledne menované nie sú ideologicky nebezpečné a netreba na ne volať ani kuklovú Naku. Občasnícke Kroky( na fotografii )vyšli prvý krát v tomto roku ako Listy Komunistickej strany Slovenska 1/2022 . Pokrokovejšie osemstranové čítanie Krokov a príspevkov v nich, hovorí na rozdiel od špeciálnej vojenskej operácie a tzv. ruskej denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny, že vojna ako prostriedok riešenia problémov by nemala mať v civilizovanom svete miesto. Ticho medzi riadkami uznáva nepriamo, že Rusko je agresor. Predseda KSS však váži slová na adresu Ruska -…“porušenie štátnej suverenity a že dochádza k porušovaniu medzinárodného práva“… .
Kroky, v debate Milana Alberta s predsedom strany Jozefom Hrdličkom priznali, že v krajine ich bývalého vzoru ZSSR (CCCP) už nie je socializmus a v dnešnom Putinovom Rusku už nevládne komunistická strana. V poslednom občasníku v závere poznamenali, -„ že medzi ľuďmi sa vraj šíri hoax, že sú to tí zlí komunisti ktorí rozpútali vojnu“.
Skrinka KSS na Podhore za ten tridsaťročný čas sa pravdepodobne asi nikdy nestala terčom miestneho vandalizmu . Dnes je jej starostlivo obhospodarovaný text jedným zo starším občanov mesta stále k dispozícii. Doteraz sklo skrinky s vybraným textom zhotoviteľa, nebolo možno postriekané červenou farbou, a ani ho nikto nechcel zneužiť a ukradnúť pre ďalšie zmysluplnejšie využitie. A to je dobrá vizitka duchovnej vyspelosti a slušnosti mravov tunajších obyvateľov, že im kvázi nástenka neškodnej KSS nevadí, a že ju nikto poškodzovať nebude.
Ktovie, ako sa jej bude dariť trochu nižšie na Podhore. S akým textom kritiky vyjde v jej ďalšej existencii na súčasné slovenské politické dianie, keď kauza naháňa ďalšiu kauzu a okrem Vojny na Ukrajine máme na Slovensku už aj tzv. Temnú koalíciu.
