Ružomberčania si mohli zadarmo vyskúšať mestské bicykle či kolobežky. Iniciatíva Ružomberkom bajkom chcela obyvateľov povzbudiť, aby bicykle využívali aj ako dopravný prostriedok po meste.
„Poďte si vyskúšať elektrobicykel,“ ponúka nám žltého „tátoša“ muž v tričku s logom ruzomberok.bike. V to piatkové popoludnie si môžeme vyberať hneď z niekoľkých adeptov. Centrum mesta zaplnili elektrické bicykle a kolobežky, rôznych druhov a farieb, pri hoteli Kultúra sú odparkované i nákladné a cargo bicykle. Čochvíľa okolo nás prechádza cyklorikša. Prostriedok pre tých záujemcov, ktorí sa chcú len nechať odviezť.
„Nie, nie, ďakujeme,“ odmietame skúšobnú jazdu s pohľadom na naše topánky s vyvýšenou platformou. „To nie je prekážkou,“ reaguje vzápätí Michal Kudlička, člen iniciatívy Ružomberkom bajkom, ktorá má na svedomí piatkovú akciu v centre mesta.
Ak by sme sa takto vystrojení chceli vybrať do náročnejšieho, trebárs horského terénu, výmena oblečenia a obuvi by bola viac než na zváženie. Vôkol nás sú však mestské elektrické bicykle, ktoré si nevyžadujú cyklistický či športový odev. Určené sú práve na pohyb a prepravu v meste.
K ich aktívnejšiemu využívaniu chceli Ružomberčanov podnietiť iniciátori podujatia.
Bicyklom nielen do prírody, ale aj do školy, práce či obchodu
„Cieľom je poukázať na to, že bicykel je plnohodnotný dopravný prostriedok a má v meste svoje nezastupiteľné miesto,“ priblížil Miro Klíma, ďalší člen ružomberskej iniciatívy. Bicykle podľa neho síce vlastníme, ale slúžia skôr na športové či rekreačné účely.
„Kládli sme si otázku, koľko je v Ružomberku bicyklov. Prišli sme na to, že možno 7 až 8-tisíc. Čo je množstvo bicyklov, ale možno 90 percent ľudí ich využíva ako voľnočasovú aktivitu. Chodia sa voziť po kopcoch, Cyklokorytničke, ale na mobilitu po meste, do školy, práce či obchodu ich nevyužívajú.“
Chcú tak ľudí povzbudiť, aby na kratšie vzdialenosti menej využívali autá a viac kolobežky či bicykle, teda prvky aktívnej mobility. Aj z tohto dôvodu prezentovali práve elektrické mestské bicykle.
„Elektrobicykle, ktoré sú dnes trendom, umožňujú plnohodnotný pohyb po meste, na rozdiel od auta človek nemusí hľadať parkovacie miesto. Pomáha sa tým celému mestu, a to nielen dopravnej situácii, ale aj vzhľadu verejného priestoru, ktorý je zaprataný autami,“ menuje Klíma prínosy cyklodopravy.
Jedna vec je snaha iniciatívy rozbicyklovať Ružomberčanov. Druhou sú chýbajúce podmienky. V meste dosiaľ nie sú vybudované cyklotrasy či cyklopruhy. „Samozrejme, cieľom je upriamiť pozornosť aj na infraštruktúru, ktorú tu vôbec nemáme. V Ružomberku nie sú žiadne podmienky na aktívnu mobilitu, resp. sú veľmi zlé,“ hovorí Klíma a dodáva, že sa už vyše roka snažia poukazovať na to, aby mesto podnikalo kroky na zlepšenie podmienok pre mikromobilitu.
Dosiaľ sa im podarilo sprejazdniť pešiu zónu aj pre ľudí na bicykloch. „Ale pritom sme navrhovali oveľa viac riešení. Vybrali sme sa druhou cestou. Musíme v ľuďoch vzbudiť záujem, aby sa pohybovali na bicykloch,“ vraví Miro Klíma.
Budú v meste zdieľané bicykle?
Ľudia mali možnosť si bicykle a kolobežky zadarmo vyskúšať. Pre deti bola pripravená jazda zručnosti, záujemovia si tiež mohli nechať skontrolovať vlastný dvojkolesový povoz certifikovanému servisnému technikovi. Kto prišiel na vlastnom, mal odmenu v okolitých kaviarňach a prevádzkach, ktoré sa do akcie zapojili. Súčasťou niekoľkohodinohého programu bola aj diskusia na tému Bicykel v meste.
Pozeráme na stanovište so zdieľanými elektrobicyklami, ktoré poznáme aj z iných miest. Majú ambíciu priniesť do Ružomberka čoraz rozšírenejší bikesharing? Iniciatíva oslovila známeho prevádzkovateľa zdieľaných bicyklov a kolobežiek, ktorý konkrétne pre mesto vypracoval ponuku. Rátajú so sto zdieľanými dopravnými prostriedkami: 60 elektrobicyklami, 40 kolobežkami a s desiatkami nabíjacích staníc.
„Určili sme tiež počet a lokality nabíjacích staníc, ktoré budú nielen na bicykle a kolobežky, ale čokoľvek vrátane elektrických áut. Z tohto pohľadu je to zaujímavé, lebo to rozširuje možnosti elektromobility v meste,“ hovorí Klíma s tým, že podľa prvorného „nástrelu“ by to stálo približne stotisíc eur (bez DPH).
Hovorí, že bez samosprávy a silného partnera to nepôjde. Zároveň spomína modely iných miest, v ktorých aktívnu mobilitu podporujú veľké spoločnosti. Či už KIA v Žiline alebo Slovnaft bike v Bratislave. Vie si predstaviť, že aj tunajšia samospráva by sa do projektu mohla pustiť v spolupráci napr. s papierňami.
O program mali v piatok postarané aj deti.
Pocitová mapa: obyvatelia chodia mimo centrum
Mikromobilita nie je len o bicykloch. Ale aj o verejnom priestore ako takom. Obyvatelia sa mohli v piatok zapojiť aj do tzv. pocitovej mapy.
„Poďte ohodnotiť, kde sa v Ružomberku cítite dobre, alebo kde máme nejaké problémy. Vďaka tomu má aj mesto od nás dáta, aby vedelo, na ktorých miestach má zapracovať,“ prihovárali sa okoloidúcim Marek Záhradník a Peter Rozsár, zástupcovia občianskeho združenia Cyklokoalícia.
Ľudia mali pred sebou mapu mesta. Farebnými špendlíkmi označovali lokality, ktoré hodnotia pozitívne, ale aj také, ktorým sa vyhýbajú, kde sa necítia bezpečne, majú problémy ako chodci či cyklisti v podobe bariér, zložitého prechádzania cez cestu, intenzívnej premávky či chýbajúcich alebo zničených chodníkov. Tiež mohli ohodnotiť miesta, kde im chýba zeleň.
A kde ľudia pripínali špendlíky? „Modrá znamená atraktívny verejný priestor, tu vidno, že ľudia chodia za tým pozitívnym mimo mesta, zrejme tu až toľko pozitívneho nenachádzajú, až na nejaké výnimky,“ číta výsledky z mapy pre náš portál Marek Záhradník. „Červené, ružové a žlté, buď sa im to nepáči, majú tam problémy ako cyklisti a chodci. Vyzerá to tak, že sa všetci sústredia na Poľnú ulicu a je to problém mesta,“ oboznamuje nás s ďalším pozorovaním. V centre mesta, na Podhore, ľudia pociťujú nedostatok zelene „Interpretujem to tak, že v lete tu môže byť veľmi horúco. Ani cyklistom sa táto ulica nepáči.“
Zistenia z pocitovej mapy plánujú posunúť vedeniu mesta, aby a ne mohli prihliadať pri územnom plánovaní a zahrnúť ich do strategického plánovania rozvoja mesta.
Ako prekonať úskalia
Súčasťou programu bola moderovaná diskusia. Okrem iného prišiel rad aj na faktory, ktoré môžu Ružomberčanov odrádzať od jazdy na bicykli. V prípade zlého upršaného počasia alebo snahu v zime, či kopcovitý terén.
„Ružomberok je mesto krátkych vzdialeností, ktoré sa dajú prekonať aj na bicykli. Nepotrebujete špeciálnu výbavu, môžete ísť oblečení úplne normálne,“ zodpovedá Peter Rozsár, podľa ktorého je skvelým riešením na zdolanie kopcov elektrický bicykel. Ako uviedol, podpora cyklodopravy je aj v záujme ľudí, ktorí na bicykle nechcú ísť. „Môžeme sa zamyslieť nad tým, či chceme, aby na Makovického, Poľnej alebo iných uliciach jazdili autá 50-tkou, 60tkou alebo chceme mesto dotlačiť do toho, aby aplikovalo riešenia spomaľovania a upokojovania dopravy, ktoré vám vytvoria atraktívnejšie mesto pre život.“
„Počasie a kopce, to pre človeka, ktorý nebicykluje, znie ako veľké úskalie, ale často je to o našich zvykoch,“ vzal si slovo Marek Záhradník. Poukázal na príklad Holandska a Belgicka, kde sa 50 percent obyvateľov prepravuje na bicykli, a väčšinou tam majú upršané anglické počasie. „Je to o zvykoch, kúpte si bundu,“ odľahčil odpoveď. „Bunda do dažďa je skvelá vec, návleky na tenisky, to je počiatočná investícia, vyskúšajte to, na mesiac choďte bicyklovať a uvidíte, či sa vám to páči alebo nie,“ pridal Marek praktické rady.
Odpoveď o ďalší rozmer doplnila Andrea Štulajterová. „Ako hovorí Marek, treba sa obliecť a idete. V meste Oslo jazdia na bicykloch aj pri mínusových teplotách. Pravda je ale taká, že sú tam vytvorené podmienky. Keď nasneží, ako prvé odhŕňajú pešie a cyklochodníky,“ dodáva šéfka kampane Do práce na bicykli s tým, že celé Nórsko aj so samosprávami úplne inak pristupuje k ekológii, zdravému životnému štýlu. „Cyklodoprava je jedným z riešení, ako zlepšovať aj ovzdušie v mestách,“ uzatvára.
Titulná fotografia: záber z piatkového popoludnia. Členovia iniciatívy Ružomberkom bajkom, Ladislav Matej (vľavo), Miro Klíma. Zdroj fotografií v texte: Autorka
