Rozhovory s primátorskými kandidátmi uzatvárame s Tomášom Kloptom. Ján Bednárik a Petronela Ilavská ponuku na rozhovor neprijali.
V rozhovore sa dočítate:
- Že pár dní pred voľbami pre neho nemá zmysel vzdať sa v prospech iného kandidáta
- Že ho do petície za Klačno vyzval súčasný viceprimátor
- Ako docieli, aby bol v prípade jeho úspechu na poste viceprimátora odborník
- Prečo by v prípade volebného úspechu neodišiel zo svojich firiem a ako by zamedzil konfliktu záujmov
- Ako by podporil tunajšiu kultúru
Profilujete sa ako nezávislý kandidát. Oslovila vás nejaká politická strana či hnutie s ponukou podpory?
Ani jedna. Odjakživa som pracoval v štátnej správe na pozíciách, kde som musel byť apolitický, či už v policajnom zbore, kde to priamo vyžaduje zákon, alebo v medzinárodných organizáciách, kde som nemohol byť ani aktívne činný v politickej strane. Apolitickosť je v mojom živote niečo, čo je vyžadované. Navždy chcem zostať nezávislým.
Prijali by ste ponuku politickej podpory? Mnohí kandidáti hovoria, že ju potrebujú, aby vedeli prepojiť lokálnu politiku s tou celoslovenskou. Stále chcú zostať nezávislí, len si potrebujú otvoriť dvere na ministerstvách, aby mali väčší priestor lobovať. Jeden z kandidátov to napríklad zdôrazňoval pri téme diaľnice.
Pracoval som v štátnej správe, na ministerstve vnútra aj na ministerstve zahraničných vecí. Ak sa rozprávame o téme diaľnice, v rámci lobingu, keď ešte nie je schválené napríklad trasovanie diaľníc, samospráva síce vie do istej miery lobovať, ale po natrasovaní a schválení rozpočtu má minimálny vplyv na zmeny trasovania. Ani minister to už nedokáže ovplyvňovať. Politika sa tvorí niekde inde, napríklad v Národnej diaľničnej spoločnosti. Pre voliča, ktorý potrebuje počuť, že lokálny politik dokáže urýchliť výstavbu diaľníc, je to síce informácia, ktorá je ľahko stráviteľná, ale nepravdivá. Tým pádom som aj odpovedal na vašu otázku. Nemala by pre mňa takáto podpora význam.
Kandidatúru ste ohlásili ako prvý. Ľudia vás vnímali dlhodobo, ale mená kandidátov na poslancov sme sa dozvedeli oveľa neskôr. Sú to ľudia, ktorí nemajú presah na politiku. Podľa čoho ste ich vyberali?
Založil som iniciatívu Nový Ružomberok, hlavným poslaním nie je pozdvihnúť význam Ružomberka len urbanisticky, ale aj ľudsky a personálne. Sám seba pasujem do pozície, že som človek, ktorý nie je zaťažený minulosťou v lokálnom dianí, nie som členom politickej strany, nikomu nič nedlžím a nie som nikomu zaviazaný. Touto filozofiou som šiel aj pri budovaní môjho tímu. Oslovoval som ľudí, ktorých poznám z minulosti a o ktorých si myslím, že sú politicky nezávislí a zároveň majú čo povedať do jednotlivých oblastí spoločenského života. Plánoval som ich mať 20, podarilo sa mi ich nakoniec presvedčiť len 12.
Týmto naznačujete, že skladanie tímu bolo problematické.
Ružomberok má 27-tisíc obyvateľov, nedá sa tu príliš vyberať. Všetky mozgy sú navyše preč. To, že sa mi podarilo nájsť za rok 12 ľudí, bola skutočne drina. Bolo to problematické, ale nevidel som alternatívu spájania sa so súčasnými poslancami. Dbal som však na to, aby títo ľudia nemali prepojenie na lokálne dianie, pretože výsledok súčasného Ružomberka je odzrkadlením dlhodobého nesprávneho fungovania vedenia mesta a neschopnosti komunikovať s poslancami.
Kde konkrétne môžeme túto neschopnosť vidieť?
Naposledy napríklad na mimoriadnom zastupiteľstve, keď sa rozhodovalo o Technických službách. Vedenie mesta častokrát predkladá poslancom materiály len na to, aby stlačili áno/nie. Sú to materiály, ktoré sú predkladané neskoro, poslanci sa s nimi oboznamujú na poslednú chvílu a nie sú vôbec informovaní a vtiahnutí do prípravy materiálov, a teda často ani nevedia, o čom hlasujú. Člen vedenia mesta povie poslancovi, že sa dopustil trestného činu a ten na neho následne chce podať trestné oznámenie za ohováranie. Dlhodobo sledujem trend, že zlá komunikácia už narástla do stavu nenávisti a títo istí ľudia, ktorí kandidovali pred 8 či 16 rokmi, kandidujú znova, čo nedáva nádej na zmenu.
Rozumieme, prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom, s ľuďmi mimo štruktúr, ale nie každý poslanecký kandidát má automaticky hendikep, ak už kandidoval.
Máte úplnú pravdu. Nehádžem všetkých do jedného vreca. Aj teraz s niektorými súčasnými poslancami komunikujem. Ale napriek tomu som chcel ponúknuť alternatívu Ružomberčanom vo forme nových tvárí.
Predstavili ste svoj tím, kde je 12 poslancov. Uvažujete nad niekým, kto by sa mohol stať viceprimátorom?
Chcel by som k rozvoju mesta pristúpiť iným štýlom, ako sa to robilo doteraz.
Čo to znamená?
V Ružomberku máme zaužívaný trend, že z víťazného tímu si primátor k sebe vyberá najbližších ľudí, ktorým môže veriť. Nikdy sa tuším nestalo, aby si primátor vybral viceprimátora z iného tímu. Na štátnej úrovni sa to tak robí. Napríklad podpredseda Národnej rady je aj z opozičnej strany. Deje sa tak preto, aby bola zabezpečená väčšia transparentnosť a kontrolné mechanizmy a aj preto uvažujem ísť týmto systém a síce ponúknuť miesto jedného viceprimátora tímu, ktorý vo voľbách neuspeje.
Ale aj toto obdobie tomu tak bolo. Post viceprimátora zastával predseda KDH, dokonca aj v predchádzajúcich obdobiach to tak bolo. Primátor mal svojho viceprimátora, ale druhý nebol z víťazného tímu.
V tomto máte pravdu, ale je tam jeden veľký rozdiel. V mojom prípade bude táto pozícia ponúknutá tomu poslancovi, ktorý si túto pozíciu obháji odborne, doteraz to bolo účelovo. Pred štyrmi rokmi kandidoval súčasný viceprimátor Ján Bednárik len na to, aby odoberal hlasy. Celý Ružomberok to vie. Bolo to urobené preto, aby za odmenu dostal miesto viceprimátora.
Povedali ste, že by ste chceli mať viceprimátora odborníka. Ako to docieliť?
Všetky oblasti treba pokryť odborníkmi. Netvrdím, že to dokážu urobiť len moji ľudia. Ak bude odborník napríklad v oblasti školstva z iného tímu, tak mu takúto pozíciu ponúknem. Potrebujeme takisto schopného ekonóma. Ak sa Ružomberok chce posunúť dopredu, musí to byť špičkový ekonóm a ja dnes nevidím takéhoto človeka ani v jednom tíme. Je možné, že navrhnem zrušiť jedno miesto viceprimátora a urobíme to systémom výberového konania na odbornom základe, aby to miesto nebolo politicky vyrobené miesto. Toto je moja vízia, ktorá sa týka aj mestských podnikov a dozorných rád.
Pred pár dňami ste v predvolebnej debate mestskej televízie v Ružomberku potvrdili, že vylučujete, že by ste sa vzali svojej kandidatúry v prospech iného kandidáta.
Pár dni pred voľbami už určite nie. Aký by to malo zmysel?
Takže dávnejšie ste nad niečím takým uvažovali?
Bola situácia, keď som sa ešte len rozhodoval, že pôjdem do kampane a obzeral som sa koho podporiť, kým sa obklopiť. Patrika Haba som vtedy nepoznal. V čase, keď som tvoril iniciatívu Nový Ružomberok, stáli na Kalvárii štyria poslanci (Habo, Kuráň, Kubáň, Javorka). Keby tam Kubáň nebol, tak sa k ich skupine možno pridám. Tento pán však potom odbehol, no už bolo neskoro. Keby som nemal otvorenú iniciatívu, bol by práve toto čas, kedy by som sa k nim pridal.
Dlhodobo ste pôsobili v zahraničí a tvrdíte, že domov ste sa vrátili za rodinou. Ľudia vás začali vnímať v rámci bytovej výstavby. Bola už vtedy súčasťou kampane?
Do Bratislavy som odišiel študovať v roku 2001. Ostal som tam pracovať a neskôr som sa začal angažovať v medzinárodnej sfére. Žil som v rôznych krajinách sveta. Moja rodina však stále žila doma v Ružomberku a to bol môj hlavný dôvod, prečo som sa natrvalo vrátil do Ružomberka, hoci počas tých rokov pravidelne vracal a vnímal tak lokálne dianie.
Na Klačne som už v roku 2015 zrealizoval výstavbu malej bytovky, v ktorej dodnes bývam. Snažil som sa teda prispievať do zveľaďovania vlastného sídliska, ale potrebu zviditeľňovať som nemal a navyše bol v tom čase služobne v zahraničí. Zlom prišiel až v roku 2020, kedy som sa po piatich rokoch na Donbase natrvalo rozhodol usadiť doma v Ružomberku.
Vyrastal som v Malých Tatrách, vďaka čomu sa poznám s bratmi architektmi Gromnicovcami. Po návrate zo zahraničia som začal oprašovať kontakty a vtedy ma pán Gromnica prizval do kooperácie výstavby v Malých Tatrách. Stavebníctvo mi je blízke. Povedal som mu, že ak by som do toho šiel, tak so svojim partnerom. Kúpil som teda od pána Gromnicu projekt a bola to prvá stavba, ktorá sa v Ružomberku realizovala.
Pod značkou Malé Tatry Partners, kde je štatutárom pán Melichárek a majiteľmi ste vy a firma Nelly Consulting.
Áno a do toho prišla ďalšia príležitosť. Žilinská univerzita realizovala obchodnú verejnú súťaž na predaj bývalého internátu Ikar na Rovni. Prihlásili sme sa a napokon internát aj kúpili. To bol ten čas, keď som sa ešte stále neplánoval angažovať v politike.
Obrovským bilbordom ste ale naznačili, že sa niečo chystá.
Nie. Keď kupujúci kupuje byt, má rád, keď vidí, s kým komunikuje. Je to bežné napríklad v Bratislave.
Bilbord je ladený kampaňovo. Farebne, celkovým vizuálom.
Bilboard mi samozrejme neskôr padol vhod, ale hlavná myšlienka bol predaj bytov. Spustili sme ho v novembri 2021. Vtedy som o tom ani len neuvažoval.
A kedy k tomu prišlo?
Niekedy na jar 2022.
A dôvody? Mohli ste predsa ostať pracovať v súkromnej sfére.
Pochopil som, že práve bytová výstavba je jedným z kameňov úrazu. Nie sú tu byty. Veľa ľudí odchádza študovať do napríklad do Brna a následne tam ostanú tam žiť. Majú tam totiž prácu a bývanie. Ružomberok je takisto univerzitné mesto, avšak študenti po skončení štúdia odchádzajú do iných miest. Tento stav chcem zmeniť a moja práca mi tak začala dávať zmysel. Chodil som s týmto cieľom aj za predstaviteľmi mesta, snažil sa byť kooperatívny a predstavovať projekty, ktoré sú prospešné pre rozvoj mesta. Predstavitelia mesta však videli len to, že je tu nejaký developer, ktorý sa chce presadiť. Na jednej strane všetci vidia, že sem neprichádzajú investície a celý kapitál končí v okolitých mestách, avšak keď sa nájde Ružomberčan, ktorý chce pomôcť vlastnému mestu, tak sa nevytvára žiadny priestor na spoluprácu.
Ste jediný kandidát, ktorý nemá skúsenosť s politikou. Postačí byť diplomat s plánom?
Za mňa hovorí môj životopis. Počas svojej kariéry som pôsobil na rôznych ministerstvách a síce nemám skúsenosť s komunálnou politikou, avšak od roku 2005 som pracoval na úrade kontroly ministra vnútra. Náplnou mojej práce bolo vykonávať kontrolnú činnosť v rámci Slovenska na útvaroch ministerstva vnútra, ktoré sú v jeho podriadenosti, teda civilný zbor, hasičský zbor, policajný zbor, ale napríklad aj verejné obstarávania, ktoré robia.
Pozícia primátora mesta je manažérska pozícia. Primátor si musí vytvoriť tím odborníkov, alebo vedúcich kancelárii a on musí delegovať povinnosti. V súčasnosti je rozvoj nášho mesta postavený na dvoch ľuďoch, pánovi Bednárikovi a Mišovičovi. Bednárik koordinuje činnosti od zceľovania pozemkov na Dielcoch, stavia bytovku na Plavisku, nakupuje autobusy, mení grafikon, takto to nemôže fungovať a tento mikromanažment nefunguje nikde vo svete. My potrebujeme moderný typ manažéra, moderné prístupy a to mi dáva výhodu, pretože som pracoval ako manažér medzinárodných organizácii, kde to funguje.
Ste dosť scestovaný, poznáte tri svetové jazyky. Čo by si mesto Ružomberok mohlo odniesť z miest, ktoré považujete za rozvojové? Inšpiráciou môže byť napríklad Trnava a rozvoj cyklodopravy, ktorý ma pozitívny trend rovnako ako v Holandsku.
Ako príklad môžem uviesť námestie v Kyjeve. Hoci je teraz situácia úplne iná, pred vojnou sa počas víkendu vedelo na námestí zísť pol milióna ľudí. Mesto aktívne vytváralo podmienky pouličným umelcom a aj podnikateľov zapájalo do kultúrneho života.
Momentálne sa kultúru v Ružomberku snaží zastrešiť jeden človek. Ale to je žalostne málo. Samotné mesto a jeho predstavitelia by mali byť tí lídri, mali by Ružomberčanom ukázať, že do mesta sa skutočne oplatí prísť. Nedávno bola veľká slávnosť v Ludrovej. Z radnice neprišiel nik. Je to vizitka nielen pre obecenstvo, ale aj pre organizátorov, ktorých to môže demotivovať.
Ako by ste podporili tunajšiu kultúru?
Treba vytvoriť program, ktorý je stály. Napríklad v Nemecku majú už viac ako dvesto rokov Oktober fest. Ľudia vedia, kedy a kde je a tešia sa. V Ružomberku na toto ľudia nie sú naučení, pretože jeden rok to je, druhý nie je. Podujatí vôbec nemusí byť veľa. Musí byť len periodicita, aby sa ľudia dopredu tešili.
Ak by ste sa stali primátorom, odišli by ste zo svojich firiem, venovali by ste sa iba politike?
Vo firmách Malé Tatry Partners a Orion Partners mám podiel, kapitálovú účasť. Ostal by som, aby to verejnosť mohla ešte lepšie kontrolovať, že som tam. Každý by vedel, že ak by som predal svoje podiely, tak by som to robil účelovo.
Ako potom zamedzíte, aby súkromné záujmy neprevýšili tie mestské, verejné?
To je podstata antikampane, ktorá vyšla z tímov, ktoré si z môjho životopisu zobrali len to, čo je na konci – developer. Tak, ako bol v 90. rokoch vnímaný podnikateľ ako zlodej, tak je dnes vnímaný developer. Nepotrebujem sa zúčastňovať na zákazkách, ktoré bude mesto vyhlasovať.
Váš partner, pán Melichárek je štatutárom firmy Malé Tatry Partners. Možno zaznieva otázka či práve tým, že sa stanete primátorom, by ste neotvárali dvere týmto developerom z Bratislavy. Aby mali iné firmy lepší prístup k zákazkám, než tie ružomberské.
Pán Melichárek nie je za mnou, je so mnou. Je to partner vo firmách. Aj Kubáň má pri sebe developera, ktorého už ohlásil za budúceho viceprimátora.
A či otvorím dvere Melichárkovi, Kolárovi alebo ďalším ružomberským, či bratislavským investorom? Áno, otvorím dvere všetkým, ktorí sa chcú podieľať na rozvoji mesta. Škoda, že ľudí, ktorí chcú investovať do vlastného mesta tak ako ja, nie je viac. Nechodili by sme na zmrzlinu do Dolného Kubína, ani sa kúpať do Banskej Bystrice. Nad tým všetkým je ešte aj zákon o verejnom obstarávaní. Procesy sú kontrolované mestskou radou, zastupiteľstvom a transparentnosť je z môjho pohľadu garantovaná.
Kampaň si financujete sám alebo máte okolo seba ľudí, ktorí finančne pomáhajú?
Posledných 15 rokov som pracoval v zahraničí v medzinárodných organizáciách. Nemám problém povedať, že moja mesačná výška platu bola 10-tisíc eur. Keď si to prenásobíte na 15 rokov, tak si uvedomíte, že nejde o malú sumu. Nepotrebujem nikoho, aby mi dával na kampaň. Som slobodný vo svojich rozhodnutiach a chcem aby to tak bolo aj v budúcnosti.
Na jednej strane je fajn, že chcete do Ružomberka pritiahnuť investorov. Ale na čo by ste sa prioritne zamerali a vyvíjali aktivity ako veci zlepšiť a posunúť?
V Ružomberku sme mali v minulosti veľmi úspešný basketbalový klub. Veľmi ma mrzí, ako sa potáca a ide dole vodou. Chcel by som, aby sa dostal na výslnie, ale práca musí byť koncepčná. Máme tu triedy žiačok, ktoré skončia základnú školu. V minulosti boli športové triedy na gymnáziu. Dnes idú hráčky na stredné školy v rámci Ružomberka a potom sa rozpŕchnu. O hráčky by ale malo byť postarané. Mali by rásť v športovom výkone aj v edukácii. Mali by sme im zabezpečiť v dorasteneckom veku možnosť študovať napríklad na športovom gymnáziu v Ružomberku a docieliť, aby po ukončení neodišli hrať do iných miest len preto, lebo sú tam vysoké školy. Bol som za rektorom Katolíckej univerzity, navrhol som mu možnosť o vytvorení univerzitného tímu.
Veľmi rád by som založil Ružomberskú investičnú spoločnosť, možno aj vo forme mestského podniku, kde by sme po personálnom audite presunuli niektorých pracovníkov radnice. Vytvorili by sme ju so zámerom vyhľadávania možností investorov.
Do povedomia Ružomberčanov ste sa dostali aj vďaka iniciatíve vybudovať na Klačne občiansku vybavenosť. Vedenie mesta ale chcelo presadiť zámer vybudovania domu pre seniorov. Zbierali ste petíciu, zaplatili bilbord, kde ste upozorňovali na blížiace sa hlasovanie poslancov. Hovorilo sa o neférovej ankete v petícii. Niektorí ľudia tvrdia, že ste ju prezentovali tak, že buď bude na Klačne obchodný reťazec alebo domov dôchodcov bez toho, že by bola spomenutá aj bytovka.
Potreboval by som komplexne povedať o čo šlo. V 2020 som sa na Klačne stretol s jedným z viceprimátorov, ktorý tam aj býva. Dostali sme sa k téme rozvoja mesta.Z rozhovoru napokon vznikla otázka, či by sa nedalo urobiť aj niečo iné, keď mám kontakty. Vysvetľoval to tak, že Ružomberok má dlhodobý problém, že sem nechcú prísť ani developeri ani investori. Oslovil som teda niektorých ľudí a zisťoval, kde všade je v Ružomberku možné vytvoriť rozvoj. Zamerali sme sa ale na Klačno. Dohodol som sa so spomínaným viceprimátorom, že spracujem koncepciu. Pripravil som prvú vizualizáciu, prvý nástrel. To sa dostalo na mestské zastupiteľstvo. Bol to čas, keď som ešte pôsobil na Ukrajine a nemal som žiadne politické ambície. Volali mi do Krematorska, že na tom mieste je plánovaný domov dôchodcov. Bol som prekvapený. Potvrdil mi to aj druhý viceprimátor Bednárik, ktorý ešte dodal, že ten domov je tam plánovaný už od roku 2010.
To nie je úplne pravda. Domov je síce plánovaný v komunitnom pláne, ale lokalitu si poslanci vybrali v tomto volebnom období.
Komunitný plán pre dané miesto bol spracovaný už od roku 2010, čo potvrdila aj p.Kamanová. Spomínaný viceprimátor mi sám povedal, aby som spravil petíciu a zistil tak, aká je mienka ľudí na Klačne.
Nebola teda z vašej strany zavádzajúca?
Na tom letáčiku bola znázornená bytovka, obchod, kaviareň, kvety, lekáreň, dokonca tam bol popis v zátvorke, že ide o bytovú výstavbu. V marci som stál na Klačne a sám som dával ľuďom podpisovať petičné hárky, kde som im vysvetľoval, šíril osvetu, že tu môže byť domov dôchodcov alebo občianska vybavenosť a bytová výstavba. Ak aj niekto z Klačna nepochopil, že tam má byť bytovka, tak potom už neviem, čo by som mal na ten papier napísať. Bola tam napísaná aj nakreslená.
Neboli ste tam ale sám. Boli tam s vami aj pomocníci, mladé dievčatá.
Ak by aj tie dievčatá nedostatočne odkomunikovali túto tému a niektorí ľudia sa nedozvedeli, že ide aj o bytovú výstavbu a ja vám garantujem, že sa to dozvedeli, pretože na Liptovskej ulici boli ľudia, ktorí chceli podpisovať protipetíciu proti výstavbe bytovky. Každý to vedel. Ale aj keď sa to niektorí nedozvedeli, tak väčším problém je to, že obyvatelia ani netušili, že od roku 2010 tam je plánovaný domov dôchodcov. Ja som dal ľudom na Klačne aspoň možnosť sa vyjadriť, čo tam chcú mať. Treba si uvedomiť, že ten pozemok je mestský. To neznamená, že keď Klopta nakreslil bytovku, že tam bude. Samo mesto si určuje, ktorý pozemok ponúka na zastavanie a zadefinuje podmienky, čo tam bude. Ak tam boli individálne zlyhania, pripúšťam.
Celú túto situáciu sprevádzali statusy aj bilbordy, zdalo sa, že do jedného vreca boli vhodení všetci poslanci. Je to férové? Niektorí aj súhlasili s vašim zámerom, ale uvedomovali si potrebu vybudovania domovu pre seniorov, s tým, že im mesto hovorilo, že inú možnosť nemá. Nemala by byť tá kritika nasmerovaná na vedenie mesta a nie na všetkých poslancov?
Nikdy som sa nevyjadroval k poslancom mestského zastupiteľstva ako celku, vždy som smeroval kritiku k poslancom za Klačno, kde som aj uverejnil pred mesiacom aj pol dokument, ako to bolo s Klačnom a dal som tam aj hlasovania poslancov za Klačno.
V živote som ani raz nepovedal, že som proti výstavbe domova dôchodcov. Som za. Ale treba si uvedomiť, že v tom chýba koncepčnosť umiestnenia. Našli sme alternatívu v Černovej. Je tam vyčlenený pozemok, ktorý je účelovo viazaný na výstavbu tohto typu zariadenia. Ak je to takto, tak na tom pozemku nesmie stať nič iné. Ani individuálna bytová výstavba, ani hasičská zbrojnica. Keď postavíme domov dôchodcov na Klačne, čo postavíme v Černovej?
Ružomberok ale bude takéto domovy dôchodcov potrebovať viaceré, zatiaľ nemá ani jeden.
Áno, to máte pravdu, ale nemôžete stavať spôsobom, že Bednárik s.r.o sa rozhodne v rámci predvolebnej kampane, aby uchvátil starších občanov, že tu vám postavíme na Klačne domov seniorov. Nikde napríklad nehovorí podstatnú vec. Dom seniorov na Klačne má pozostávať z dvoch častí. Pre mobilných a hospic.
Pomenúva to ako domov ošetrovateľskej služby.
No znie to krásne, ale keby ste šli do Štiavničky, kde takéto zariadenie majú a počuli by ste, ako tam ľudia kričia, sú to ťažké stavy. My nemusíme stavať Ružomberok do veľkosti, do šírky, ale do kvality.
Vhodnosť lokality na Klačne potvrdila aj odborná garantka Irena Kamanová. Nie je to iba jeho výmysel.
Podľa môjho názoru nemôžeme uprednostniť potrebu pána Bednárika a dajme tomu 60 ľudí pred potrebami 4-tisíc ľudí na Klačne. Dajme ľuďom šancu na výber.
Titulná fotografia: Tomáš Klopta. Foto: Anna Zábojníková
