Problémy súčasného školstva, vrátane šikany a násilia, prináša v pútavom príbehu s “kvapkami” fantasy kniha Kriedou alebo mečom od autora Jána Gálika. Román pre tínedžerov chcú dodať školám v rámci knižného balíčka kritického myslenia.
Fantasy svet vo svojich diel(k)ach tvorí preto, lebo realitu žije a nechce o nej písať. Písanie je tiež pre neho mozgový reset, a ako dodáva, niektoré emócie a situácie mu v hlave „zavadzajú” a potrebuje ich dostať von.
Najnovšie dal autor Ján Gálik na papier tému zo školského prostredia. Knihu Kriedou alebo mečom uviedli krstom do života v stredu v Mestskej knižnici Ružomberok.
O šikane v školách originálnou formou
Silnejúce násilie a šikana na školách prerastá kompetentným cez hlavu. Riešenie vidia v zriadení novej pedagogickej fakulty, ktorej absolventi majú podobným incidentom zabrániť novými metódami.
Ako napovedá už názov knihy, novými výchovnými nástrojmi je aj hrubá sila. Zabudnite na trstenicu, nový učiteľ môže zakročiť aj mečom. Ten je súčasťou extrémnych nástrojov aj u učiteľa Michaela, ktorý nastupuje ako predstaviteľ novej sorty pedagógov do školy, v ktorej bol kedysi žiakom.
To by bol náčrt deja knihy Kriedou alebo mečom. Poukazuje na problémy súčasného školstva: šikanu, násilie, nezáujem rodičov, bezradnosť pedagógov či vyhorenie. Ide však o román a tínedžerov a tomu autor prispôsobil aj formu a jazyk.
„Spolupráca s tebou už pri antalógii Čas hrdinov II naznačovala, že máš veľmi originálny jazyk a osobité videnie sveta. Veľmi sa nám páčil tvoj zmysel pre humor, ktorým vieš vyjadriť vážne veci s nadľahčením a z iného uhla pohľadu. A tomu si ostal verný aj pri svojich samostatných románoch,” vyzdvihla kvality autora pred krstom knihy Andrea Harmancová z vydavateľstva Artis Omnis, ktoré knihu Kriedou alebo mečom vydalo.
Ako Harmancová pokračovala, pri rukopise Gálikovho najnovšieho počinu si povedali, že sa aj takejto vážnejšej témy zhostil dobre. „Boli sme veľmi príjemne prekvapení, ako si sa s takou náročnou témou vysporiadal a ako netradične si ju poňal,” adresovala vydavateľka Gálikovi. Ten pri námete vychádzal zo svojho profesijného prostredia – hoci sa venuje písaniu, roky pôsobí ako učiteľ matematiky a telesnej výchovy na základnej škole Klačno v Ružomberku.
Možno premôcť násilie iným násilím?
Ako vlastne písať o násilí? „Metóda je jednoduchá. Násiliu musíme nejakým spôsobom zabrániť. A ak už nie zabrániť, minimálne sa mu nepodvoliť, nenechať ho len tak, neotočiť sa mu chrbtom. Celý čas myslím na to, že keď sa aj v knihe dejú nepeknú veci, netreba nad tým myknúť plecom. Násiliu treba čeliť a nejakým spôsobom ho dostať zo škôl preč,” vysvetlil Gálik v diskusii pred krsom knihy.
V knihe tak medzi riadkami vyvstáva aj otázka, či násilie (nielen) v školskom prostredí možno vyriešiť iným násilím.
Extrémne pedagogické metódy v románe zároveň nie sú myslené doslovne. Ide o metaforu. „Učiteľ môže mečom oddeľovať určité časti žiackych tiel od tých druhých, tým nechcem povedať, že odtíňa prsty … „Prečo? Veď povedz, je to tak. Už som na strane 60, ja viem,” preruší autora so smiechom žena z publika a povzbudí ho, aby dianie v knihe patrične pomenoval.
„Dobre, je to tak,” pobavene pripúšťa Gálik, no pri pokračovaní mierne zvážnie. „Každý neodborný zásah do chodu školstva a školy ma bolí tak, akoby mi niekto odťal prsty,” čím naráža aj na prijaté opatrenia v školstve. Obrazne tak vyjadruje bezmocnosť pri rozhodnutiach z vyšších miest, ktoré k nim do škôl prichádzajú. Bez diskusie či konzultovania s pedagógmi, ktorí ich v praxi musia dodržiavať.
Ako ďalej vraví, väčšina žiakov nepácha násilie. „Som stopercentne presvedčený o tom, že väčšina detí, 99 percent, násilie nepácha, je skvelá, šikovná, sú to úžasné bytosti. Nič lepšie ako deti sa nám nemohlo pritrafiť. A našou povinnosťou je vytvoriť im v škole také prostredie, aby tam chodili bez strachu,” hovorí Gálik. Nový typ učiteľa v jeho knihe strach rozsieva plnými priehršťami.
Kniha vychádza z poviedky, ktorú napísal už pred ôsmimi rokmi. Nevezie sa tak na aktuálnych udalostiach na Slovensku, v ktorých si žiaci do školy doniesli sekery či ohrozovali spolužiakov nožmi. Zároveň tým ani nevraví, že tieto udalosti predpovedal. „Keby som mal vymeniť knihu za to, aby sa toto nedialo, tú možnosť si určite vyberiem.”
Od šuflíkového pisateľa k topke slovenských fantasy autorov
Gálik napísal svoje prvé mikrodielo ešte ako druhák na základnej škole. V šuflíku má enormné množstvo poviedok a začínajúcich kníh.
„Niečo sa pýtalo z hlavy von. Sú ľudia, ktorí napíšu pieseň, otextujú ju, zložia hudbu, lebo potrebujú dať von nejakú emóciu, nápad, príbeh. Sú ľudia, ktorí namaľujú obraz, lebo ho vidia v hlave, chcú ho dostať zo seba von, “zavadzia” im. A mne v hlave zavadzia to, čo napíšem do knihy,” prezradil Gálik prvotné popudy, ktoré ho viedli k písaniu. A hoci sa tvorbe príbehov venuje už roky, k posielaniu poviedok do súťaží a postupne k vydávaniu kníh prišlo až po tom, čo začal učiť.
Tvorba preňho zároveň predstavuje oddych. „Písanie je pre mňa relax, mozgový reset. Svoju prácu mám veľmi rád a chcel by som v nej ostať čo najdlhšie, ale je to aj náročné. A aby som z tohto náročného a ubíjajúceho sveta mohol niekam ísť, vychádzam aspoň v hlave do krajín, ktoré si vymyslím,” pokračuje Ján Gálik, ktorý debutoval románom Odvrhnutí v roku 2019.
Fantasy svet ho pohltil už ako dieťa a verný je mu doteraz. „Preferujem písanie s prvkami fantasy alebo sci-fi z toho dôvodu, že realitu žijem a nechcem o nej písať,” vysvetľuje, prečo sa vo svojich príbehoch vydáva týmto smerom.
Nadprirodzené svety mu zároveň umožňujú svoje postavy skúšať, vystavovať ich situáciám, do ktorých by sa v realite nedostali. „Zaklínania, zázračné zvery, iné planéty dostanú človeka za hranicu toho, čo by v tomto svete mohol zažiť. Potom zisťujem a sledujem, ako sa s tým človek vysporadúva,” odkrýva ďalší dôvod, prečo práve fantasy.
Kvapku fantasy použil podľa svojich slov aj v najnovšom príbehu. Znovu so záujmom sledoval, ako sa postavy popasujú s nastolenými okolnosťami. Konkrétne aj s postavou, ktorá disponuje veľkou mocou. „Nájdu v sebe dosť síl, aby sa vyslobodili zo zovretia tohto človeka? Vážia si vlastnú slobodu natoľko, že sú schopní podstúpiť aj väčšiu obeť alebo pomôcť tomu druhému, aby mohli žiť podľa seba?” kladie autor otázky na margo postáv v novej škole, kde sú základným heslom zákony a poriadok. „Čo na jednej strane môže znieť dobre a zmysluplne, ale ak sú tieto zákony postavené len v prospech určitej skupiny ľudí alebo obmedzujú človeka, ktorý nevykonáva nič zlé, je otázne, či sú tie zákony v poriadku,” dodáva.
Vydanie románu Kriedou alebo mečom mohli ľudia finančne podporiť na známej platforme Startslab. Knihu chceli totiž nielen vydať, ale aj doručiť do základných a stredných škôl spolu s ďalšími titulmi na podporu kritického myslenia – medzi mládežou, učiteľmi aj rodičmi. Kniha má byť súčasťou knižného balíčka kritického myslenia spolu s dielami Lovci šarlatánov: Príručka zdravého rozumu a Pandémia hoaxov.
