Viacerí obyvatelia vrátane veterinárov upozornili na mäsité návnady so zapichnutými špendlíkmi. Zdravie psov však ohrozujú aj otravy, hoci nie cielene použité proti nim. Viac nám porozprávala veterinárka Petra Fabová.
Kúsky šunky so zapichnutými špendlíkmi, porozhadzované v tráve v okolí hlavnej pošty a budovy školičky. Výstraha pred nebezpečnými návnadami pre psov sa šírila pred približne dvoma týždňami na sociálnych sieťach.
Verejne na ne vtedy upozornila aj veterinárka Petra Fabová. Sama ich našla pri venčení svojho psíka.
„Návnady okolo pošty som našla náhodou, práve som bola cez obed venčiť Daisy. Mala ich rovno pred nosom. Vyhodila som ich, potom som zdieľala fotografiu aj s upozornením,” hovorí s tým, že pri nebezpečnom lákadle bola rýchlejšie než jej fenka a vzala jej ho spred nosa, no pri inom psíkovi mohla stačiť aj sekunda a majiteľ by toľko postrehu a šťastia nemal.
Ide v poradí už o druhý zaznamenaný prípad za posledný polrok. „Ďalší podobný prípad, o ktorom sa vie, bol v lete, v júli alebo auguste, na Klačne,” dopĺňa Fabová. To už však mäsité návnady obsahovali klince.
Včasná pomoc
Tráviacie ťažkosti, natrhnutie čreva, až akútne zápaly a smrť. To všetko môže psom spôsobiť prehltnutie týchto návnad.
„Prinajlepšom hrozí iba jemné poškodenie čreva alebo tráviacej sústavy, tráviacich orgánov. Prinajhoršom sa môžu špendlíky zaseknúť v pažeráku, žalúdku alebo čreve a spôsobiť prasknutie alebo natrhnutie čreva alebo žalúdka. Obsah sa následne dostane do dutiny brušnej, poprípade hrudnej,” konkretizuje možné riziká skúsená veterinárka. Dochádzať potom môže k veľmi bolestivému zápalu pobrušnice a urgentným stavom.
Pri silnejšom jedincovi sa môže stať, že špendlík cestuje po tele – môže sa dostať na jedno miesto a spôsobiť iné klinické príznaky. Najbežnejšie sú však podľa Fabovej tráviace ťažkosti.
„Pri prehltnutí návnady nie je nevyhnutné hneď utekať na veterinárnu kliniku. Treba ale minimálne zdvihnúť telefón, poradiť sa, čo robiť, aké klinické príznaky pozorovať. Počas rozhovoru môže veterinárny lekár tiež vyhodnotiť, že by bolo lepšie pacienta vidieť.“
veterinárka Petra Fabová
V prípade klincov možno hovoriť až o riziku úmrtia. Ale v prípade uvedomelých majiteľov a včasnému zákroku sa najhoršiemu scenáru dá predísť. „Samozrejme, pokiaľ by majiteľ nevyhľadal veterinárnu pomoc, aj keď psík vykazuje klinické príznaky, nepije, neje, zvracia, nevylučuje, môže dôjsť až k extrémnym prípadom úhynu zvieraťa,” hovorí Fabová. Zároveň však dodáva, že z jej pohľadu väčšina ľudí s chorým psíkom navštívi kliniku a nenechá ho trpieť.
Ako teda postupovať, ak psík zje nebezpečnú návnadu? Jednoznačne sa spojiť s veterinárom. Na začiatok aj telefonicky. „Nie je nevyhnutné hneď utekať na kliniku. Treba ale minimálne zdvihnúť telefón, poradiť sa, čo robiť, aké klinické príznaky pozorovať. Počas rozhovoru môže veterinárny lekár tiež vyhodnotiť, že by bolo lepšie pacienta vidieť,” objasňuje kroky Petra Fabová. V prípade, že si majiteľ nie je istý a bojí sa, vždy môže nechať psíka vyšetriť.
Časté sú otravy, ale nie cielene proti psom
Spomínané návnady v Ružomberku sa, aspoň v jej klinike, zaobišli bez pacientov. Vo svojej práci sa však Petra Fabová stretáva s otravami psíkov.
„Ide hlavne o návnady proti potkanom, spôsobujú krvácanie. Z tých bežných sú to aj otravy na slimáky, tie obsahujú veľmi agresívne, neurotoxické jedy,” špecifikuje Fabová.
Častejšie však v ich prípade zaúraduje náhoda, nemusí byť za nimi hneď zlý úmysel. „Nemusia byť vždy schválne na zemi, ako keby niekto umiestňoval hromadné návnady pre psy. Hoci sa raz za čas nájde aj takýto človek, nemyslím si, že spejeme až k takému extrému. Skôr by som to pripísala tomu, že ich psy nájdu náhodou,” hovorí s tým, že väčšinou ošetruje podľa jej názoru nie cielene priotrávené psy.
Tráviace ťažkosti môže psíkom spôsobovať aj nezodpovedné ľudské konanie. Znečisťovanie prostredia, vyhadzovanie odpadkov a ignorácia existencie smetných košov. Opäť vychádza z vlastnej skúsenosti. „Bývam v paneláku. Bežne, keď idem venčiť psa, nájdem na tráve chlieb, kosti, rôzne vyhodené odpadky,” odkrýva ďalší možný zdroj žalúdočných problémov.
Ako môžeme zabrániť
Počas svojej praxe sa stretáva aj s poloúsmevnými prípadmi. „Psíkovia a zvieratká vedia byť aj maškrtníci a požrať všetko možné. Väčšinou sú to hračky, loptičky, kamene. Mali sme pštrosa, čo zjedol veľkú, asi 15-centimetrovú skrutku. Dalšiemu pštrosovi na farme neďaleko golfového klubu našli v bruchu asi 20 golfových loptičiek,” načiera Fabová aj do kuriozít. Tie uzatvára prípadom psíka, ktorý keď behal, hrkal. Rontgen v jeho ruchu odhalil množstvo kameňov.
„Hrkali mu v žalúdku, tak sme mu ich vybrali von. To sú tie lepšie prípady. Horšie sú, keď fajnšmekri zjedia ponožku, spodnú bielizeň, zasekne sa im niekde v čreve, tak to už treba vyberať von,” spomína skúsenosť, ktorá iba podčiarkuje, že pri psíkoch treba byť naozaj v strehu.
Ak chceme neželaným ťažkostiam či nebodaj otravám psov zabrániť, treba dávať pozor, myslieť dopredu, predvídať. Na druhej strane, Fabová dodáva, že nie je vždy v možnostiach majiteľov všetko ustriehnuť, ani napríklad takú šunku s klincami. A žiť v neustálom strachu tiež nie je cesta. „Treba nájsť taký zdravý stred. Byť si hlavne vedomý rizík, ktoré máme, poznať si svoje zviera a následne tomu prispôsobiť aj správanie. Tak by som to riešila ja.”
Pri extrémnych prípadoch psov, ktoré skonzumujú takmer všetko v dohľade, je na prechádzke na zváženie aj náhubok.
Ísť od seba
Pri nebezpečných návnadách pre psov vždy vyvstáva otázka, čo dotyčných k tomuto konaniu vedie. „Argumentuje” sa averziou voči zvieratám či nezodpovedným správaním psíčkarov.
Na názor sa pýtame aj Petry Fabovej. „Pravdepodobne to bude aj tým. No myslím si, že väčšina občanov so psíkmi sú zodpovední, v tomto smere sme sa v Ružomberku zlepšili,” uvažuje veterinárka, pričom postupne sa náš rozhovor preklenie do filozofickejšej roviny.
„Je to hlbšia otázka. Podľa mňa to vychádza zvnútra. Drvivá väčšina máme v sebe problémy, ktoré musíme riešiť. Možno sme si ich odniekiaľ doniesli, vyrastali sme niekde, v krajine, rodine, škole. Každý musíme na sebe pracovať a vedieť sa s tým vysporiadať. Niekto to môže navonok riešiť aj týmto spôsobom, ubližuje druhým. Možno aj z toho to vyplýva,” pokračuje veterinárka.
„Možno pomáha aj pozitívna skúsenosť. Aj náš člen rodiny mal pôvodne averziu voči psom, len čo spoznal nášho, jeho postoj sa zmenil, obľúbil si ho,” nadhadzujeme. „Aj moji starí rodičia mali kedysi psa, ale iba na dvore, ani jednou labkou nesmel dnu. A teraz, v prípade Daisy, čo je pritom obrovský pes, otočili,” potvrdzuje podobný prípad Petra Fabová.
„Ako spoločnosť sa musíme nejakým spôsobom formovať. Žijeme spolu, v spoločnom priestore, musíme sa vzájomne akceptovať, naučiť sa spolu vychádzať. Aj diskusiou, rozhovormi. Vždy je to o komunikácii,” pokračuje veterinárna lekárka v podnetných myšlienkach.
A ako k tomu môžeme prispieť my, (nielen) majitelia psíkov? „Každý musíme ísť od seba. Byť dobrý. Aj v prípade poznámok pekne, slušne odpovedať. Zlo zlom neporazíme, budeme smerovať iba k ďalšiemu konfliktu,” hovorí Fabová s tým, že treba prijať fakt, že časť ľudí sú extrém, ktorý sa nezmení. „Ako som ale hovorila, vždy treba začať od seba, aby sme to to tu dali nejak do poriadku,” uzatvára s úsmevom.
Titulná fotografia: koláž záberu nájdenej nebezpečnej návnady v Ružomberku (zdroj fb profil Ľubomír Chovanec) a ilustračnej fotografie (zdroj: The Spruce / Missy Schrott)
