Liptov má obrovský potenciál, ale musíme sa naučiť spolupracovať. Takto sa dá zjednodušiť aj celé posolstvo strategického dokumentu Liptov 2030, podľa ktorého sa budú v najbližších rokoch na Liptove prideľovať investície do rozvoja tohto regiónu.
O stratégii na najbližšie roky sa zhovárame s prorektorkou Katolíckej univerzity v Ružomberku prof. Máriou Kozovou, ktorá je odborníčkou na environmentálny manažment a v projektovom tíme Liptov 2030 zastupuje Mesto Ružomberok ako expertka.
Počas svojho života ste sa profesne venovali oblasti krajinnej ekológie a environmentálnemu plánovaniu a manažmentu. Kde vznikol prvý impulz, keď si zvolili práve toto zameranie?
Vždy som mala blízko k prírode. Moja mama pochádza z Oravy. Študovala som na strednej škole geodéziu a kartografiu. Premýšľala som, ako nadviazať, a na vysokej škole som si vybrala geografiu. Po skončení vysokej školy som nastúpila na študijný pobyt do Ústavu krajinnej ekológie SAV a tejto téme som sa neskôr profesionálne venovala vo vedeckej práci a aj ako vysokoškolská učiteľka.
Prečo je práve krajinná ekológia a environmentálne plánovanie a manažment pre vás atraktívne?
Bola to obrovská výzva, najmä po roku 1990, keď sa úplne transformovali všetky inštitúcie v oblasti životného prostredia. Málo ľudí vie, že do roku 1990 sme ministerstvo životného prostredia ako samostatný rezort nemali. Po roku 1990 bolo treba vychovávať študentov, aby sme mali odborníkov v tomto odbore, a bolo potrebné pripravovať aj nové právne predpisy a stratégie. V tomto období som sa viac venovala tomu, ako môžu poznatky environmentálneho manažmentu vstúpiť do prípravy nových právnych predpisov a stratégií. Osobne som sa niekoľko rokov podieľala na príprave návrhu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Neskôr som spolupracovala na Národnej stratégii udržateľného rozvoja Slovenskej republiky. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som založila študijný odbor environmentálny manažment. Veľmi veľa absolventov tohto študijného odboru pracuje v tejto oblasti na vysokých manažérskych funkciách.
Veľa sa hovorí o ,,divokých” 90. rokoch. Mnoho vecí sa ale vtedy začalo meniť – k lepšiemu. Jedna z noviniek bola napríklad aj ochrana životného prostredia na štátnej úrovni.
Do roku 1990 sme nemali viaceré dôležité právne predpisy z oblasti životného prostredia, napr. už spomínaný zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tento zákon bol veľmi dôležitý, aby každá stavba alebo činnosť, ktorá sa umiestňuje do krajiny a môže spôsobiť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie a zdravie, bola posúdená. Keď si zoberieme napríklad také veľké stavby ako podnik na výrobu a spracovanie hliníka pri Žiari nad Hronom, ktorý začali budovať v roku 1951 alebo Niklovú hutu v Seredi so začiatkom výroby v roku 1962 a ďalšie priemyselné prevádzky, pri príprave výstavby ktorých ešte takéto zákony neplatili, stavalo sa vlastne metódou pokus-omyl. Bol to experiment priamo do prírody v mierke 1:1. Až keď vznikli následky, tak sa tieto veci začali riešiť. Tu je veľmi dôležitá aj environmentálna osveta a výchova. Vidíme, ako dlho nám to trvá, už máme viac 30 rokov od „Nežnej revolúcie“ a teraz sa začína reálne riešiť, čo s čiernymi stavbami. Stále nie sme voči prírode takí citliví, ako by sme mali byť. V súčasnosti práve nové strategické dokumenty, konkrétne Program Slovensko na národnej úrovni a Integrované územné stratégie na regionálnej úrovni, ktoré sa pripravujú na nasledujúcich sedem rokov, zavádzajú oveľa prísnejší dôraz na životné prostredie, zmenu klímy a ďalšie nové výzvy na udržateľné využívanie prírodných zdrojov.
Nie ste „len“ vedkyňa, strategička a vysokoškolská pedagogička, ale aj prorektorka pre vedu, umenie, zahraničné vzťahy a mobility. Čím si vás získal práve Ružomberok a tunajšia Katolícka univerzita?
V Slovenskej akadémii vied som pôsobila dvadsať rokov, ďalších takmer dvadsať som bola na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas pôsobenia na Prírodovedeckej fakulte som dostala ponuku založiť študijný program environmentálny manažment na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Hoci sa tento náš zámer nepodaril, som veľmi rada, že som prišla do Ružomberka. Podarilo sa nám realizovať veľa iných užitočných projektov aj v spolupráci s Mestom Ružomberok. Spolu s Mestom Ružomberok a ďalšími slovenských a českými partnermi sme v rokoch 2017 – 2019 riešili v rámci programu Interreg projekt Pamiatky svetového dedičstva v živote obcí, miest a regiónov. V roku 2021 sme pomohli Mestu Ružomberok pripraviť návrh Manažmentového plánu 2022 – 2031 pre lokalitu svetového dedičstva UNESCO Vlkolínec. Aj na Katedre geografie Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku som vychovala v oblasti životného prostredia a ochrany prírody veľa šikovných študentov.
Skúsenosti ste napokon mohli využiť aj ako prorektorka.
Áno. Na Katolíckej univerzite som mala možnosť posunúť niektoré veci dopredu. Za posledné štyri roky sa udialo veľa zmien aj v právnych predpisoch. Kritériá na kvalitu na vysokých školách sa nastavili vyššie, pripravili sme nový Dlhodobý zámer pre rozvoj Katolíckej univerzity v Ružomberku na roky 2022 – 2027 s výhľadom do roku 2030. V oblasti vedy už nejde len o vedecký výskum, ale aj o dodržiavanie vedeckej integrity, etiky. Zapájame sa do iniciatív, ktoré smerujú do budovania zelenej univerzity. Veľký dôraz sa kladie na tzv. tretiu spoločenskú misiu univerzít. Zároveň som rada, že som mohla svoje vedomosti využiť aj pre Mesto Ružomberok. Ako expertka som zapojená do kooperačnej rady, ktorá v súčasnosti pripravuje dokumentáciu pre Udržateľný mestský rozvoj Ružomberok-Liptovský Mikuláš, čo poznáme skrátene ako Liptov 2030. Sú to nové prístupy podporujúce spoluprácu samospráv obcí a miest a sociálno-ekonomických partnerov, ktoré doteraz v plánovaní na regionálnej úrovni neboli. Verím, že práve vytváranie partnerstiev medzi blízkymi mestami či spoločná zodpovednosť všetkých zainteresovaných partnerov o región Liptov môže priniesť pozitívne výsledky.
Spomínali ste kooperačnú radu, ktorá je dôležitá pri vytváraní strategického dokumentu Liptov2030. Čo je zmyslom tohto projektu?
Zmyslom takýchto udržateľných rozvojových koncepcií je hľadať spoločné riešenia, posilniť odborné kapacity. V aktuálnom Programe Slovensko 2021 – 2027, je kladený veľký dôraz na to, aby sa budovali odborné kapacity v rámci samospráv. Finančných prostriedkov, ktoré môžu priniesť rozvoj do regiónu je pomerne dosť, len treba kvalitne pripraviť projektové zámery a vedieť ich riešiť. Spolupráca medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom je dôležitá. Hľadajú sa riešenia, ktoré tieto dve mestá a okolité obce spájajú, ktoré priority je potrebné riešiť, ako využiť odborný potenciál univerzít, akým spôsobom zapojiť aj ostatných socio-ekonomických partnerov. Veľký dôraz sa kladie práve na partnerstvá.
Do kooperačnej rady boli prizvaní experti z rôznych oblastí. Riešiteľský kolektív pripravuje dokument tak, aby bol zosúladený s rozvojovými dokumentmi, ktoré sa v súčasnosti pripravujú pre Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). Dôležité je aj to, že na realizáciu dokumentu Udržateľný mestský rozvoj Ružomberok-Liptovský Mikuláš budú vyčlenené samostatné finančné prostriedky. Je dôležité si uvedomiť, že ak budú vedieť odborníci v regióne spolupracovať a mestá a obce pripravia kvalitné projekty, je možné sa uchádzať aj o ďalšie finančné prostriedky, ktoré budú v Programe Slovensko.
V súčasnosti prebieha zber dotazníkov, kde sa ľudia môžu vyjadriť, čo by zmenili alebo zlepšili. Z dotazníkov vyplýva aj to, že si ľudia prajú nové študijné programy, kvalitné vzdelanie.
Celkovo sa na Slovensku, v porovnaní s inými krajinami, pomerne malé percento dospelej populácie zapája do celoživotného vzdelávania. Toto bude určite potrebné zmeniť. Je dôležité, aby sa vytvorili zaujímavé podmienky aj na rekvalifikáciu na nové povolania, ktoré sú pre rozvoj regiónov dôležité.
Základom môžu byť nielen projekty, ktoré navrhujú mestá a zapojené obce. Katolícka univerzita a ďalší partneri ponúkajú do prioritnej oblasti na úrovni ŽSK zaujímavý zámer, a to Centrum pre diagnostiku a liečbu infekčných ochorení (CEDLIO). Interdisciplinárne pracovisko CEDLIO by malo byť zriadené v gescii Ministerstva obrany SR a Ministerstva zdravotníctva SR, pri Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok – FN, v spolupráci so špičkovými univerzitnými pracoviskami, ako sú Mikrobiologický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku. Tento zámer by sa mal tiež podporovať z eurofondov a mohol by slúžiť celému Slovensku, zároveň by pomohol regiónu.
Katolícka univerzita sa chce zapojiť aj do inovačného centra INOVIA, ktoré založil ŽSK, Mesto Žilina a Žilinská univerzita. Novozaložené inovačné centrum si kladie za hlavné ciele zhodnotiť potenciál ŽSK, vytvárať podmienky pre zlepšovanie inovačnej výkonnosti a prepájať a zintenzívniť spoluprácu podnikov, výskumných a vzdelávacích inštitúcií. Centrum je zamerané aj na to, aby sa vytvárali také zaujímavé študijné programy a pracovné príležitosti pre mladých ľudí, aby nám neodchádzali na univerzity do zahraničia a do iných regiónov. Nemáme cennejší potenciál ako ten ľudský.
Liptov 2030 strategicky rozhodne, ako sa bude čerpať odhadovaná suma 25 miliónov eur z eurofondov. Mnoho ľudí môže mať pochybnosti, či sa peniaze na nasledujúce roky dobre využijú.
V aktuálnom programovacom období 2021 – 2027 sa nabieha na celkom iný prístup a myslím si, že by mohol byť oveľa užitočnejší a efektívnejší. Budú to tzv. integrované investičné investície, ktoré budú jedným z kľúčových finančných nástrojov implementácie integrovaných územných stratégií. Budú môcť byť financované zo všetkých zdrojov EÚ a naprieč všetkými cieľmi politík. Hľadajú sa riešenia a pripravujú manuály, ako zjednodušiť celú prípravu týchto projektov, akým spôsobom to vedieť lepšie financovať a ako skrátiť verejné obstarávanie. A práve kvôli tomu, aby sa toto všetko uľahčilo, je veľmi dôležité, vytváranie regionálnych poradenských centier vo všetkých regiónoch. Dôležité je, aby analytické a metodické zručnosti získalo čo najviac pracovníkov zo samosprávy. Celý systém tvorby strategického dokumentu Liptov 2030 je otvorený a aj počas tvorby sa bude monitorovať, čo je potrebné upraviť alebo zmeniť.
Hovoríme o zmenách. Čo by mohla podľa vás stratégia Liptov 2030 vyriešiť?
Liptov je najviac navštevovaná destinácia na celom Slovensku. Takto je to zakotvené aj v analytickej časti Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ZSK a v novom územnom pláne, ktorý sa pripravuje pre ŽSK. Liptov má obrovskú šancu v turizme, podnikaní, ekologických zámeroch, ale je veľmi dôležité, aby tieto odvetvia aktívne spolupracovali pri príprave projektov. Napríklad Vlkolínec. Je to veľmi atraktívna lokalita zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, ktorú navštívi ročne takmer 70-tisíc návštevníkov. Prídu, ale o dve-tri hodiny odídu. Teraz na úrovni Liptova hľadáme spoločne riešenia, ako urobiť ponukovo lepšie, kvalitnejšie balíčky, aby návštevník išiel nielen do Vlkolínca, ale aby navštívil ďalšie lokality. Ide o to, aby sa všetky tie organizácie, ktoré sa venujú turizmu, vzájomne dohodli a vedeli spolupracovať. Treba sa zároveň naučiť robiť aj kvalitný marketing týchto lokalít a veľmi dôležité je, aby sme sa učili aj od zahraničných partnerov.
Vráťme sa ešte k životnému prostrediu, ktoré je vaša srdcovka. Ako by mal strategický dokument Liptov 2030 pomôcť práve tejto oblasti?
Na Liptove som bola nominovaná za Katolícku univerzitu do Regionálnej rady partnerstva Liptov. To bolo na konci roka 2020. Zúčastnila som sa viacerých diskusiách, kde boli starostovia, primátori, zástupcovia miest. Jeden z veľmi dôležitých problémov, ktorý vidia zástupcovia samospráv, je problematika odpadov a obehového hospodárstva. Zákony máme v tejto oblasti na európskej úrovni, ale ich implementácia a ich dodržiavanie zlyháva. Je však dôležité si uvedomiť, že každá obec si nemôže dovoliť budovať svoju triediacu linku či skládku. Toto je typická oblasť, kde je potrebné hľadať spoločné riešenia, aby sa ušetrilo, no zakúpila sa kvalitná technika. Ide to v ruka v ruke s environmentálnym vzdelávaním miestnych obyvateľov. Prvá a najdôležitejšia úloha je minimalizovať tvorbu odpadu. Treba separovať, recyklovať a naučiť to aj miestnych podnikateľov. Toto je veľká úloha, ktorú je potrebné dobre zvládnuť.
V tomto regióne máme aj staré environmentálne záťaže. Musíme si ochrániť aj ďalšie zložky životného prostredia: vodu, pôdu, biotu. Máme tu krásnu prírodu, ale jej zachovanie si vyžaduje kooperáciu cestovného ruchu a ochrany prírody. Treba hľadať cesty v kvalite a nie v tom, že niekde mám známych, ktorí všetko vybavia. Na toto by sme mali po tých rokoch od Nežnej revolúcie zabudnúť. Mali by sme si vytvárať kvalitné tímy a spolupracovať so všetkými zainteresovanými partnermi, ktorých tu na Liptove máme.
Titulná fotografia: Profesorka Mária Kozová. Foto: Matúš Demko
