Od utorka 21. júna môžete v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa uvidieť tvorbu 15 vystavujúcich autorov z dolného Liptova.
Fotografie, kolekcia grafík s videoinštaláciou, diela, ktorých rukopis nie je ťažké dešifrovať, krátky film, krst knihy, no hlavne veľký priestor, kde tvorbu Ružomberského umeleckého okruhu Rozeta obdivovalo viac ako sto ľudí. Toto všetko zažili návštevníci Liptovskej Galérie Petra Michala Bohúňa na otvorení výstavy Ružomberského umeleckého okruhu Rozeta.
Zoskúpenie umelcov
Výstavu tvoria diela od 15 autorov. Sú to to Peter Abonyi, Milan Adamčiak, Rastislav Biarinec, Marta Bošelová, Róbert Cyprich, Zuzana Hrušková, Richard Kalmár, Vavrinec Kendera, Boris Kudlička, Ján Kudlička, Štefan Papčo, Lucia Papčová, Mira Podmanická, Pavol Rusko a Monika Zimoray.
Kurátormi výstavy sú Richard Gregor a Dorota Kenderová.
,,Pre mňa osobne je to veľmi zaujímavý moment z mnohých hľadísk. Keď som sa dopočul o Rozete po prvýkrát, bolo to z úst Milana Adamčiaka v roku 2000. Pre mňa to bolo abstraktné, nepoznal som mená umelcov, no Milan o nich vždy hovoril s veľkou vďačnosťou a úctou. Zaujímavé, že sa nám preťali trajektórie a dnes otvárame výstavu,” prihovoril sa návštevníkom výstavy Richard Gregor.
,,Pre mňa je táto výstava trochu iná, pretože sa vraciam na rodnú hrudu. Hoci žijem v Košiciach, som Ružomberčanka. Je to nová skúsenosť prísť sem na toto miesto, vidieť známe tváre a ľudí, ktorí ma ovplyvňovali v školských časoch alebo ma aj neskôr sprevádzali vo výtvarnom smerovaní,” povedala na úvod Dorota Kenderová a dodala, že komunita umelcov v Ružomberku bola veľmi živá. Potvrdilo sa to aj tým, že vysoká škola výtvarných umení urobila v Ružomberku pobočku a bola napojená na identitu mesta – textil a papier.
,,Preto sa tam študoval textilný a grafický dizajn. Vytvorenie tejto pobočky bol naozaj zaujímavý experiment v 90. rokoch, ešte viac spojil komunitu a ostalo to v nás,” uzatvára Kenderová.
Výstava odráža fenomén krajiny, ktorý stojí v pozadí výberu diel a nesie so sebou nevyhnutný ekologický akcent. Kurátor výstavy Richard Gregor vysvetľuje, že krehká hranica konštrukcie a deštrukcie, zotrvávanie na istotách umeleckého prejavu i hľadanie poézie na neobvyklých miestach alebo v nezvyčajných činnostiach, to sú len niektoré postrehy , ktoré môžeme vytušiť pri pohľade na tvorbu vystavujúcich – povedzme to otvorene – skeptikov.
Hoci Rozeta existovala viac ako dve desiatky rokov, až teraz, po rokoch, sa jej členovia opäť spojili.
V Ružomberku vzniká mestská galéria
A nielen to. Už niekoľko dlhých rokov sa jej členovia snažia o vybudovanie mestskej galérie. Miesta, kde by mohli vystavovať svoje diela. Priestor by mala zastrešiť Burjanova vila.
Od roku 2019 patrí výlučne do vlastníctva mesta po tom, ako sa radnica dohodla s vtedajšími menšinovými vlastníkmi. Mesto ju odkúpilo za takmer 93-tisíc eur. Už vtedy primátor prisľúbil nádejnú budúcnosť.
,,V danej lokalite existuje strednodobý plán, podľa ktorého by sa budova využitým dostupných prostriedkov postupne rekonštruovala a premenila na reprezentačné sídlo mestskej galérie Rozeta, ktorá už momentálne funguje ako občianske združenie,” potvrdil hovorca mesta Viktor Mydlo.
Ján Kudlička potvrdil, že miesto pre umelcov by malo byť skutočne vo vile neďaleko radnice. ,,Predpokladáme, že budúci rok by sme urobili návrhy, aby sa vila začala rekonštruovať. Teraz však máme náhradný priestor na Plavisku. Rekonštruuje sa tam jeden krásny priestor, viac ako 300 metrov štvorcových. V júli tam budeme otvárať Galériu Rozeta.
Zároveň dodal, že o vybudovanie galérie sa snažil ešte v 70. rokoch spoločne s Milanom Adamčiakom či Robom Cupríkom. Ostalo však len pri sľuboch od vedenia mesta.
,,Zatiaľ nám pomohol ako jediný súčasný primátor, ostatní len sľubovali, no nikdy sa nič nezrealizovalo.”
Výstava je pre Jána Kudličku výnimočná v tom, že po rokoch sa dala Rozeta opäť dokopy. ,,Máme novú mladú krv a myslím si, že táto výstava svedčí o tom, že to bude ešte veľmi zaujímavá spolupráca a že znovu môžeme značkou Rozety reprezentovať nielen mesto Ružomberok, ale aj celé Slovensko,” hovorí s vďačnosťou pre náš portál Ján Kudlička.
Fotografie v texte: Anna Zábojníková