Do sveta brušného tanca a hudby pootvorí dvere vedúca umeleckého zoskúpenia Orientalico, ktoré tento rok oslávi 15. výročie.
Už pri otvorení dvier do štúdia tanca a hudby v Ružomberku nás privíta omamná a pokojná vôňa. Šíri sa z vonnej tyčinky, ktorá má prevoňať priestor a odohnať všetky starosti. Dotvára pozitívnu atmosféru, aby sa tanečníci, ale aj hudobníci venovali len prežívaniu samého seba.
Štúdiom sa rozlieha orientálna hudba, zdobia ho veľké zrkadlá, po bokoch sú odložené hudobné nástroje, najmä bubny. Okná zdobia úspechy z mnohých medzinárodných festivalov. Tento útulný priestor bol kedysi zaprataným skladom, dnes pripomína oázu pokoja.
Na scéne sú už 15 rokov
,,Tým, že sme naozaj priateľská komunita a mnoho vecí spolu zdieľame, tak aj toto štúdio sme si vytvorili svojpomocne. Osadili sme zrkadlá, pridali plávajúcu podlahu, priniesli sme gauč. Chceli sme si vytvoriť kreatívny priestor,” ukazuje nám štúdio vedúca umeleckého zoskúpenia Bibiána Hlaváčová.
Orientálnemu tancu prišla na chuť v roku 2006, v čase, keď bola na materskej dovolenke. ,,V miestnej čajovni fungovalo materské centrum. Chodila som tam so svojimi deťmi počas poobedí tráviť čas pri rôznych aktivitách. Jeden deň tam vplávala krásna žena. Predstavila sa ako lektorka brušného tanca a pozývala ženy, aby sa k nej pridali. Veľmi to na mňa zapôsobilo. Povedala som si, že práve toto potrebujem. Byť na materskej, ale stále ženou, tancovať a byť sama sebou.”
Tancu sa však sympatická dolnoliptáčka venuje dlhšie. Ako dieťa tancovala spoločenské tance, neskôr prešla do moderného štýlu a napokon viedla aj rôzne tanečné skupiny.
,,Tanec mi chýbal. Bol to taký dážď, ktorý pokropil moju vyprahnutú tanečnú dušu. Prihlásila som sa a začala chodiť na brušné tance. Na kurze som stretla ženy, ktoré to cítili rovnako. Po čase nám ale bolo málo chodiť tancovať len raz do týždňa,” začína rozprávať o začiatkoch umeleckého zoskúpenia, ktoré tento rok oslávi 15. výročie vzniku.
Ženy sa o brušný tanec začali postupne zaujímať oveľa viac. Vyhľadávali rôzne aktivity aj mimo Ružomberka, zúčastňovali sa vzdelávacích kurzov. Postupne si začali tvoriť skupinu. Nacvičovali choreografie, investovali do kostýmov a prišli aj prvé vystúpenia.
,,V roku 2009 som absolvovala 9-mesačný certifikovaný kurz pre lektorky orientálneho-brušného tanca. Odvtedy svoje umenie odovzdávam ďalším ženám na mojich kurzoch.“
Z malej skupinky do občianskeho združenia
,,Pochopili sme, že je to celkom bohatá oblasť a začínajú sa k nej nabaľovať aj organizačné povinnosti. V roku 2010 sme si založili občianske združenie. Na začiatku sme boli outsideri, pretože mesto nevytvára podmienky pre takéto potreby. Kde sa ale podieť? Napokon sme si v roku 2019 prenajali priestor v centre mesta na Mostovej a doteraz sa snažíme nájsť prostriedky, aby sme vedeli fungovať. Podávame projekty na činnosť, získavame 2% z daní.”
Občianské združenie Orientalico má približne 70 členov. Aktívnych je však o niečo menej. Vedúca zoskúpenia vraví, že nie každý má na to, aby sa postavil na pódium a odprezentoval. ,,U nás je ale vítaný každý. Nikto tu nikoho neposudzuje, nemáme žiadne hranice. Ani vekové, ani váhové,” zdôrazňuje Hlaváčová.
Štúdio tanca a hudby v sebe zahŕňa dve formy. Ide o profesionálne muzikantské zoskúpenia, Musica Orientalica, ktorá sa venuje reprodukovaniu orientálnej hudby, bubenícka kapela Malirosa a Orientalico, profesionálnu tanečnú skupinu. Tieto formácie sú navzájom úzko prepojené a spolupracujú na viacerých projektoch.
Súčasťou sú štyria lektori, ktorí sa hudbe aj tancu venujú do hĺbky. Chodia na rôzne kurzy, vzdelávajú sa, popritom pôsobia v telesách a svoje vedomosti odovzdávajú ostatným.
Ak by orientálne tance niekoho zaujali, má možnosť prísť na kurz. Tam sa mu bude venovať lektor, prejde základom, za ktorým nasleduje dlhšia cesta, stane sa členom formácie a neskôr sa môže prezentovať aj na verejnosti.
,,Myslím si, že to už dávno neberieme tak, že sa niečo zatancuje a rozídeme sa domov. Snažíme sa ísť do hĺbky. Máme bubny, dajú sa na nich hrať rôzne štýly, orientálne a africké rytmy majú prieniky v hudbe ďalších národov. Máme veľkú skupinu, ktorí sa tomu venujú na takmer profesionálnej úrovni a bubnujú africké rytmy,” vysvetľuje Hlaváčová, zároveň sa teší, že spoločný koníček vytvoril aj komunitu, ktorá sa rada stretáva.
,,Ak ma niekto narodeniny, prinesie koláč. Vyrábame si rôzne veci, kostýmy, rekvizity, napríklad aj spoločné tričká. Je to určitá forma sociálneho prežívania v partii, ktorú spája trávenie voľného času a aktivizmus na poly umenia, hudby a tanca.”
Hadie ruky aj ležatá osmička
Bibiana Hlaváčová nám približuje, že orientálny tanec vznikol v starovekom Egypte a hoci sú zachované pramene, bola to práve moderná doba, ktorá odhalila, ako je príjemné tancovať pre ženu. ,,Skutočne sa dá povedať, že orientálny tanec je tanec ženy. Nie je nič krajšie, ako keď sa cítite príjemne vo svojom tele. Veľká inšpirácia pre tanec je hudba, ktorá má rôznu atmosféru. Je dôležité poznať aj tanečnú techniku, ktorá vychádza napríklad aj z baletu (klasického tanca). Ním nás previedla lektorka.“
Orientálny tanec má aj typické tanečné prvky. A hoci každému na prvú napadne krútenie bokmi, nie je to všetko. ,,Tanec v sebe zahŕňa množstvo prvkov. Dôležitá je izolácia jednotlivých častí tela, pričom každá časť môže vykonávať iné tanečné pohyby. Zoberme si napríklad také šimi, kde musí byť tanečnica úplne uvoľnená. Pohyb vychádza z kolien a pri správnej technike dochádza k traseniu spodnej časti tela. Pre orientálny tanec sú príznačné rôzne akcenty, slnečný kruh, malý mesačný kruh, ležatá osmička, hadie ruky a mnoho iných,” približuje vedúca zoskúpenia.
A čo majú tanečníci oblečené? Na tanečných hodinách čokoľvek, v čom sa cítia pohodlne. Môžu to byť voľné tričká aj legíny. ,,Výsledkom je však určitý estetický dojem, na vystúpenia si pripravujeme kostýmy, šifónové, okázalé, používame rôzne hodvábne látky, flitre, kamienky. Určite to nie je každodenný úbor,” hovorí s úsmevom Ružomberčanka a dodáva, že nie vždy to musí byť kostým, ktorí odhaľuje ženské telo.
,,Samozrejme, tanečnica môže byť aj odhalená, ale nie je to predpísané. Často používame telovú sieťku, to je časť ušitá z jemnej tkaniny, ktorá zároveň zahaľuje aj odhaľuje. Môže to byť bruško alebo aj ruky. Sú rôzne štýly kostýmov, kde býva žena zahalená celá, najmä pri folklórnych štýloch.”
Tanečnica podľa Hlaváčovej musí byť presvedčivá v prejave, netreba zabúdať na detaily, aj vlasy sú určitým nástrojom vyjadrenia. ,,Žena musí byť čo najviac ženou, mala by poznať svoje prednosti, zvoliť rekvizity, kostým a doplnky v ktorých sa cíti príjemne a sebavedome. Aby to všetko podčiarklo jej pôvab. No najmä si treba tanec užiť, potom môže byť pôžitkom aj pre diváka.”
Pri tanci používajú aj zaujímavé rekvizity ako závoj, perové vejáre, hodvábne vejáre, palice, krídla, šable, horiace vejáre či horiaci svietnik.
Domáce pôda aj medzinárodné festivaly
Orientalico chodieva aj na mnohé medzinárodné festivaly, najmä do Čiech alebo aj Rakúska,Talianska. ,,Existujeme 15 rokov a ešte stále sme sa neprejedli toho všetkého, čo v sebe orientálny tanec a hudba zahŕňa. Nedá sa povedať, kde môže byť hranica, zatiaľ sme ju neobjavili.”
Od vzniku umeleckého zoskúpenia sa nadšenci pre orientálnu hudbu a tanec snažia organizovať mnohé podujatia. Tento rok to bol napríklad 12. ročník Orient šou v ružomberskej synagóge, no pre domácich sú to často bubnovačky v Čutkovskej či Hrabovskej doline. Okrem toho bývajú súčasťou ružomberských kulturných podujatí.
,,Počas leta máme naplánované Leto s tancom. Budú pravidelne otvorené hodiny v štúdiu a ktokoľvek môže prísť a vyskúšať si rôzne štýly tanca. Pravidelne ale organizujeme vzdelávacie kurzy pre verejnosť,”
V štúdiu vynikajú aj úspechy. Sú to mnohé poháre zo súťaží. V roku 2018 si z Pressburg Dance Fest odniesli štyri ocenenia. V tom istom roku sa medzinárodná súťaž v orientálnom tanci konala aj v Prahe, odkiaľ si dolnoliptáci odniesli druhé aj tretie miesto.
Titulná fotografia: Bibiána Hlaváčová (vľavo) na spoločnej fotografii s členkami Orientalica. Foto: B. Hlaváčová
