Hovorí, že každá kríza má svoje dno, od ktorého sa dá odraziť. S Matúšom Vlčkom sme sa zhovárali o minuloročnom behu po Ceste hrdinov SNP, ktorá síce splnila cieľ, no ,,boľačky” z behu ostali dodnes. Po úspešnom maratóne v Berlíne sa mladý Ružomberčan rozhodol splniť si svoj sen v Amerike. Druhú októbrovú nedeľu preto poletí so svojimi bežeckými priateľmi Romanom Vajsom, Katarínou Hybenovou a podporným tímom do Chicaga.
Matúša mnohí poznajú najmä ako úspešného bežca nielen z Ružomberskej bežeckej ligy, ale aj oveľa väčších celoslovenských či zahraničných pretekov. Pred rokom si spoločne s bežcom z Černovej Martinom Hatalom odbehli Cestu hrdinov SNP. Hlavnou myšlienkou behu bola finančná pomoc na liečbu pre malého chlapca Olivera. Napokon malému bojovníkovi počas desiatich dní vyzbierali dobrodinci prostredníctvom transparentného účtu viac ako 9-tisíc eur. A hoci aj po roku hodnotí Matúš projekt Hrdinom pre Oliverka ako úspešný, priniesol aj negatíva.
Matúš Vlčko: Poznanie, že dokážeme viac, ako si myslíme, je v živote dôležité
,,Bola to tá najužitočnejšia vec, akú som kedy urobil. Mám za sebou ťažšie obdobie, čo sa týka aj psychického stavu. Spravil som viaceré životné zmeny, ktoré prispeli k tomu, aby som znovu začal žiť a nielen prežívať. Po desiatich rokoch a deviatich mesiacoch som vymenil zamestnanie. Mal som to tam rád, ale psychicky som vyhorel a nevidel som iné riešenie ako zmenu. Každá kríza má svoje dno, od ktorého sa dá odraziť. No spomienky na projekt Hrdinom pre Oliverka ma vždy nabijú sebavedomím,” začína vysvetľovať Ružomberčan a jedným dychom dodáva, že tento projekt mu dal do života mnoho.
,,Primárne je to zážitok, ktorý mi už viac nikto nevezme. Napĺňa ma to aj hrdosťou, že aj za tak veľkým projektom, ako z môjho pohľadu bol náš Hrdinom pre Oliverka, môže stáť obyčajný chalan z bytovky na kopci so svojimi blízkymi priateľmi. Upevnil som staré priateľstvá a začalo aj pár nových. A poznanie že dokážeme viac, ako si myslíme, je veľmi dôležité do života. Navyše dali sme šancu na plnohodnotný život mladému chlapcovi a to je určite to najdôležitejšie.”
S Oliverovou mamou Zuzkou zostala partia bežcov v kontakte. Vďaka vyzbieraným finančným prostriedkom môže malý chlapec podstupovať rôzne liečebné pobyty po Slovensku. Navštevuje špecialistov, s ktorými poctivo cvičí a vidieť aj postupné výsledky.
,,Náš bojovník začal štvornožkovať. Verím že bude pokračovať takto aj naďalej a raz si spoločne budeme môcť aj zabehať. Veľmi mu držím palce, nech bojuje takto aj naďalej. Aj touto cestou sa chcem ešte raz poďakovať všetkým ľudom, ktorí nášmu projektu uverili a prispeli Oliverkovi na transparentný účet. Výsledná suma 9350€ násobne prekonala všetko prvotné očakávania,” ťeší sa z úspechu Matúš, no hovorí, že pár vecí mu beh naprieč Slovenskom aj vzal.
,,Moje boľačky z behu naprieč Slovenskom sa ani po roku úplne nezahojili. Prešiel som si bolesťami od chodidiel až po zuby múdrosti. Sklamalo ma pár ľudí, ktorých som mylne považoval za kamarátov. Dostal som na určitý čas nechuť k behu a prestal ma baviť.”
Cesta Hrdinov SNP bola pre bežca zlomová a návrat k behu bol náročnejší. Matúš priznáva, že sa na beh zle pripravil. Spätne hodnotí, že neodbehnúť nič dlhšie ako 50 kilometrov bola veľká chyba, na ktorú doplatil. Telo na dávky kilometrov nebolo pripravené. Dialo sa to navyše desať do po sebe v obrovských horúčavách.
,,Cieľ, pre ktorý sme bežali, bol v zlomových momentoch rozhodujúci. Ak by som bežal len na svoje triko, v treťom dni by som skončil. A úprimne poviem, ak by som si to mal zopakovať ešte raz, tak by som nešiel. Mne to stačilo,” priznáva Matúš.
Po odbehnutí Cesti hrdinov SNP si už na piaty deň obul tenisky a bol sa prebehnúť. Za ten čas bol nápomocný aj ostatným bežeckým priateľom pri ich príprave na vrchol sezóny. No ísť behať úplne sám ho už v tom čase nenapĺňalo. Zlom nastal až na nový rok.
,,Boli sme na návšteve u Martina Hatalu, spýtal sa ma, či s ním vybehnem na jeho tréning. V pláne bol presne tempový beh 18 km, ale ja som už na treťom kilometri nevládal a s údivom zistil, že moja aktuálna výkonnosť je veľmi biedna. Od tej chvíle som prestal jesť vianočné koláče a častejšie začal behať.”
Matúšovi sa napokon podarilo odtrénovať solídny január a polovicu februára. Priznáva však, že potom prišli psychické problémy, kedy behal len sporadicky. Organizovane a systematicky začal behať až pred viac ako mesiacom. Dôvodom je príprava na splnenie si svojho bežeckého sna. V Amerike.
Jeden z najprestížnejších behov
,,Po úspešnom maratóne v Berlíne sme sa rozhodovali, kde budú viesť naše ďalšie kroky. Ja som dlhodobo sníval o maratóne v Amerike. Nakoniec voľba padla na spomínané Chicago. Bude to pre mňa splnený sen a zároveň jedna z najväčších šancí v živote,” teší sa z novej výzvy Matúš Vlčko.
Termín maratónu je stanovený vždy na druhú októbrovú nedeľu a vždy sa koná týždeň po Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Tento rok to teda vyšlo na 9. októbra. Chicago maratón je zaradený do prestížnej série world marathon majors a ide o sériu najprestížnejších maratónov sveta. Okrem Chicaga sa tam nachádzajú aj Berlín, Londýn, Tokyo, Boston a New York.
,,Bude to jeden veľký okruh po meste a pôjde o predpísanú dĺžku maratónu, čo znamená 42 kilometrov a 195 metrov. Čiže to môžeme zobrať aj ako maratónsku turistiku. Ale ako sa poznám, ja keď bežím naplno, tak nedokážem vnímať okolitý svet, zrejme si väčšinu aj tak pamätať nebudem,” hovorí s úsmevom Matúš.
Do Chicaga poletí aj so svojim osvedčeným kamarátom z minulých maratónov Romanom Vajsom. Tentokrát sa k mužom pridá aj Matúšova svokra Katarína Hybenová. ,,Určite pocestuje aj manželka Miška, ale definitívna zostava podporného tímu ešte nie je uzavretá,” vysvetľuje Matúš.
A ako vyzerá príprava? Skúsený bežec hovorí, že ide o 14 týždňov cielenej prípravy zameranej práve na túto udalosť. Znamená to týždenne absolvovať 8 až 10 tréningových jednotiek. Jednotlivé týždne na seba nadväzujú a od prvého do desiateho týždňa sa úsilie stupňuje. ,,Do toho treba dobre regenerovať, aby som bol pripravený na nadväzujúce tréningy. Keďže najlepšia regenerácia je spánok, tak veľmi veľa spím. V kombinácii s prácou a manželským životom sa do toho už moc ďalšieho nezmestí,” priznáva Matúš a dodáva, že v minulosti začínal prípravu s oveľa lepšou formou ako v súčasnosti. Aj preto zvolil dva zahrievacie týždne prípravy, aby išlo o postupný nábeh a nie veľký skok.
Matúš priznáva, že na prípravu sa veľmi teší. Do nasledujúcich dní a týždňov má v hlave cieľ, na ktorom chce dennodenne pracovať. Pred prípravou bol zvedavý, či má v sebe ešte silu to celé podstúpiť. Úvodné týždne ho presvedčili, že sila ostala.
,,Hlava funguje a ak to zdravie ako tak vydrží, tak z toho aj tentokrát niečo bude. Samotný pretekový deň bude už len čerešnička na torte,” teší sa z nasledujúcich týždňov milovník behu.
Dajte na seba tričko, kraťasy, obujte tenisky a bežte
Matúšov najväčší bežecký úspech bol Frankfurtský maratón v roku 2018, ktorý odbehol s časom 2:38:18 a Berlínsky maratón s časom 2:38:21 a projekt Hrdinom pre Oliverka, počas ktorého prebehol Cestu hrdinov SNP za deväť a pol dňa.
Pre vytvrvalého bežca je najpohodlnejší beh na tvrdom povrchu (asfalte) po rovine alebo zvlnenom teréne. Vzdialenosť je iba otázka chuti v danom dni. Niekedy to môže byť 6 kilometrov inokedy 36 kilometrov.
,,Rád rozprávam, že si idem behať na chuť, kedy ani sám neviem, koľko to bude. Vybehnem a keď zacítim potrebu, otočím sa a bežím naspäť,” približuje Matúš a dodáva, že v okolí Ružomberka máme šťastie na kvalitné bežecké akcie.
,,V našom meste výborne funguje Ružomberská bežecká liga. Pre začiatočníkov ideálne miesto na premiérové bežecké preteky. Sú tu takisto súťaže s bohatou históriou. Švošovská pätnástka, Beh okolo Liptovských Sliačov, Ondrášovská horička a mnohé ďalšie preteky zaradené do Liptovskej bežeckej ligy. Na všetkých týchto akciách nájdete mnoho usmievavých a pozitívne naladených ľudí,” nabáda k športu Matúš.
Pýtame sa teda, čo potrebuje začiatočník, aby si potykal s behom. ,,Naozaj nič. Dajte na seba tričko, kraťasy obujte tenisky a bežte. Nesústreďte sa na časy, ale vychutnávajte si tie pocity, ktoré beh prináša. Lepšia psychohygiena ako šport neexistuje. Maximálne odporúčam radšej spotiť tričko pri športovej aktivite ako prejsť level na počítači,” porovnáva Ružomberčan a hovorí, že ak by niekto potreboval poradiť, rád pomôže.
Titulná fotografia: Matúš Vlčko a Martin Hatala počas behu na Ceste hrdinov SNP. Foto: Tomáš Kučka.
