Významné ocenenie získal rodený Ružomberčan pri príležitosti 110. výročia Liptovského múzea. Práve tu pôsobí celý svoj pracovný život už 40 rokov.
Stál po boku úspešných riaditeľov, vrátane Ladislava Csereia, Ivety Zuskinovej či Michala Kovačica. Stále je to trvajúca legenda, ktorá plní funkcie nezastupiteľné v úrade. Týmito slovami charakterizoval prácu a osobnosť Ružomberčana Jiřího Přibyla primátor mesta Igor Čombor na poslednom riadnom mestskom zastupiteľstve pred voľbami, ktoré sa uskutočnilo v stredu 28. septembra.
Udelenie ceny schválilo ešte v júni tohto roka mestské zastupiteľstvo. Práve tento rok si Liptovské múzeum pripomenulo 110. výročie od svojho vzniku. Navyše, je to 40 rokov, ktoré Jiří Přibyl zasvätil práci v múzeu.
,,Je mi veľkou cťou, že som mohol prijať toto ocenenie mojej práce. Stále som ružomberským rodákom a od svojho detstva som úzko spätý s múzeom. Ešte za pána riaditeľa Pavlíka som sa tam chodil hrávať. Potom, keď ma Ladislav Cserei po skončení základnej školy navigoval na reštaurátorstvo, konzervátorstvo, tak neskôr, ked som to absolvoval v Prahe, tak som nastúpil do múzea. Dúfam, že ešte nejaký rok potiahnem, a dokončím veci, ktoré som si predsavzal,” poďakoval sa pred poslancami a vedením mesta Jiří Přibyl.
V hlavnej úlohe ochrana zbierkového fondu
V Liptovskom múzeu praxoval už počas štúdia na Strednej priemyselnej škole grafickej odbor konzervátor – reštaurátor od roku 1976. Zavádzal do praxe technologické postupy pri ochrane zbierkového fondu na základe poznatkov získaných štúdiom a praktickými skúsenosťami s konzervovaním a reštaurovaním predmetov rôznych materiálových skupín v renomovaných inštitúciách v Prahe – Národnom múzeu, Múzeu hlavného mesta Prahy, Archeologickom ústave Akadémie vied ČR, Umelecko-priemyselnom múzeu Praha, Štátnyom archíve ČR.
Od 1. júla 1983 nastúpil na pozíciu odborného konzervátora do Liptovského múzea, národopisné oddelenie Liptovský Hrádok. Venoval sa konzervovaniu predmetov z odboru národopis, fotodokumentácii a výrobe fotografií k evidencii zbierkového fondu, lektorovaniu, príprave výstav, údržbe objektu hradu a kaštieľa, v ktorom v tom čase múzeum sídlilo.
Počas zahájenej výstavby Múzea liptovskej dediny pripravoval zbierkové fondy pre jednotlivé expozície, zúčastňoval sa kontrolných dní s investorom Krajským strediskom ŠUPSOP. Po postupnom odovzdávaní objektov skanzenu spolupracoval pri zariaďovaní expozícií a príprave na sprístupnení verejnosti.
Od otvorenia Múzea liptovskej dediny vroku 1991 sa stal správcom múzea. Zabezpečoval prevádzku múzea, personálne zabezpečenie, ochranu objektov a zbierkového fondu, lektorovanie a pokladničné služby, po zriadení zoo expozície zabezpečoval chov zvierat.
Počas prevádzky múzea bol dôležitou súčasťou pri preberaní ďalších objektov ako aj na ich dokončovaní napr. osadenie transferov reštaurovanej freskovej výzdoby kamenných objektov kostola a kaštieľa. Pracoval na príprave, realizácii, organizácii a technickom zabezpečení pravidelných podujatí programov, programov na objednávku, filmových a televíznych produkcií vrátane pravidelného účinkovania v programoch pripravených vo vlastnej réžii múzea.
V roku 2001 sa podieľal na záchrane a presune technickej pamiatky Považskej lesnej železnice. Zabezpečoval technicky organizačne a personálne náročný transport a uloženie fondu koľajových vozidiel z pôvodných objektov do areálu múzea. Spolupracoval s OZ Spoločnosť priateľov železničky v prvej etape pri budovaní obslužnej trate a priestorov pre uloženie konzervovanie a údržbu tohto fondu. Cieľom aktivít pri prezentácii tejto pamiatky bolo vybudovanie funkčnej trate. Z tohto dôvodu zabezpečoval v spolupráci s dobrovoľníkmi ťažbu koľajového materiálu z pôvodnej trasy trate vrátane technicky náročného presunu železničného mostu.
Prípravuje a realizuje projekty
Od roku 2003 pôsobil vo funkcii vedúceho oddelenia správy objektov vysunutých pracovísk a expozícií. Spektrum objektov Liptovského múzea je rozsiahle štruktúrou zameraním aj vzdialenosťou medzi jednotlivými expozíciami, z toho je desať Národných kultúrnych pamiatok.
Do portfólia patria Múzeum liptovskej dediny Pribylina, tri kamenné budovy v mestách Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, objekt roľníckeho domu v areáli Unesco Vlkolínec, gotický kostol Ludrová, Archeoskanzen Havránok, Roľnícka usadlosť Bukovina, hrad Likava, zvonica Liptovská Mara, klopačka avážnica Liptovská Maša, Banícky dom Vyšná Boca.
V dôvodovej správe sa tiež uvádza, že sa podieľa na príprave a realizácii projektov z rôznych grantových schém určených pre všetky oblasti muzeálnej činnosti.
,, Spolupracuje so zriaďovateľom na zavádzaní systému X – Matic k evidencii majetku ŽSK nastavuje kritériá systému pre pamiatkové objekty, vrátane zavádzania nízko uhlíkovej stratégie a pilotného projektu Garantovaných energetických služieb pre kultúrne inštitúcie ŽSK.“
Spolupracuje s OZ fotografického zamerania dlhodobo spolupracujúcich s Liptovským múzeom, je predsedom OZ Fotoforum najstaršieho medzinárodného fotografického salónu amatérskej fotografie na Slovensku.
Titulná fotografia: Jiří Přibyl a primátor Ružomberka Igor Čombor. Foto: Viktor Mydlo
